Keď sa ponoríme do oceánu, sme súčasťou jeho slanej chuti. Keď vnímame oceán z brehu, odrazu si uvedomíme ohromnú silu, vzdúvanie a pokles širokých a rozľahlých vĺn, život v najčírejšej podobe, život, ktorý pulzuje, neustále rozkvitá a vädne, berie si a odovzdáva, život, ktorý hladí piesočné brehy bezmedznou láskou a pritom do neho naráža silou a váhou, ktorá však znamená Krásu, nehu a pozvanie Domov.

Tento Oceán je Otcom/Matkou všetkého živého. My ľudia sme Jeho/Jej deti, kráčajúce životom a dostanúc to vienka slobodnú vôľu, volíme medzi možnosťami. Volíme medzi myšlienkami, ktoré sa objavia na pozadí nášho vedomia. Myšlienky sa môžu objaviť ako nádherné kvety, pestrofarebné záhony, voňajúce lány, alebo samostatné biele, modré, ružové, zelené puky …. Myšlienky sa môžu objaviť ako zvädnuté kvety, prosiace o život vo forme drahocennej kvapky vody. Alebo sa objavia ako sivé, či tmavé škvrny, žiadajúce o pozornosť, alebo násilne uchvacujúce našu pozornosť, smerujúce naše ďalšie myšlienky a energiu pozornosti do ne-svetlých svetov.

Kde sa v nás berú tieto rôznorodé myšlienky? Človek je kozmická bytosť, prijímajúca a odovzdávajúca. Podľa svojho naladenia vytvára v sebe podložie, vytvára v sebe úrodnú pôdu pre prijímanie vibračne podobného druhu energií ako je on sám, ktoré vníma svojou bytosťou ako emócie. To je ten oceán, ktorý sa vylieva na breh človeka a obmýva ho svojimi vlnami, zalieva ho rôznorodými energiami.

Človek je však rozhodovací článok. Je autonómny a jedinečný, má slobodnú vôľu rozlišovať medzi prijímanými energiami, ktoré sa prejavujú v jeho bytosti ako emócie. Má možnosť a schopnosť emócie rozlíšiť. Má schopnosť emócie spracovať na jemnejšie, ale i hrubšie. A zjemnené emócie, nech boli predtým akokoľvek zašpinené, vrátiť do Oceánu bytia.

Aby rozlíšil medzi prijímanými energiami, dostal človek do vienka Svedomie. Svedomie leží v ľudskom srdci, ktoré reprezentuje čakra Anaháta, Centrum Srdca, alebo “Čaša”. Je vrcholom trojuholníka prekrásnej Triády, spojenie fyzického, jemného a ohnivého sveta. Je to prejavenie najvyšších energií Boha, Prapôvodného, objavujúce sa v našom fyzickom svete ako energie dobra, milosrdenstva, súcitu, lásky, krásy a poznania. Srdce je spojenie Nebies a Podnebies – Matky Zeme, ako sa múdro hovorilo v dávnom Východe.

Túžba po dobre vyviera z ľudského srdca. Srdce je tvorcom autonómneho Človeka, nádhernej bytosti, priťahuje ku človeku a odhaľuje v človeku samom energie, prejavujúce sa v ňom ako šľachetné myšlienky dobra, inšpirácie pomôcť a prekonávať prekážky, podložené jemnými emóciami súcitu, pomoci, hrdinstva, obetavosti. Človek intuitívne cíti kde pomôcť, v srdci zahrňuje celý svet, celobytostne cíti blaženosť a je šťastný. Vnútorné šťastie je matkou dobrých skutkov. Srdcom sa človek stáva Človekom. Človek je generátor jemných, šľachetných, cnostných energií, emócií, ktoré následne zjemňujú okolitý svet.

Nech srdce je prekrásnym otvoreným oknom, nech srdce pocíti Lúč z nekonečnosti, dar Prapôvodného, spojnicu Človeka s Domovom, s príbytkom Boha, ktorý nemá meno. Nech srdce človeka pocíti chvenie priestoru, prejavujúci sa na fyzickej realite ako jemná prosba pomoci všetkému živému, nádherný akord tvorenia a lásky. Nech pocíti chvenie v srdci ako radostnú lásku, plnú odpustenia. Nech pocíti chvenie ako prosbu a túžbu fyzického sveta po hlbokom súcite a milosti. Nech sa v Človeku prejaví jeho nádherné predurčenie, ako dar nekonečného Boha Matke Zemi, prejavenie dobra, súcitu a krásy na Zemi.

Dobro plodí dobro, na lúke fyzického života, rastie kvet Dobra, Človek.