Vyšší svet sa niekedy zdá byť pre ľudí bludom alebo ilúziou. Každý chápe svojím vlastným spôsobom a každý sa obáva pripustiť, že začína poznávať Vesmír. Nielen z hľadiska základných prvkov, ale aj z hľadiska „Mocného Stvoriteľa“ sa človek nebojí vytvárať rôzne fantázie a nezastaví sa ani pred tvorbou nadmernej batožiny. Mnoho uzlov nesie ľudský duch a potom je ťažko stúpať do vyššej sféry. Prebudovanie života kozmickými ohňami bude spasením, ale strach pohlcuje ľudí pri myšlienke na prebudovanie života. Staré, odžité formy priťahujú a vznikli tradície. Ak sa pozriete na pojatie tradícií, ako vedúce ku počiatku, potom môžu mať úžitok, pretože rozšírenie vedomia povedie k závetu múdrosti. Ale tradície našej doby nedovoľujú duchu upriamiť sa k vyšším sféram. Cirkev má dogmy; rodiny majú hranice vztýčené pradedmi; národy majú zákony, ktoré ich pripravujú o utvrdenie sa v činorodosti. Ako poznajú Nekonečno tí, ktorí sú zbavení ducha krásy? Máte pravdu, nech dajú deťom v škole povedomie všetkých nekonečných tvorivých aktivít. Načo obliekať zvršok starého otca novou žiarou! Snažte sa podobať na strojcov nových mocných mostov a posuňte sa k žiare vyšších svetov. Nie preľud, ale život.
Úryvok z knihy: Nekonečnosť, časť 1, 29
N.K.Rerich – Krišna, 1938 (Кришна, 1938)
pre.meny 