You are currently browsing the category archive for the ‘Vzostup a transformácia’ category.

Dostaneme sa do bodu, kedy si začneme uvedomovať túžby. Hm, uvedomenie bolo už dávno, tak pochopíme, že v túžbach rozlišujeme, i to sme však robili už dávnejšie, tak zistíme, že medzi túžbami vyberáme. Nakoniec však,  sme i vybrali, po chvíli odložili, pretože nás túžby nenaplnili a naše vnútra pátrajú ďalej, vo svojej vrodenej nespokojnosti, ktorá sama o sebe je túžbou. A odrazu si uvedomíme, že sme naplnení jedinou túžbou. Zostala len jediná. Táto túžba nás sprevádza dlhé storočia, tisícročia, je s nami po veky od počiatku Stvorenia. A touto túžbou sme nadšení, pretože jej nasledovaním, zrakom upreným do diaľky k nám preblesne prenádherné svetlo, radosť ukončenia našej bytosti, šťastie Úplnosti.

Kto toto pocítil, vie, čo znamená slovo Úplnosť. Pre mňa je úplnosť konečné uvoľnenie. Uvoľnenie duše. Oslobodenie. Pokoj a šťastie.  Cítil som to od vekov. Dlho som ju vnímal na pozadí svojej bytosti.  Avšak vždy som tento tichý hlas prerušil a umlčal. Bol som ako pútnik na púšti. Po veky som sa túlal púšťou, prekračoval duny, s rozpálenými chodidlami stúpal ku fatamorgánam na horizonte a mihotajúci vzduch ma napĺňal nádejou, že moja duša nájde pokoj.

Po nekonečných hľadaniach som prišiel ku samému sebe. Ku svojej jedinej túžbe, ktorá vo mne bola po všetky veky. Rozumiem ako Boh túži po návrate ku samému sebe. Spenená vlna sa vracia späť do Mora. Zrnko peľu sa ponára do Zeme. Prijíma živiny, napĺňa sa nektárom šťastia jedinej túžby po konečnom splynutí.

Všetky bytosti túžia po splynutí. Po šťastí. Po úplnosti. Všetky skutky sveta sú vykonávané len pre konečnú Úplnosť.  Kto vytuší pred Kráľovnou zástupy vojakov, umelcov, šašov, stratégov i vodcov, aby zastreli zrak pred oslnivou krásou samotnej Kráľovnej? Všetci tieto zástupy, vo svojej radosti, ľúbení, nenávisti a lačnosti, slúžia Kráľovnej samotnej, pretože Ona túži, aby k nej pristúpila len priezračná duša.

Ako som mohol nevnímať túto prekrásnu túžbu? Veď bola po celý ten čas pri mne? Bola vo mne, niesol som ju ako nádherný kvet. Trpezlivo čakala ako nekonečne cnostná a tichá nevesta. Nikdy ma neopustila, verná a milujúca. Ak som ju zavrhol, zostávala v tichu, ani slovom ma neodsúdiac, milovala ma, ako svojho milovaného. Môj milovaný Bože ….

Túžim po nej. Túžim po ňom. Túžim po objatí milovaného Otca a Matky. Túžim po úplnosti v Bohu. Po kráse, po Srdci života.

Nič iné.

Niekoľko rád na cestu.

Zopár rád.pdf

Keď sedíme na povale a je tam tma, tak sa snažíme otvoriť strešné okno. A v tom lúči ( závisí od stupňa otvorenia) je vidieť veľký kontrast svetla i tmy a tak isto je vidieť zrnká prachu, ktoré sa pohybujú v tisícoch v lúči svetla. Aj „práca na sebe“ by sa mala podobať na otvorenie okna o vystavenie seba lúčom slnka. Mnohokrát, neotvoríme okno, s obavou aby nás neoslepilo svetlo a snažíme sa získať vedomosti o udalostiach a procesoch prebiehajúcich vôkol a vo vnútri nás prijímajúc poznanie šera, či tmy, považujúc ho za svetlo. Stále hľadáme čosi, čo je vonkajšie a premenlivé, čo vplýva na každého ináč, čo je dočasné. Keď sa nám však podarí uvidieť svetlo prechádzajúce už len štrbinkou pootvoreného okna, pocítime odrazu rozdiel medzi šerom a lúčom svetla. Teda proces „hľadania“ má byť opačný, najprv sa usilovať otvoriť okno, dvere, nechať sa zmáčať lúčom slnka, učiť sa vnímať túto esenciu, tento princíp, ktorý naplňuje všetky veci a neveci, ktorý osvetľuje priestor ľudskej povahy teplým a jasným svetlom. Čiže jeden z cieľov nie je najprv vedieť a poznať hlavou, ale najprv byť, postaviť katedrálu krásy v sebe, potom príde ostatné poznanie, prirodzene a samo. Udalosti sú otvorené a nič nie je zatajené. Čo si človek praje, to sa dozvie. Celá klenotnica Prírody je mu otvorená. Najprv však sa stať … byť tým všeobjímajúcim srdcom a potom príde poznanie.

