Monthly Archive

Jedinečná doba. Človek je v skutočnosti slobodná bytosť, nezávisiaca od procesov prechádzajúcich v jeho aktuálnom vonkajšom okolí. Napriek tomu, okolnosti a záujmy energetických procesov prebiehajúcich na Zemi nútia človeka sa s mnohými z nich stotožňovať. Človek však nemá s mnohými z nich nič spoločné. Človek si uvedomuje reálnu hrozbu udalostí. Vie, že život sa skladá zo životu nebezpečných situácií a z chvíľ povznášajúcej radosti. Človek však, z dávnych dôb, pochádza z vyšších svetov, a tam sa navracia. Sú mu predkladané mnohé budúcnosti, avšak jeho vlastná budúcnosť je jediná a Pravdivá. Človek chápe, že budúcnosť možno tvoriť stotožňovaním sa s energetickými programami, existujúcimi vo Vesmíre. Toto tvorenie však pochopil ako obmedzené.

Človek je obrovský vynaliezavý princíp. Človek má sám prísť na pojatie budúcnosti. Tvorenie, ktoré je najtrvácnejšie, prichádza z nepredpísaného receptu. Prichádza z priameho spojenia človeka s Počiatkom, s nevyčerpateľnou niťou Jeho prejavení, ideí, myšlienok, inšpirácií, pretrvávajúcich vo Vesmíre, čakajúcich na svoju realizáciu. Nanajvýš posvätným je tak rozhodnutie človeka, smerujúce k odhaleniu svojich možností. Možnosťou človeka je Nekonečno. Nekonečné sú jeho príležitosti, nekonečné sú usporiadania,  nekonečné sú možnosti tvorivého vyjadrenia, nekonečné je nové poznanie, nekonečné je uvoľnenie a sloboda poznávania. Nekonečné je svetlo ľudskej lásky, bez obmedzení je odhad pravdepodobností prejavenia Krásy Vesmíru, zjavujúca sa v novom človeku. Možnosťou človeka je Bezmedznosť.

Človek je spravodlivý princíp spájajúci vesmíry. Človek je autonómna kozmická bytosť. Človek je uvedomelá niť, prenikajúca Vesmír nahor a dolu, od hrubého po najjemnejšie, spájajúci k výšinám túto niť, spravodlivým princípom, plným lásky a nekonečného pochopenia. Človek je nekonečné uvoľnenie okolitých kontinuí. Svety s človekom, v rámci veľkolepého rytmu Vesmíru, vydýchnu obrovskou úľavou.

Úlohou človeka je neobyčajná Láska. Jeho úloha je zmier tohto a okolitého kontinua, uvoľnenie napätia, rozsiahla sloboda, nikdy nekončiaca, uvoľňujúca, rozvíjajúca sa v experimentálnom zmysle. Jeho úloha je totožná so samo-opraviteľným mechanizmom Vesmíru, zaručujúc univerzálny zákon Lásky a slobody. Vynaliezavosť nájde nové možnosti. Človek sám nájde nové možnosti.

Sám človek však prechádza nádychmi a výdychmi mikrokozmu svojej energetiky, príčinou a následkom spojených s rovnakými procesmi v makrokozmických úrovniach Vesmíru. Prechádza veľkými napätiami, meniacimi sa na uvoľnenie. Človek je transformátor jemných a hrubých napätí z kozmu, ako energií, tu na Zemi, v zemských podmienkach. Človek je Oheň vesmíru síl tvorivosti, prejavujúc sa na Zemi.

Človek zastáva veľký princíp rozhodovania. Svojou vnútornou prácou vytvára vesmírny obraz princípu Rozhodovania. Zväčšovacím sklom jeho rozhodovania je usporiadanie planét a hviezd v blízkej budúcnosti. Človek je vysielačom a žiaričom stavu, ktorý prejde do Vesmíru nezávislým zväčšovacím sklom postavenia vesmírnych telies a hviezdneho času. Skorá doba je nezávislým zväčšovacím sklom stavu ľudstva. Rozhodnutie človeka sa rozletí do vesmíru veľkým treskom v miliardách iskier záznamov. Človek spolu so zväčšovacím sklom doby premeny tvorí hviezdu nového Rozhodnutia.

