Áno, myslím, že je namieste spočinúť v nádhere Boha. Je namieste spočinúť vo vnútornom pokoji a mieri. A zastavenie myslenia bez možnej vnútornej zmeny?
Tento svet potrebuje naše myšlienky, potrebuje naše najlepšie myšlienky. Oni sú tvorcami novej očividnej skutočnosti, oni prinášajú tvorivé impulzy cez vyššie sféry, z bezmedzného priestoru Neprejaveného. Myšlienky sú Matkou dobra a blaha, ktoré môžu byť usmernené ku výnimočnému seba-vyjadreniu, tvorivosti a blaha pre všetkých. Svet dopredu na evolučnej špirále posúvali vždy výnimočné myšlienky. Ale odkiaľ sa tieto myšlienky berú?
My sami žijeme v Tele veľkej myšlienky Matky a Otca o dobre a blaženosti.
Všetko, čo bolo na Zemi vymyslené, už vo Vesmíre existuje. Aj tá najlepšia a najšľachetnejšia myšlienka, ktorú sme schopní zachytiť, bola ( a neustále je) vo Vesmíre niekým vyžiarená (nádhernou Bytosťou). My sme prijímači týchto jemných kozmických energií, ktoré transformujeme podľa svojho stavu, svojou energetickou sústavou, do tvorivých myšlienok. Platí pravidlo príbuznosti. Preto by sme mali volať a snažiť sa o čistotu myšlienok, matkou ktorých je priezračné, nevinné vedomie.
Človek je sústava energetických tiel, prijímajúcich energie z vesmírnych informačných polí a vracajúcich energie späť do týchto polí. Touto sústavou, v závislosti na stave nášho vedomia, cez jeho priezračnú a čistú studnicu, lámeme tieto vyššie vesmírne energie do jemných emócií a šľachetných myšlienok. Nech je takto myslenie oslavou Boha, vznešený mechanizmus a oslava tvorenia. Takéto myšlienky prinášajú šťastie, tvorivý impulz, prejavenie nového a nepredvídateľného, evolúciu, pretože ich pôvod je odvodený priamo z reťaze Vedomí spojených z iskrou Prapôvodného. Nesú v sebe plamienok Boha, či Absolútna, sú s ním Jedno, prejavujúc sa v našom svete ako dobro, súcit, láska, dynamizmus, stálosť a smerovanie; neustále darujúce hmotným prejavom nášho sveta tieto atribúty, ako nekonečný sled evolučných impulzov, zábleskov uvedomenia a poznania, ako priama cesta ku naplneniu a splynutiu so Slnkom Prapôvodného.
Ako na Nebesiach, tak v Podnebesí, hovorí stará múdrosť … Ako ináč možno vytvoriť pnutie starého a jeho striedanie s novým a neočakávaným? Priľnutím ku energii Boha, Prapôvodného, prejavením Jeho/Jej atribútov v našej osobitosti, v tejto aktuálnej chvíli. Inými slovami, pasivitu zdanlivého nemyslenia a upriamenia sa na prítomnosť, zameniť za aktivitu tichého, priezračného vedomia a tvorivých impulzov z neho vychádzajúcich, v prejave nových šľachetných a vznešených myšlienok. Nech žijú prekrásni myslitelia. Nech sa objavia nádherní ľudia, plní porozumenia a mieru, plní poézie života, liečiaci skutočnosť….
Telo Starčeka.
…Nad všetkými tôňami a vrchmi,
nad všetkým hybom sveta a jeho krásami,
nakláňa sa telo Starčeka.
A dole,
v chalúpke, večer, keď okno svieti,
mútia maslo starej vône,
v kľude a mieru plnej chvíli,
šepkajú o vráskavom dobrosrdečnom čase,
ľudia pletú košík,
pre zajtrajšie nové ráno….
pre.meny 