Jedinečná doba. Človek je v skutočnosti slobodná bytosť, nezávisiaca od procesov prechádzajúcich v jeho aktuálnom vonkajšom okolí. Napriek tomu, okolnosti a záujmy energetických procesov prebiehajúcich na Zemi nútia človeka sa s mnohými z nich stotožňovať. Človek však nemá s mnohými z nich nič spoločné. Človek si uvedomuje reálnu hrozbu udalostí. Vie, že život sa skladá zo životu nebezpečných situácií a z chvíľ povznášajúcej radosti. Človek však, z dávnych dôb, pochádza z vyšších svetov, a tam sa navracia. Sú mu predkladané mnohé budúcnosti, avšak jeho vlastná budúcnosť je jediná a Pravdivá. Človek chápe, že budúcnosť možno tvoriť stotožňovaním sa s energetickými programami, existujúcimi vo Vesmíre. Toto tvorenie však pochopil ako obmedzené.
Človek je obrovský vynaliezavý princíp. Človek má sám prísť na pojatie budúcnosti. Tvorenie, ktoré je najtrvácnejšie, prichádza z nepredpísaného receptu. Prichádza z priameho spojenia človeka s Počiatkom, s nevyčerpateľnou niťou Jeho prejavení, ideí, myšlienok, inšpirácií, pretrvávajúcich vo Vesmíre, čakajúcich na svoju realizáciu. Nanajvýš posvätným je tak rozhodnutie človeka, smerujúce k odhaleniu svojich možností. Možnosťou človeka je Nekonečno. Nekonečné sú jeho príležitosti, nekonečné sú usporiadania, nekonečné sú možnosti tvorivého vyjadrenia, nekonečné je nové poznanie, nekonečné je uvoľnenie a sloboda poznávania. Nekonečné je svetlo ľudskej lásky, bez obmedzení je odhad pravdepodobností prejavenia Krásy Vesmíru, zjavujúca sa v novom človeku. Možnosťou človeka je Bezmedznosť.
Človek je spravodlivý princíp spájajúci vesmíry. Človek je autonómna kozmická bytosť. Človek je uvedomelá niť, prenikajúca Vesmír nahor a dolu, od hrubého po najjemnejšie, spájajúci k výšinám túto niť, spravodlivým princípom, plným lásky a nekonečného pochopenia. Človek je nekonečné uvoľnenie okolitých kontinuí. Svety s človekom, v rámci veľkolepého rytmu Vesmíru, vydýchnu obrovskou úľavou.
Úlohou človeka je neobyčajná Láska. Jeho úloha je zmier tohto a okolitého kontinua, uvoľnenie napätia, rozsiahla sloboda, nikdy nekončiaca, uvoľňujúca, rozvíjajúca sa v experimentálnom zmysle. Jeho úloha je totožná so samo-opraviteľným mechanizmom Vesmíru, zaručujúc univerzálny zákon Lásky a slobody. Vynaliezavosť nájde nové možnosti. Človek sám nájde nové možnosti.
Sám človek však prechádza nádychmi a výdychmi mikrokozmu svojej energetiky, príčinou a následkom spojených s rovnakými procesmi v makrokozmických úrovniach Vesmíru. Prechádza veľkými napätiami, meniacimi sa na uvoľnenie. Človek je transformátor jemných a hrubých napätí z kozmu, ako energií, tu na Zemi, v zemských podmienkach. Človek je Oheň vesmíru síl tvorivosti, prejavujúc sa na Zemi.
Človek zastáva veľký princíp rozhodovania. Svojou vnútornou prácou vytvára vesmírny obraz princípu Rozhodovania. Zväčšovacím sklom jeho rozhodovania je usporiadanie planét a hviezd v blízkej budúcnosti. Človek je vysielačom a žiaričom stavu, ktorý prejde do Vesmíru nezávislým zväčšovacím sklom postavenia vesmírnych telies a hviezdneho času. Skorá doba je nezávislým zväčšovacím sklom stavu ľudstva. Rozhodnutie človeka sa rozletí do vesmíru veľkým treskom v miliardách iskier záznamov. Človek spolu so zväčšovacím sklom doby premeny tvorí hviezdu nového Rozhodnutia.
Človek je potenciál hľadajúci nové možnosti. Je veľký mechanizmus budúcnosti, objavujúci sa v prítomnosti. Mechanizmus ducha a hmoty. Človek je oheň vzdialených svetov, ich krása, vznešenosť, dynamizmus, tvorivý potenciál, láskavý zámer, uvoľňujúci a liečivý potenciál, nežné slnko Zeme, spojené so Slnkom Vesmíru. Človek je jeden organizmus so Slnkom, žijúci v minulosti, prítomnosti a budúcnosti.
Človek je nekonečný prijímajúci a dávajúci mechanizmus. Človek nezávisí od prijímania a dávania. Existuje pre bytie. Človek je existujúce, životaschopné, prejavené Bytie. Je spojený s ostatnými ľuďmi. Jeho srdce je liečivé vo svojej kráse. Človek je nový článok veľkolepého Vesmíru. Nemožno odhadnúť jeho veľkosť. Človek je komplex transformovaných vesmírnych energií, veľký a slobodný duch.