Človek je potenciál hľadajúci nové možnosti. Je veľký mechanizmus budúcnosti, objavujúci sa v prítomnosti. Mechanizmus ducha a hmoty. Človek je oheň vzdialených svetov, ich krása, vznešenosť, dynamizmus, tvorivý potenciál, láskavý zámer, uvoľňujúci a liečivý potenciál, nežné slnko Zeme, spojené so Slnkom Vesmíru. Človek je jeden organizmus so Slnkom, žijúci v minulosti, prítomnosti a budúcnosti.

Človek je nekonečný prijímajúci a dávajúci mechanizmus. Človek nezávisí od prijímania a dávania. Existuje pre bytie. Človek je existujúce, životaschopné, prejavené Bytie. Je spojený s ostatnými ľuďmi. Jeho srdce je liečivé vo svojej kráse. Človek je nový článok veľkolepého Vesmíru. Nemožno odhadnúť jeho veľkosť. Človek je komplex transformovaných vesmírnych energií, veľký a slobodný duch.

Človek je úplne nezávislý princíp. Nezávislý znamená nový, prinášajúci nové, nepoznané možnosti. Možnosti sú programy, existujúce z pohľadu pozemského kontinua v ďalekej budúcnosti, jestvujúce však v stále prítomných Vyšších svetoch. Vedomie človeka je cestou pre prenášanie ďalekých energií, do prítomného okamžiku. Spája vzdialené svety, s kontinuom Zeme, obohacujúc ju o jedinečnú kvalitu svojich energetických tiel.

Človek je obohacujúci princíp. Obohacuje prichádzajúce nové energie o vibráciu svojho srdca. Je krása a zároveň poznanie temna. Človek smeruje nad poznanie temna. Pozná tmu a ide svojou cestou. Človek oceňuje každý prejav prvotnej energie Počiatku. Ctí výhradnú slobodu života. Človek je upriamený na nové prejavy. Je prinášajúci, otvárajúci, napravujúci, uvoľňujúci, zjemňujúci a premieňajúci princíp. To, ako sa prejaví, nemožno predpokladať. Krása sa vždy prejavuje novými výhonkami. Nikoho neodsudzujúc, ide svojimi cestami.

Človek je oheň lásky. Je teplo a upokojujúci princíp. Teplo v sebe nosí i zárodok zimy. Človek je zmena, transformujúca nižšiu hmotu na jemnejšiu a vyššiu. Je nový vo svojej prostote, milujúci, jednoduchý, prenikajúci a prebývajúci v každej prejavenej veci. Človek je spojený s každou vecou, zaobchádzajúc s hmotou s láskou, v úcte k jej existencii. Naplňuje hmotu nábojom pohybu a evolúcie, dávajúc jej smer a potenciál budúceho rozvoja, vytvoriac predpoklad jej zjemnenia Magnetom svojho srdca.

Človek je Magnet prekrásnych vesmírnych energií. Je nositeľ nového princípu Magnetu. Svojim srdcom priťahuje vyššie energie a kotví ich v kontinuu Zeme. Chodiac po Zemi takto vytvára líniu, niť s ďalekou budúcnosťou. Človek spája Magnet svojho srdca s Magnetom Srdca Vesmíru, vesmírnym Slnkom Sĺnk, nastavuje orbit pohybu kontinua Zeme najkratším smerom k budúcim prejavom, smerom ku kráse, zdokonaľovaniu a naplneniu v nekonečnom pohybe nahor.