Áno, my sa tam skutočne nachádzame… S určitosťou,  sa nachádzame na prahu vznešeného Sveta, so zmenou vibrácií a úplnou zmenou kvality života na Planéte Zem.  Všetky plány, budúcnosti, žijú vo Vesmíre a hľadajú spriaznené prístroje mysle a sŕdc, schopné previesť impulzy do okolitej reality.

Žijeme krásne a na tenkej nitke, ako povrazolezec na lane natiahnutom medzi dvoma vrchmi. Nepozerajme dolu, hrozí závrat, nepozerajme hore, hrozí, že nestúpime s ďalším krokom na lano.

Všetko závisí od náhľadu na skutočnosť, realitu budúcna tvoríme mysľou a srdcom, pri prevádzaní prislúchajúcich a pre nás súhlasných energií zo spriaznených informačných polí. Realitu budúcnosti tvoríme ďalším a ďalším krokom po lane fyzického života s úchvatnou rovnováhou a pokojom lezca.

Učenia Východu vtedy radia na otázku: „Ako prejsť životom?“, – „Rýchlo, opatrne a krásne“…-

Zmysel má zdokonaľovanie, nadľahčenie, umenie Svetla vo všetkých oblastiach života.

Umenie života a cností. Kto pôjde touto šľachetnou, nádhernou cestou ?

Domov dôjdu tí z nás, ktorí, so sebou prinesú najmenší náklad. Biela Vzducholoď, ľahká ako pierko, stúpa nahor, ku Oblakom novej Zeme.

Jednoducho popísané, predstavme si nasledovné. Energie, ktoré prichádzajú z Kozmu majú ohnivý charakter, akoby sa počet priestorových ohníkov (zábleskov Prapôvodného), ktoré k nám prichádzajú z Kozmu exponenciálne zväčšoval a ich koncentrácia v okolitom priestore sa po skokoch zvyšuje. Ohne, Záblesky, Lúče, Energie majú ohnivý charakter, sú to vyššie jemné energie, prenikajúce všetkým hrubším, teda atmosférou, fyzickými telami, jemnými telami …

Zvyšovanie koncentrácie ohnivej energie, daný aktuálnym a jedinečným stavom v Kozme, nasycuje priestor, doslovne napĺňa okolité priestranstvo Ohňom a zvyšuje konštruktívny energetický potenciál okolitého priestoru.

Ohnivé energie priestoru sú svojou podstatou prejavené vyššie jemné energie, veľmi blízke Prapôvodnému zdroju, nasýtené Prapôvodnou Iskrou, Ohňom Stvoriteľa, Božou tvorivou Iskrou, zábleskom Prapôvodného Života, nasýteným rovnováhou dvoch Prapôvodných Počiatkov (Homme et Femme).

Ohnivé energie priestranstva majú svoju vibráciu, vlnovú dĺžku, rotáciu. Zvyšujúc nasýtenie priestoru, Energie vplývajú na celý život na Zemi, na flóru, faunu, človeka, národy, krajiny. Týkajú sa osobného života aj toho najnevedomejšieho človeka. Tieto energie nasycujúce priestor, aktuálne vytvárajú tzv. koridor evolúcie, prechod jednej rasy v druhú, jednej doby v druhú. Tým sú dané najpriaznivejšie podmienky pre zosúladenie sa s vyšším prejavmi Prapôvodného Počiatku.

Pretože Vesmír je inteligentné Vedomie aj tieto Energie sú inteligentné a predstavujú vo svojej podstate Osnovu (základ) vedomia všetkých bytostí, prejavených na nižších stupňoch pod týmto Energiami, ako Ohnivé Prejavenia Prapôvodného Počiatku. Pre nás to znamená, že i my máme v sebe časticu týchto Ohnivých energií, pretože sme kedysi vyšli z rovnakého Zdroja – zo Slnka Sĺnka, Zo Srdca Vesmíru.

Svojim konaním však, po nespočetné životy, sme my ľudia zabudli na túto zhodu, na tento energetický súlad a životodarnú Osnovu a vlastným rozhodnutím (nesledujúc teraz príčinu tohto rozhodnutia) sme sa vydali cestou poznania „Stromu života“, čo je poznávanie diferenciácie Prapôvodnej ohnivej osnovy – poznávanie tzv. dobra a zla. Keďže všetko je energia, dobro i zlo, ako zámery vznikajúce v človeku, sú energie. S opačnými vibráciami, rotáciami v priestore, s opačnou príťažlivosťou ku „svojim“ Zdrojom.

