Evolúcia, budúcnosť, nesmrteľnosť, večnosť – v týchto pojmoch niet miesta osobnému, pretože osobné a osobnosť sú ohraničené trvaním približne 70 – 80 rokov, po ich uplynutí osobnosť prestane existovať. Aby bolo možné žiť, vedomie sa premiestňuje zo sféry osobnej do sféry nad-osobnej, do všeľudskej a vše-planetárnej. Žiť potrebami celého ľudstva alebo jeho časti už znamená vstup do tej oblasti, ktorá nekončí smrťou osobnosti. Osobnosť a osobné vedomie sú symbolmi ohraničenosti a konečných, veľmi krátkodobých úloh. Aby sa kruh vedomia zmenil na špirálu upriamenú do budúcnosti, musí byť nasmerované od súčasnosti vopred, za hranice súčasnosti a za hranice jedného života. Ak vymenujeme bežné občianske záležitosti, všetky sa ukážu ako veľmi krátke a týkajú sa iba jedného života a danej osobnosti. Možno si všimnúť, že všetci veľkí ľudia žili mimo kruhu svojej osobnosti, zahŕňajúc veľký kruh a potreby veľkého rádiusu. Dokonca aj pustovník, ktorý sa modlí za nevedomých putujúcich, vychádza zo seba, dotýkajúc sa svojou mysľou planéty. Teda odstúpenie od seba bude podmienkou rastu ducha a rozšírenia vedomia na úroveň nadosobného vedomia.
Úryvok z knihy Hranice Agni Jógy 1963, hl. 546
pre.meny 