Človek je veľké Srdce. Nie je nič iné len Srdce a slobodná Duša. Človek je súčasť Zeme milujúcej Slnko a Slnka dávajúceho svetlo a teplo Zemi. Nezávisí od svojho milovania a milovania iných. Človek je nový svojim šľachetným stavom. Naplňuje sám seba, existuje a rastie v nekonečnom napätí a uvoľnení, v bezhraničnom magnete lásky ku všetkému. Poznajúc podstatu všetkých vecí, upriamuje smer napredovania vecí ku budúcnosti a dokonalosti. Je osamelý, avšak pozdvihnutý vo svojej Kráse, do rodiny kozmického Človeka. Pravidlo Srdca je jeho sprievodcom. Srdce pozná budúcnosť všetkých vecí. Srdce pozná krásu ich budúceho prejavu. Poznajúc ich krásu predurčuje ich budúcnosť.

Človek je prekrásny upokojujúci a odomykajúci princíp. Jeho princípom je odomykať brány a uvoľňovať zámky. Každá zámka má svoj kľúč. Princíp kľúča je v upriamení zámky na jemné energie srdca. Spojac sa takto s líniou jemných ďalekých svetov, riešenie odomknutia zámky sa zjaví lúčom z budúcnosti. Nový, nepredvídateľný lúč prekvapí zámku, ktorá sa otvára vo svojom najväčšom napätí, prevalení vlny, prechádzajúc do najväčšieho uvoľnenia. Krása Lásky človeka umožní otvorenie a uvoľnenie slobodného tvorivého potenciálu všetkých vecí.

Človek nesie v sebe nové preskupenie svetov. Nesie v sebe nekonečné uvoľnenie kontinua Zeme. Nesie v sebe nové pojatie tvorivosti. Človek je objaviteľ nových svetov. Poznajúc a spájajúc v sebe obidva protipóly, človek sa vynáša nad ich vzájomné stretnutia. Zahrňujúc v sebe večné súperenie protirečení, ich neodlučiteľnosť, prináša zmier a spoluprácu zo svetov nad nimi. Človek je nositeľ pokoja.

Predtým, tu a potom. Tri počiatky sa spájajú v človeku. Človek zostáva celistvý, upriamený na deje Krásy. Človek je princíp slobody. Celistvá je sloboda človeka. Počnúc fyzickým telom, prenášajúc napätie energií kozmu, uvoľnenie rastie od vyšších tiel. Fyzické je liečené vyšším a jemným. Tak je nadviazané na niť spolupráce. Láska je všetko upokojujúci princíp. Človek je šíp myšlienky, nekonečne láskavý, hravý a slobodný.

Človek vyzýva upriamenie kozmu do Srdca. Srdce vytvára syntézu protikladov, pochopenie odpudivých a príťažlivých síl, zhrnutie a kumuláciu rôznorodých prejavov energií. Srdce, ako láska, zahrňuje celý vesmír pod pohľad človeka. Ustupujúc a prichádzajúc, stíšiac sa a prehovárajúc, nasleduje človek múdrosť Vesmíru v rytme krásy. Kvet nového človeka je ozdobou a šťastím Vesmíru. Človek je ružou Vesmíru s mnohými lupeňmi, ako nositeľ závetu Lásky.

Milí priatelia, dovoľte mi, uviesť vás do sveta rytmu. Rytmu s pohybom Vesmíru, pohybom, zahŕňajúcim narastanie a kulmináciu napätia v psychickom systéme človeka, a jeho uvoľnenie a upokojenie. Nádych a výdych sprevádza všetky procesy vo Vesmíre, tak isto v človeku, ako jeho neoddeliteľnej súčasti. Rytmus Vesmíru, napätie a uvoľnenie, súvisia so spomaľovaním a zrýchľovaním životných cyklov v časových kontinuách, s tlakom a uvoľnením životných okolností, s napätím intenzívnej činnosti bytostí, energií a ich následného oddychu. Rytmus Vesmíru je tesne zviazaný s pohybom a kľudom, dynamikou a statickými procesmi, s rastom a poklesom síl. Stupňovaním a uvoľňovaním napätia je rytmus Vesmíru spojený s evolúciou ľudskej duše.