Aktuálna doba, ako koridor evolúcie, nastavuje všetkým bytostiam na Zemi zrkadlo. Jednoducho, energeticky je neustále vyslovované: „Znieš (súzvučíš) so svojou Prapôvodnou Osnovou?“, hoci samotné ohnivé energie sú nezávislé a nenadŕžajú nikomu, takto sa prejavujú pre nás, ľudské bytosti. Táto energetická otázka je pre nás čoraz silnejšia, v zmysle neustáleho zvyšovania nasycovania priestoru Prapôvodnými ohnivými energiami až do úplného nasýtenia.

Od človeka sa očakáva odpoveď áno, alebo nie. „Áno chcem súznieť so svojou Osnovou, so svojim Prapôvodným Počiatkom, alebo ani nie.“ Toto je to povestné áno a nie, povestný posledný súd. Povestné navrátenie strateného syna, alebo povestná vzbura a popretie svojho Počiatku.

Ak vysloví človek áno, úprimne, celou bytosťou, Prapôvodné ohnivé energie postupne zjemňujú, v spolupráci s týmto človekom, jeho energetiku, nalaďujúc postupne ako mnohostrunný nástroj všetky bunky, atď… všetky telá človeka, smerom ku celostnému energetickému systému spôsobilému znášať zvyšujúci sa energetický potenciál priestoru, v zmysle nasycovania prapôvodnými Ohnivými energiami, smerom ku úplnému pretvoreniu energetiky človeka do úplného, celostného súladu s týmito Energiami. Človek mohol toto „áno“ vysloviť už dávno pred storočiami a v súčasnosti je proces dokončenia, uskutočnenia samovoľný a prirodzený.

Na tejto úrovni dochádza ku stretu starých a nových energií, starých nánosov storočí, ktoré prebývajú na energetických telách človeka. Odstraňovanie, alebo odpor týchto energií Novým vzbudzuje na fyzickom tele fyzické bolesti, prípadne, na jemnejších telách vzbudzuje psychické prežívania v nepríjemných pocitoch, smútku, depresiách, atď. Všetky nesúlady vznikajú na jemnejších úrovniach energií, potom sa prejaviac na fyzickom tele.

Všetko je však v rukách človeka. Môže pomôcť procesu uskutočňovania už porozumením toho, čo sa deje. Môže pomôcť očistnému procesu vlastnou disciplínou, snahou o etické prerodenie, založené na zákonoch kozmu, spolu s princípom vlastným Matke života, milujúcej a dávajúcej život. Princíp Ohňa je totožný s čistotou, nevinnosťou, krásou, cnosťami, nádherou ľudskej bytosti, preto vedomé ( i nevedomé) uskutočnenie týchto vlastností urýchľuje i skracuje proces pretvárania.

Už uvedomenie, čo sa deje a snaha zmeniť sa, spúšťa v človeku proces uskutočnenia.

Pretvorenie na Prapôvodnú osnovu ohnivých energií má mnoho úrovní  a ľudia môžu prejsť týmto procesom úplne vedome, menej vedome, alebo nevedome. Všetko závisí od skúseností, možností, predurčeností, úloh. Lineárne pojímanie získavania nejakých síl alebo výnimočných schopností sa zmení na „stupeň“, či hĺbku uskutočnenia, úplnej vnútornej zmeny, vnútorného stavu. Kvantita sa zmení na kvalitu. To, čím človek je, akými kvalitami žije, to rozhodne. Ohnivé energie prejdú prejavením očisty všetkého na Zemi

Bytosti, ktoré nerozvíjali svoj potenciál smerom ku prichádzajúcim Energiám vytvárajú čoraz väčšiu energetickú diferenciáciu, viď v búrke rozdiel teplý a studený vzduch, a v určitom momente nastane nebezpečenstvo výboja – vyrovnania napätí, prejavené do vzbĺknutia, sebazničenia. Toto je možný scenár, pokiaľ ľudia nevrátia svoj energetický systém do súladu s Prapôvodnou Osnovou, ktorej prichádzajúce reálne kozmické energie sú súčasťou.

Tu je dôležité vidieť narastajúcu diferenciáciu energií medzi starým a Novým nie výhradne v deštruktívnom charaktere. Vždy existujú v jednej a tej istej udalosti, procese, počiatky obidvoch charakterov, ako deštruktívny, tak aj konštruktívny. Našou úlohou je nájsť možnosti a príležitosti vo všetkých prebiehajúcich ťažkostiach, pochopiť ich ako príležitosť ku rozvoju, ku rozšíreniu poznania. Inými slovami zvíťaziť nad polarizáciou okolitých udalostí a procesov, zvíťaziť na ich neustálou diferenciáciou, zahrnúť oba prejavy pod jedno náručie pochopenia, uvedomenia a vnútornej krásy. Tomu sa hovorí duchovné víťazstvo.