Človek je úplne nezávislý princíp. Nezávislý znamená nový, prinášajúci nové, nepoznané možnosti. Možnosti sú programy, existujúce z pohľadu pozemského kontinua v ďalekej budúcnosti, jestvujúce však v stále prítomných Vyšších svetoch. Vedomie človeka je cestou pre prenášanie ďalekých energií, do prítomného okamžiku. Spája vzdialené svety, s kontinuom Zeme, obohacujúc ju o jedinečnú kvalitu svojich energetických tiel.
Človek je obohacujúci princíp. Obohacuje prichádzajúce nové energie o vibráciu svojho srdca. Je krása a zároveň poznanie temna. Človek smeruje nad poznanie temna. Pozná tmu a ide svojou cestou. Človek oceňuje každý prejav prvotnej energie Počiatku. Ctí výhradnú slobodu života. Človek je upriamený na nové prejavy. Je prinášajúci, otvárajúci, napravujúci, uvoľňujúci, zjemňujúci a premieňajúci princíp. To, ako sa prejaví, nemožno predpokladať. Krása sa vždy prejavuje novými výhonkami. Nikoho neodsudzujúc, ide svojimi cestami.
Človek je oheň lásky. Je teplo a upokojujúci princíp. Teplo v sebe nosí i zárodok zimy. Človek je zmena, transformujúca nižšiu hmotu na jemnejšiu a vyššiu. Je nový vo svojej prostote, milujúci, jednoduchý, prenikajúci a prebývajúci v každej prejavenej veci. Človek je spojený s každou vecou, zaobchádzajúc s hmotou s láskou, v úcte k jej existencii. Naplňuje hmotu nábojom pohybu a evolúcie, dávajúc jej smer a potenciál budúceho rozvoja, vytvoriac predpoklad jej zjemnenia Magnetom svojho srdca.
Človek je Magnet prekrásnych vesmírnych energií. Je nositeľ nového princípu Magnetu. Svojim srdcom priťahuje vyššie energie a kotví ich v kontinuu Zeme. Chodiac po Zemi takto vytvára líniu, niť s ďalekou budúcnosťou. Človek spája Magnet svojho srdca s Magnetom Srdca Vesmíru, vesmírnym Slnkom Sĺnk, nastavuje orbit pohybu kontinua Zeme najkratším smerom k budúcim prejavom, smerom ku kráse, zdokonaľovaniu a naplneniu v nekonečnom pohybe nahor.
Človek je veľké Srdce. Nie je nič iné len Srdce a slobodná Duša. Človek je súčasť Zeme milujúcej Slnko a Slnka dávajúceho svetlo a teplo Zemi. Nezávisí od svojho milovania a milovania iných. Človek je nový svojim šľachetným stavom. Naplňuje sám seba, existuje a rastie v nekonečnom napätí a uvoľnení, v bezhraničnom magnete lásky ku všetkému. Poznajúc podstatu všetkých vecí, upriamuje smer napredovania vecí ku budúcnosti a dokonalosti. Je osamelý, avšak pozdvihnutý vo svojej Kráse, do rodiny kozmického Človeka. Pravidlo Srdca je jeho sprievodcom. Srdce pozná budúcnosť všetkých vecí. Srdce pozná krásu ich budúceho prejavu. Poznajúc ich krásu predurčuje ich budúcnosť.
Človek je prekrásny upokojujúci a odomykajúci princíp. Jeho princípom je odomykať brány a uvoľňovať zámky. Každá zámka má svoj kľúč. Princíp kľúča je v upriamení zámky na jemné energie srdca. Spojac sa takto s líniou jemných ďalekých svetov, riešenie odomknutia zámky sa zjaví lúčom z budúcnosti. Nový, nepredvídateľný lúč prekvapí zámku, ktorá sa otvára vo svojom najväčšom napätí, prevalení vlny, prechádzajúc do najväčšieho uvoľnenia. Krása Lásky človeka umožní otvorenie a uvoľnenie slobodného tvorivého potenciálu všetkých vecí.
Človek nesie v sebe nové preskupenie svetov. Nesie v sebe nekonečné uvoľnenie kontinua Zeme. Nesie v sebe nové pojatie tvorivosti. Človek je objaviteľ nových svetov. Poznajúc a spájajúc v sebe obidva protipóly, človek sa vynáša nad ich vzájomné stretnutia. Zahrňujúc v sebe večné súperenie protirečení, ich neodlučiteľnosť, prináša zmier a spoluprácu zo svetov nad nimi. Človek je nositeľ pokoja.
Predtým, tu a potom. Tri počiatky sa spájajú v človeku. Človek zostáva celistvý, upriamený na deje Krásy. Človek je princíp slobody. Celistvá je sloboda človeka. Počnúc fyzickým telom, prenášajúc napätie energií kozmu, uvoľnenie rastie od vyšších tiel. Fyzické je liečené vyšším a jemným. Tak je nadviazané na niť spolupráce. Láska je všetko upokojujúci princíp. Človek je šíp myšlienky, nekonečne láskavý, hravý a slobodný.
Človek vyzýva upriamenie kozmu do Srdca. Srdce vytvára syntézu protikladov, pochopenie odpudivých a príťažlivých síl, zhrnutie a kumuláciu rôznorodých prejavov energií. Srdce, ako láska, zahrňuje celý vesmír pod pohľad človeka. Ustupujúc a prichádzajúc, stíšiac sa a prehovárajúc, nasleduje človek múdrosť Vesmíru v rytme krásy. Kvet nového človeka je ozdobou a šťastím Vesmíru. Človek je ružou Vesmíru s mnohými lupeňmi, ako nositeľ závetu Lásky.
pre.meny 