Keď sa pokúsime vedome nadýchnuť a vydýchnuť, spolu s precítením odozvy nášho fyzického tela, budeme svedkami najbližšej a jednoduchej interpretácie rytmu Vesmíru. Ako v malom mikrokozmose človeka, v tom istom rytme nádychu a výdychu, prebiehajú procesy napätia a uvoľnenia v makrokozmickom meradle.

Táto doba, ako všetky iné, je teda i o napätí a jeho následnom uvoľnení. Napätie v ľudskej bytosti vytvára tzv. „volanie“ budúcnosti, prenášajúc energetické programy na vyššej vibračnej úrovni, do energetického systému prítomnosti človeka, vznášajúc neustále otázky na podvedomie a na vedomie človeka, očakávajúc, stupňujúc napätie, jeho úprimnú odpoveď a rozhodnutie. Takto je jednoducho popísaná evolúcia človeka.

Energetické programy jemnejších štruktúr, nazvime ich pokojne presýtené iskrou, ohňom, láskou, tvorivým duchom, pôsobia po splnení vesmírnych pravidiel slobodnej vôle, teda na základe ľudského zavolania vo forme myšlienkového priania či súhlasu,  na energetické štruktúry hrubších matérií v človeku, spôsobujúc v ich mriežkach pnutia, vo forme rozochvievania všetkých dátových štruktúr, apelujúc na základnú matériu (prima matéria), vo forme aktivácie procesov spomínania všetkých buniek hmoty smerom ku tejto základnej matérii. Život si spomína na život. Hmota je prejavený život. Prima matéria, ako jednotný článok s Počiatkom, s Iskrou Boha, energie Absolútna, je nekonečný, tichý a trpezlivý Magnet všetkých svojich detí.

Všetko živé, vibrujúce vo vesmíre, je nastavené na prirodzený proces takéhoto spomínania a tým zvyšovania vibrácií, približujúc sa k prvotnej, čírej, absolútnej Prapôvodnej energii. Toto spomínanie, v zmysle konštruktívnej evolúcie, však vyvolávajú len sily, ktoré môžu spôsobiť pnutia, napätia v živom organizme, v tomto zmysle jemnejšie energie, vibrujúce a pôsobiace v hrubšej energetike. Jemné sa musí ponoriť do hrubého. Počnúc najkratšími rytmami, po najdlhšie, jemné sa vnára do hrubého, vo vzájomných interakciách vytvárajúce pohyb energií, ich dynamizmus, ich syntézu, prepracovanie a kvalitatívnu zmenu. Nádychom a výdychom, všetko živé vo vesmíre je vo svojej podstate nastavené na pohyb, pri vzájomnej súčinnosti evolučných a involučných procesov.

Napätie a uvoľnenie energie. Otázky, rozhodnutia, voľby a odpovede. Takto pracuje niť, volajúca človeka do budúcnosti. Napätím a uvoľňovaním, rytmus Vesmíru otvára v človeku zabudnutý, pôvodný Magnet, priťahujúci prekrásne energie z budúcnosti, na Zem, do ľudského pozemského kontinua.

Napätie, s akým píšem tieto slová, pramení z intenzívnych zážitkov v týchto časoch. Prosím o uvedomenie, vo všetkom napätí súčasnosti, že situácia v ktorej sa nachádza človek je výhradne výnimočná.

Človek sa nachádza v nanajvýš jedinečnej dobe, vo vzťahu k ostatným kontinuám, k ostatným národom, civilizáciám, časopriestorom. Súčasné a blízke okolnosti v našom kontinuu, pracujúce vo veľkom konštruktívnom Vesmírnom meradle, ako zväčšovacie sklo energií, tomu dávajú za pravdu, vo forme kulminujúcich udalostí.

Úloha človeka v aktuálnej dobe je natoľko výnimočná, že tisícky civilizácií, sem do tohto kontinua, posielajú svojich zástupcov, pozorovateľov, priamych účastníkov, preskúmať, prežiť, pozorovať, vplývať a zúčastniť sa tohto magnificentného procesu človeka, ako ohniska evolučného procesu, zárodku nového usporiadania a hierarchie vesmíru.