Zdrojom ohnivých energií, totožných s tými, ktoré nasycujú okolitý priestor v životodarných a očistných procesoch, je ľudské srdce, jeho energetické centrum Anahata, srdečná čakra. Tu sa spája hmotný svet s duchovným, tu prebieha syntéza hmotných a duchovných procesov, syntéza protikladov a v neposlednom rade, najvýznamnejšie, spojenie s ochranou a veľkou silou svetov na ohnivých energiách a kozmických zákonoch znejúcich. Svety Srdca a Múdrosti. Tu je počiatok zosúladenia sa s ohnivými energiami a počiatok procesu vnútornej premeny. Inteligentné Energie, pôsobiace prostredníctvom otvoreného srdca realizujú pretvorenie, postupný a samovoľný proces utvrdenia ohnivých energií v organizme človeka, za asistencie duše človeka a blízkych bytostí, či Bytosti z vyššieho Sveta.

V súčasnosti je človek volaný ku zodpovednosti. Za seba a za Planétu. Každá myšlienka dobra, krásy, spája pozemské kontinuum s vyššími prejavmi ohnivej energie. Zosúlaďuje plán človeka s plánom Vesmíru. Harmonizuje sa okolie takéhoto človeka. Prebieha nespočetne veľa rovnovážnych a harmonizačných procesov. Vyrovnávajú sa možné deštruktívne predpoklady budúcich prejavení a zakladajú sa lepšie možnosti. Harmónia, rovnováha, vytvorená celostným organizmom človeka je nesmierne významná v aktuálnych procesoch veľkého energetického tlaku a diferenciácie. Srdce, jeho energie a jeho súlad vnáša (prostredníctvom nášho celostného energetického organizmu) upokojenie prvkom priestoru, ohnivé energie nachádzajú v nás vyváženie činnosti prvkov a procesov v informačných poliach. Uskutočníme Prapôvodnú osnovu a Vesmír vydýchne radosťou. To všetko sa deje prostým jednoduchým otvoreným Srdcom a rozhodnutím. Alebo, inými slovami, vykročením a ponorením sa do nevinnosti a nádhery ľudskej bytosti.

Je to práve pocit nového paradigma, ktorý ľudí postupne stavia do pozície vnímateľa, čo je pre neho dobré a čo nie.

A práve v stave tušenia a počiatku vnímania tohto neobyčajného láskavého a krásneho paradigma je odrazu vedomie, ktoré ešte nie je zvyknuté na pokoj, ticho a svetlo tohto paradigma, rodiaceho sa v srdci človeka, konfrontované s týmto lúčom – náznakom, ktorý priťahuje, ťahá, volá tohto človeka na prekrásnu cestu.

Zároveň však rôznymi „malými“ aktuálnymi, už zanikajúcimi pripútaniami, ulpievaním, ležiacimi na našich energetických telách, vytvárajúcimi ešte spojenie so starým svetom, vzbudzuje toto volanie emocionálny výboj, prejavujúci sa do odopierania, popierania, posúdenia iných a ich sebavyjadrenia. Tieto emocionálne výboje vytvárajú pocit duality. Ale to je v poriadku, to je prirodzené. I dočasné.

Prosím tu si uvedomme, že duálny princíp je jedným zo zákonov kozmu, je to prirodzený princíp Vesmíru, nie je treba sa ho báť a popierať ho. Jediný problém nastáva v neporozumení kozmického spolunažívania týchto dvoch protikladov, vytvárajúcich v nevedomej bytosti napätia, či predpätia, tvoriac takto v objekte, či subjekte bytosti predpoklad ku pohybu, ku dynamike, ku pádu, ku rastu, pri splnení určitých podmienok.
Tento problém sa prejavuje vo vzniku napätí v ľudskej bytosti, hrubo popisovaných ako boj protikladov, ako tzv.„dualita“. Celá syntéza teda spočíva v pochopení nevyhnutnosti procesu vytvárania napätí, ako svedkov pôsobenia dvoch protikladov v človeku, v bytostnom prijatí tohto princípu, v postupnom pozorovaní stavov, ktoré v bytosti človeka tieto napätia vytvárajú, a použijúc slobodnú vôľu, neustále premieňať tieto pôsobenia v zmysle najvyšších morálnych princípov, ako láskavých energetík vibrujúcich a znejúcich na otvorenom srdci. Teda prostredníctvom lásky, pochopenia a súcitu.

Všetko sa postupne otvára ako kniha. Budeme odrazu vidieť, vedieť, odkiaľ čo prichádza, kto kde stojí, aká energetika cez koho prechádza, aké energetiky stoja za akýmkoľvek procesom vôkol a vo vnútri nás . Od istého okamihu budeme vedieť úplne prirodzene, jednoducho, prosto rozlišovať.