V strede zárodku, klíčiaceho semienka nového Vesmíru stojí človek, realizujúci vesmírne energie na Zemi. To, že je to človek, nie je náhoda. Ide o dávnu predurčenosť človeka a jeho tesnú spätosť, vo večnom predpoklade, s výnimočnou konštruktívnou energiou Vesmíru, jej rytmom a pohybom.

Človek v hĺbke skutočnosti, vo vzťahu ku ostatným, ku vonkajšiemu bytiu, stojí v popredí bádavého záujmu väčšiny civilizácií. Človek však nie je spútaný v skutočnosti ku záujmom iných národov. Človek je energeticky predurčený pre budúcnosť. Budúcnosť zahŕňa bezmedzné porozumenie a upokojenie, rozvíjajúce sa do úplnej slobody a uvoľnenia. Uvoľnenie, počnúc vzrastajúcim napätím, začína vo vedomí človeka. Všetky procesy v trojrozmernom svete sa tvoria vo vedomí človeka. Vedomie je dynamo, vedomie je mechanizmus tvoriaci svety, za pomoci myšlienok ako šípov, prenikajúcich do budúcnosti Zeme, vnášajúc tieto žiarivé energie do terajších udalostí.

Človek je v skutočnosti, svojim slobodným rozhodnutím, vyňatý z pôsobenia mnohých národov v tomto kontinuu, nemajúc s procesmi týchto záujmov nič spoločné. Úloha človeka je iná a veľkolepá. Jeho  úloha je realizovať úplne nové energie vesmíru v kontinuu Zeme. Tieto energie sú nové, predstavujú nové rozostavanie energetických úrovní, svetov, hierarchií, na základe slobody, lásky, harmónie a uvoľnenia.

Nové energie sprevádzajú veľké napätia a uvoľnenia v týchto okamihoch. Uvoľnenie je predchádzané obrovským napätím v energetickom systéme človeka. Nové sa prejavuje v ohnivom systéme kozmických energií, transformujúc telá človeka. Oheň, pretvárajúci okamih, sa sústreďuje v Srdci človeka a v jeho ostatných telách. Srdce je Magnet, srdce je nežná energia, transformujúca akýkoľvek súladný a nesúladný záujem, prichádzajúci z kozmu, energia lásky z neho vytekajúca, mení okamih na nový moment, nanajvýš životaschopný vo svojej Kráse, spojený priamo s budúcnosťou, s Iskrou Boha, prenášajúc nový prejav do prítomného okamžiku.

Človek zastáva jedinečný potenciál potvrdiť a rozvinúť všetky pôvodné náuky, doposiaľ publikované na zemi. V energetických poliach Zeme existujú prastaré záznamy, predurčujúce tieto okamžiky. Tieto záznamy potvrdzujú jedinečnosť doby tým, že nepopisujú budúcnosť.

Budúcnosť bola Svetlými svetmi vyňatá zo záznamov a dát. Skutočná Budúcnosť je slobodná a nepredvídateľná a nie je možné ju predpokladať vo svojom plnom videní a poznaní. Všetko vo Vesmíre sa v okamihoch mení. Možno popísať len náznaky budúcich udalostí. Všetky popisy budúcnosti, objavujúce sa na zemi, majú so živou budúcnosťou málo spoločné. Životaschopnosť budúcnosti ja natoľko jemná a  silná, že múdri proroci, poznajúc jej Krásu, pred jej opisom mlčali. Je živá a život je zložité predvídať v plnej miere.

Vyslovenie budúcnosti je dané do rúk človeku a jeho skutkom. Láskavé myšlienky človeka, stav čistoty, ušľachtilosti, sú počiatkom jeho skutkov. Človek prvotne mení svoj stav v ušľachtilé, jemné energie. Človek, priamym dôsledkom jeho jemnejšieho stavu, dostáva nový prístup k záznamom, nové pomenovanie základov života, nové usporiadanie jeho tiel a následne tiel planéty, nové usporiadanie hierarchií človeku blízkych svetov.