Rozlišovať a popierať (odsudzovať) sú však dva rôzne procesy, s rôznou kvalitou. Od určitého okamihu porozumieme, že existuje ešte niečo viacej ako linearizácia procesov okolo nás. Preto aj individuálny rozvoj : hľadanie – učenie sa rozlišovať – rozlišovanie duality- syntéza duality, neprebieha lineárne. Všetky tieto procesy existujú súčasne, teda aj pri syntéze duality významne pôsobí zjemnená kvalita rozlišovania, ako jasné poznanie prebiehajúcich dejov.

Spojovacím článkom týchto procesov v človeku je láska. Je to magnet srdca. Syntéza nenaplnená pochopením lásky, nie je syntézou, ale stratením sa v duálnych prejavoch hmoty a energií. Rozlišovanie, nenaplnené svetlom milovania nie je rozlišovaním, ale autoritatívnym súdom.

Syntéza je možná práve v zahrnutí všetkých morálnych, ušľachtilých, láskavých kvalít človeka, do jedného bodu – existujúceho v prítomnom okamžiku, ako súhrn hľadania, nachádzania, rozlišovania a syntézy oboch protipólov. Tu začína nové paradigma. V hlbokej premene bytosti, všezahrňujúcej bytie vo vysokom morálnom prerode.

A keď stretneme dej či proces, ktorý spoznáme ako dej starého sveta, skúsme s ním mať súcit a pochopenie. To je najlepšie, čo môžeme pre tento proces urobiť. Môžeme nanajvýš vyslať do priestoru alebo v slovách povzdych: „Veď … ešte to ide ináč … „ a celobytostne zahrnúť tento proces do svetla svojej duše. Skôr nie vedome, hlavou, ale ozajstným prežívaním stavu vo svojej bytosti. Všetko nech sa deje s láskou, vrúcnou láskou, ničím iným.

Pri tzv. prechode dimenziami, je každý konfrontovaný so sebou samým. Rozhodne len kvalita, jemnosť emócií, ušľachtilosť, dobro, láska, schopnosť a hĺbka porozumenia, nadobudnuté poznanie, vedomosti z toho vyplývajúce. Rozhodne len svetlo duše, realizované tu, vo fyzickom svete. Rozhodne sebapretvorenie v komplexný všezahrňujúci duchovno-hmotný organizmus. Takto, prirodzeným, neustále pretrvávajúcim rozlišovaním a zároveň láskavou syntézou, vytvára človek most, pilier, chrám jemných energií, existujúcich vo vyšších svetoch, prechádzajúcich však cez takéhoto človeka do ľudského kontinua, umožňujúc všetkým javom napiť sa z tohto Lúča, napiť sa neobyčajným svetlom budúcnosti, tvoriacej sa takto na Zemi. Tomuto sa hovorí evolúcia.

Milujúci človek pôsobí ako lúč spojenia so Srdcom Kozmu, všetky deje pracujú na princípe magnetizmu, podobné priťahuje podobné. Je to veľký zázrak, ktorý sa v súčasnosti v mnohých ľuďoch uskutočňuje, vo fyzickom tele, tu na Zemi. Na Zemi sa tvorí, realizuje, postupne zjemňujúc emócie, smerom ku šľachetnosti, porozumeniu, veľkorysosti, nasledujúc morálny prerod bytosti ku čistote, nevinnosti a pochopeniu, nový človek.

Čím jemnejší budeme, tým budeme mať potrebu menej posudzovať a súdiť. Budeme to detailne „vedieť“, avšak múdro nechajúc plynúť život, svojou láskou a pochopením, vytvárame alternatívu života, ako jemné napätie v priestore, v poznanom spolupôsobení dvoch protikladov. Takto vytvárame najlepší predpoklad budúceho pohybu, prerodu aktuálneho starého deja, smerom ku láske, ku svetlu. A nakoniec, takto budeme vedieť, kedy je treba zasiahnuť pre ochranu princípu, ktorého súčasťou sme sa stali.

Inými slovami, oddáme sa láske, odpusteniu a nevinnosti.

Popri všetkých predpovediach, popri všetkých oslavovaných menách, názvoch, popri proroctvách, popri metódach, popri veľhlasných článkoch, popri výrokoch,  prúdi ešte jeden život. Jeho Krása je tak očarujúca, že i duša si oddýchne a načerpá nové sily. Jeho svetlo je tak nežne prenikajúce, že prekrýva všetky bolesti a neprávosti kozmu. Tento prúd, ako prúžok živej vody, obnovuje túžbu a radosť žiť, nezávisiac však od nich, buduje nové porozumenie, poznanie a úplné pochopenie. Nie je už odsudzovanie, nie je už  prevyšovanie sa jeden nad druhým. Tento prúd prináša uvoľnenie, hlbokú voľnosť, umocnené krásou ľudského srdca, v spojení so srdcom Vesmíru, v uvedomení si krásy a nehy Otca a Matky.

Čuduj sa svete, prúd sa rozhodol čudne, vynecháva hlasný prejav a plynie ticho v pozadí hlavných udalostí. Plynie v obyčajnom živote, každého človeka. Posledný bude prvým, i tak si to neuvedomujúc, len slobodne plynie, plynie a plynie, sám sebe pre radosť, pre Krásu vesmíru.

Ako výhonky nového stromu jeho vetvy prenikajú potichu, nenápadne, v ústraní základy stavieb starého sveta. Rozrušujú ich, prechádzajú cez popukané kamenné základy, nebojujúc, netlačiac, nesúperiac, len potvrdzujú vôľu novej Doby.  Ale i to je hra, pretože všetko prebieha v láske, v nepopieraní, len v naznačovaní a utvrdzovaní nového a krásneho. Nový, tichý prúd je tu, prúdi v nás.

Nech všetci osudom predurčení ľudia, splynú hlboko s týmto prúdom. Možno menej slov, ale viacej pochopenia, i keď slová mnohokrát v snahe porozumieť, predsa len odrážajú tento tichý, nový prúd. Nech každého človeka jeho túžba nesie do hĺbok jeho vlastnej Pravdy, vzbudzujúc v jeho bytí neopakovateľné volanie, krásne pozvanie na vlastnú cestu, na vlastné porozumenie života, prostredníctvom srdca, vytvárajúc podľa najlepších a najkrajších predstáv slobodný život, v jednote zámeru s týmto prúdom.

Nech ľudia poznajú mystérium lásky, ako skôr úplné pochopenie, blízkosť, hlboké odpustenie. Sama o sebe však zostáva tichom, najkrajším tichom, rozletom ducha, darujúca neustále slobodu, právo na život a jeho ochranu. Nech sa ako ľudstvo navrátime do pôvodných spevov planéty, ktoré neustala vo svojom vnútri spievať od dávnych vekov. Každý tichý človek je zvukom Planéty, jej neopakovateľné melódie, znejúce v harmónii so sférami bratských a sesterských svetov.

„Ľudskými rukami a ľudskými nohami“, obrazne sa hovorí o čarovnej premene Zeme. Veľká zmena začína zmenou človeka, nech sa teda milovaný človek zmení. Nech nasleduje krásu, lásku, nech spojí tieto dva aspekty do poznania, do nového hlbokého poznania, zhrnúc celé doterajšie bytie do jednej chápajúcej existencie.

Prajem všetkým, aby sa ponorili do svojho ticha, nech všetci blízki ľudia načúvajú svoje ticho, ako plynúci láskavý život, ako odpoveď na svoje otázky a túžby. Z ticha obyčajného každodenného života sa zrodí človek. Takto vojde do krásy a lásky, vojde do rieky poznávania, vojde do rieky vedúcej do milovaného Domova. Tú krásu je vidieť už teraz.

Bude treba ešte veľa síl. Avšak v uvedomení si vzájomnej blízkosti, v prepojení všetkých čiastočiek súladného života, podpory a ochrany nás všetkých energiami, ktorým hovoríme Láska a Svetlo, prenesieme sa cez ťažkosti týchto chvíľ. Jednota v srdciach, spolupráca na viditeľnej úrovni, je veľká nová energia, veľké pozvanie do budúcnosti, veľká krása prítomnej práce. Nech každý predurčený človek, pocíti a prežije tento aspekt tichého prúdu. Nech prežije v tichosti rozvinutie tohto kvetu Zeme a Kozmu, vo svojom otvorenom srdci.

Prajem všetkým odvahu, odhodlanie, silu nasledovať svetielko krásy a lásky pred svojim vnútorným zrakom. Choďte svojimi cestami, svojimi precíteniami, svojimi vyjadreniami Svetla. Tak prinesieme nový život vo svojej rozmanitosti a nepredvídanej Kráse.

Ako sa zachvieva slnečná sústava, ako sa zachvieva slnko, ako sa zachvieva planéta Zem, tak sa chveje ľudské srdce. Poznajme v ňom princíp okúzľujúceho „volania“. Volajú nás ďaleké Svety, princíp Nite, ktorá spája všetky svety, je utvrdzovaný pociťovaním „udalostí“ cez srdce.

Hovorí sa, že v srdci možno cítiť udalosti v ďalekých Svetoch. Takto mohol byť niekto z nás vo svojom vnútri svedkom energetickej zmeny v ďalekom svete. Takto možno cítiť energetickú „búrku“ v ďalekom svete. Každý so svojim „počiatkom“, nesie ťažkosti zmien v celom Vesmíre, prejavujúce sa silnými záchvevmi a búšením srdca.

Obetavosť je však radosť a šťastie, prispieť svojou čiastkou pre evolúciu Zeme a celého Vesmíru.

Sme svedkami prípravy na budúcu éru, kedy srdce je citlivým „tykadlom“ priestoru, kedy  Svety sú spojené cez srdce a každú vesmírnu udalosť možno cítiť cez magnetizmus srdca. Mentálna energia je komunikačným poľom, srdce sa stáva pracovný nástroj.

Načúvajme ďalekým Svetom cez srdce. Načúvajme Zemi cez srdce.

Ochraňujme svoje srdce.

Problém pri vnútornej zmene môže nastať v tom, že ak niekto, či už na vzostupe alebo v procese transformácie popíše svoje vnímanie, pocity, prežívanie, atď.,  množstvo pozorujúcich toto „automaticky“ porovnáva so svojim vnímaním, pocitmi, prežívaním, atď. Pri porovnávaní nastáva vnútorný rozhovor ega napr. : „ Aha, tak on(ona) už  je tam, už  z a ž i l  to a ono a ja nie… , tak keď pôjdem touto cestou, tak budem aj ja „tam“ rýchlo ( a budem mať výhodu pred tými, čo sú za mnou). Aktuálne energie hrajú na strunu ega využívajúc porovnávanie a posudzovanie – ako základné procesy ega.  Tento proces je vyslovene automatický a je to program. Avšak tu sa nachádzame na zásadnej križovatke. Zážitky každej osobnosti sú výhradne individuálne. Porovnávanie a posudzovanie v skutočnosti nie sú programy pôvodného človeka.

Je to akoby sme sa pozerali na horizont a videli tam siluetu horského masívu, hovoriac si, aha, tam sú dlho predpovedané hory … a ten, čo sa k nim blíži popísal cestu k nim cez dve divoké rieky, cez strmú priepasť, cez údolie plné zbojníkov, cez lávové polia, pri speve božských nýmf a anjelov … alebo tam existuje prievozník, ktorý nás ochotne a zdarma prevezie, čaká nás tam sprievodca s koňom, atď.

Pre svet má absolútny význam vlastná skúsenosť. Je to jedinečný autentický hologram, kvet ľudského tvorenia. Len vlastné tvorenie, vlastná skúsenosť má cenu pre individualitu vzostupujúceho.

Jeden z najzákladnejších parametrov je uvoľnenie od pripútaní sa k informáciám, dátam, k ľuďom, k veciam, k procesom. Podstatou vzostupu je teda nájsť nevinnú, čistú a nezávislú časť seba samého a túto časť nechať prirodzene ( podľa osobnostných predpokladov)  rásť, rozvíjať, starať sa o ňu a jemne, s porozumením ju konfrontovať so silami pôsobiacimi vo vonkajšom svete.

Nájsť a rozvinúť vlastnú jedinečnú kvalitu, osamostatnenú, existujúcu samu o sebe v tomto svete – iste obklopenú zvláštnymi silami osobného a individuálneho života – ale idúcu svojou cestou, je najvýznamnejším parametrom vzostupu.

Keby sme vedeli precítiť, aké prekrásne a veľké cesty čakajú na každého úprimne hľadajúceho, v čistote hľadajúceho zmysel človeka. Mozaika sveta sa skladá z jedinečných energetík a skúseností, aký zmysel by malo tvorenie, keby existovalo len niekoľko overených zložitých ciest.

Znovu je na mieste uvedomiť si význam procesu bádania. Bádanie sa z vedeckých laboratórií presťahovalo do obyčajného života. Aj v kuchyni pri hrnci možno vytvoriť prekrásnu myšlienku kvitnúcu vo vesmíre, aj pri uspávaní dieťaťa možno pohladiť vesmír a vytvoriť kvet nehy aj pri opravovaní traktora je možné vyniesť prácu do vesmírnych výšin.

Bádanie individuálnych, krásnych energií je presťahované do každodenného života. Do toho najprostejšieho a najjednoduchšieho života. Energie nového sveta rastú len v tomto živote. Energie nového sveta idú a rastú nezávisle na hrmote bubnov starého sveta. Práve tu v tejto chvíli sme ich tvorcami a bádateľmi. Práve tu v tomto okamžiku dokážeme objavovať svoje jedinečné cesty, svoje predurčenia svoju intuitívnu cestu. Nepochybujem, že všetky takéto cesty sú krásne. A nepochybujme, že takéto cesty sú nanajvýš významné potrebné. Svet sa zmení len takýmito bádateľskými cestami.

Nájdime každý svoju vlastnú krásu, čistotu, svoje najlepšie vyjadrenie pre tento svet. A uvidíme nové energie ako zažínajú klíčiť v každom živom človeku, v prírode vôkol nás, vo vesmírnych procesoch. A vtedy možno precítime, že krása a láska je hnací a dynamický motor vzostupu, predpoklady, ktoré sa napĺňajú sami v sebe, nepopierajúc iné cesty, vystačujúc si sami sebe, avšak stúpajúc rozhodne cestou vlastnou a výhradne novou.

Stretávame sa s pohľadmi o nutnosti, či nenutnosti trpieť počas vnútornej zmeny, stretávame sa s niektorými popismi priebehu vzostupu. Vnútorná zmena je naozaj o zbavovaní sa cudzorodých energetických programov; priebeh vzostupu je však o zjemnení a vyššom stave bytosti. Na obidvoch pohľadoch – rozdieloch nezáleží. Nezáleží na nich z hľadiska celkového výsledku.
Najvážnejšie pre nás všetkých je práve obsah, ktorým napĺňame život – zámer. Človek je schopný tvoriť divy a zázraky, pokiaľ má motív, pokiaľ je jeho vôľa posilnená a nezlomná energetikou, dátami „zámeru“.
To nás práve odlišuje od strojových mechanických úkonov a bytostí– v technickej časti riešenia problému sme rovnakí … aj s ostatnými opačne sa orientujúcimi bytosťami, avšak to, čo robí ľudskú myšlienku a čin krásnou, životaschopnou, nepredvídateľnou, tým pádom s absolútnym právom na existenciu – je práve zámer, jemne spojený s energetikou ušľachtilých emócií.
Zámer nás ľudí, je od dávnych čias, spojený energetikou svetla – neosobnej lásky – pretvorený na energetiku želania svetla, blaha, dobra, šťastia, pokoja, harmónie pre osobný, rodinný, občinný, krajinný, pozemský a vesmírny život.
Zámery jednotlivých bytostí, súladné s týmto vesmírnym zámerom, prichádzajúcich na Zem v tomto čase sú ozaj rôzne, len niekoľko: pomoc Zemi, pomoc „ekologickými„ energetickými programami, pomoc skupine ľudí, zjemnenie hudby, literatúry … umenia, zjemnenie hmoty, odpútanie ľudí od hmoty …
Tento zámer je natoľko silná energetika, že ju prakticky nič nemôže zastaviť. Hovoria tomu hrdinstvo – alebo presnejšie „jasno hrdinstvo“. Je to vyšší energetický program, neobyčajne silný a posvätný, podporovaný vyššími energiami a svetmi. Samozrejme, podobné priťahuje podobné, tieto energie ľudia svojim vyžarovaním a kvalitou tiel majú pritiahnuť.
Jasno hrdinstvo je zlučujúci program, podporený láskou, prekrýva všetky javy, myšlienky a činy týchto ľudí. Je to absolútny vyšší princíp. Títo ľudia robia všetko pre tento vyšší hierarchický princíp. Je v ňom významný princíp obetavosti, obeta pre krásu, pre svetlo, pre blaho bytostí, pretože oni už poznali, čo to je cesta za poznaním …
Z hľadiska vyššieho princípu, zámeru, nezáleží, či prechádzame bolesťami alebo nie.
Zámer – ako nadradená energetika ( iste aj mnohé iné) – z hierarchie vesmíru – dohliada nad energetickými procesmi ľudí, v jeho energiách tvoriacich, kontrolujúc, dohliadajúc na odblokovanie, odstraňovanie energetických programov, transformáciu energetických tiel.
Snáď je tu rozumieť, že tu hovorím o hrubo-hmotných procesoch, tu na Zemi, premene hrubej hmoty na jemnejšiu.
Bolesť nie je dôležitá, pre človeka žijúceho vo vyššom zámere, v odhodlaní pomôcť ostatným bytostiam. Prosím vedzme, že každý úprimne hľadajúci má vo vesmíre svoj vibračne najbližší vyšší princíp, zastúpený niekoľkými posvätnými zámermi. Len si vybrať, rozhodnúť sa.
Z hľadiska kozmu je bolesť nepodstatná, hoci vo fyzickom tele, v procese premeny hrubo-hmotných tiel je ochrana pred samo-zničením – hlavne samo-vzplanutím – absolútne aktuálna a treba ku všetkým energetickým procesom premeny pristupovať opatrne a zodpovedne. Ale to je už iná vážna diskusia.
Skúsme porozumieť, že vzostup je široká, absolútne široká paleta a súhrn ušľachtilých energií, ktoré človek postupne dosahuje, ako kľúč, k prechodu na vyššiu energetickú úroveň. Táto široká paleta energií zahŕňa aj energie typu dôvera, viera, oddanosť, odvaha, výdrž, rozvaha, miernosť, cit pre mieru, a mnohé iné, ktoré už poznáme.
Stávame sa teda ušľachtilými ľuďmi, v úplne širokej palete svojich ľudských kvalít, zvládajúc i bolesti i nebolesti, prekryjúc ich vyšším zámerom, postupne spĺňajúc predpoklad, ako kľúč – podobné priťahuje podobné – k výstupu – či zostaniu tu na Zemi ako múdre, realizované bytosti.