(§2)

Mnohé legendy opisujú splnenie prianí, avšak nehovoria o základnom predpoklade, o bezvýchodiskovosti, ktorá vyhrocuje a zaostruje priania až do neodkladnosti; kedy každá malá obchádzka už otupuje šíp neodkladnosti. Tak ako pláva ten, čo nepozná vodu, keď ho nebezpečenstvo tiahne ku dnu, takto sa rieši prijatie priania, keď sú odrezané všetky cesty. Ľudia hovoria: “Stal sa zázrak!” Často však bola iba sústredená psychická energia(1). Srdce, to je slnko organizmu, je ohniskom psychickej energie. Majme takto na pamäti zákon psychickej energie, hovoriac o srdci. Krásne je precítenie srdca, ako slnka sĺnk Vesmíru. Mali by sme chápať slnko Vyššieho Hierarcha (2)  ako našu Vlajku. Nádherná je táto Zástava, je neporaziteľnou silou, ak si naše oči osvojili jej jas, odrážajúci sa v našom srdci.

(1) Kvalita vedomia, presnejšie najvyššia kvalita vedomia

(2) Učiteľ z Vyšších duchovných svetov

Bridge of Glory

– Rozhodol som sa, že predsa pôjdem.
– Nádhera milovaný. Krása je v slobodnom pohybe a v túžbe vrátiť sa do Domova.
– Budeš mi dávať znamenia?
– Znamením bude pohyb v tvojom vnútri. Ak odbočíš, budeme spolu vnímať nepokoj, ak uhneš, pocítime bolesť vo vnútri. Kde je pokoj a krása, tam budeme prebývať spolu.
– Stretnem ťa v tom svete?
– Uvidíš nás spolu v prejavoch Prírody
– Ako ťa rozoznám od hospodárov zeme?
– Zjavím sa len ako pocit lásky v tvojom živote. Môžem sa ťa dotknúť len v tichu tvojho srdca. Tam môžeme spolu vyletieť do krásy Stvorenia. Nikdy sa nestretneme vo vonkajšom symbole …. pretože znamení na polí budú stovky. Ani jeden však nebude náš a od nás ….
– Môžem ťa hľadať v práci a v mojich myšlienkach?
– Ak budú tvoje ruky hniesť hlinu s vedomím blaha pre všetkých, hľadaj nás v myšlienke krásy, ktorá tú hlinu ožije. Pretože nič tak neožíva hmotu, ako duch človeka, naplnený láskou ku tvoreniu.
– Ako sa mám postaviť k nepriateľom?
– Pre pocestného sú nevyhnutné cesty, ktoré sa krížia. Prechádzaj krížnymi cestami tak, aby si nezanechal dlh. Skôr vracaj plným priehrštím, ako ber. Sú však mnohí, ktorí neustále berú. Ich bytosť je ako bezodná studňa, ktorá sa v obave pred ďalším dňom napĺňa zamútenou vodou. Ale nik ešte nezatúžil piť z tejto nádoby. Avšak …. možno v najväčších hlbinách tejto studne znie zurkot jemného bezmedzného prameňa Zeme, ktorý v ušiach samotnej studne znie ako škrekot škriepiacich sa vtákov….  Nech nepriateľ započuje v tebe ozvenu tohto prameňa a vytuší v nich svoju budúcnosť, ako volanie po mieri, súcite a láske. Pretože tušenie privádza do domu šťastia vlastnej múdrosti skôr, ako výzva po neprajnosti, nepriateľstve a oddeľovaní.
– Ako mám na ceste oddychovať a schovať sa pred búrkou?
– Nie je možné sa schovať, strecha domu ochraňuje len telo pred rozbúrenými živlami. To, čo navždy žije v Tebe v Jednote s bytím však lieta slobodne so živlami, búrlivo sa vznáša s oblakmi  a v čase pokoja odpočíva s tíšinách tela matky Zeme. Vždy sa spýtaj, mám čo schovávať, keď celá Zeme je naša?
– Ako často strácam oheň duše ….
– To si len odišiel zbierať brvná pre veľkú Pochodeň. Nie je možné zmeniť smer nadšenej duše, ktorá vidí pred sebou Vznešený obraz a je predchnutá krásou Stvorenia. Hoci nesmejúc sa každý deň, potichu v práci stúpa na svätú Horu. Čas je zložený z dní a nocí, vdych nasleduje výdych. Takto sa vízia Boha strieda s predzvesťou noci, aby sa blahodarné živiny, ktoré prijala rastlina počas dňa, dostali i k najjemnejším koreňom. Ako môže zem prijať plody leta, živiny tiel rastlín, keď odoberieme obdobiam zimu a zdanlivo neaktívny čas nazveme bezmyšlienkovitým smútkom? A zatiaľ v hlbinách zeme drieme oheň, prepaľuje nepotrebné vlásočnice, napĺňa teplom a živinami podzemné úložiská. Z nich na jar vyrastie nová byľ. Vnútorný oheň má nekonečne veľa podôb a po chladnej noci, v predpovedanom čase, sa plameň prejaví slnkom nového dňa . Oheň a túžba však zostávajú večne v tichom a mieru plnom rozjímaní.

Keď sa ponoríme do oceánu, sme súčasťou jeho slanej chuti. Keď vnímame oceán z brehu, odrazu si uvedomíme ohromnú silu, vzdúvanie a pokles širokých a rozľahlých vĺn, život v najčírejšej podobe, život, ktorý pulzuje, neustále rozkvitá a vädne, berie si a odovzdáva, život, ktorý hladí piesočné brehy bezmedznou láskou a pritom do neho naráža silou a váhou, ktorá však znamená Krásu, nehu a pozvanie Domov.

Tento Oceán je Otcom/Matkou všetkého živého. My ľudia sme Jeho/Jej deti, kráčajúce životom a dostanúc to vienka slobodnú vôľu, volíme medzi možnosťami. Volíme medzi myšlienkami, ktoré sa objavia na pozadí nášho vedomia. Myšlienky sa môžu objaviť ako nádherné kvety, pestrofarebné záhony, voňajúce lány, alebo samostatné biele, modré, ružové, zelené puky …. Myšlienky sa môžu objaviť ako zvädnuté kvety, prosiace o život vo forme drahocennej kvapky vody. Alebo sa objavia ako sivé, či tmavé škvrny, žiadajúce o pozornosť, alebo násilne uchvacujúce našu pozornosť, smerujúce naše ďalšie myšlienky a energiu pozornosti do ne-svetlých svetov.

Kde sa v nás berú tieto rôznorodé myšlienky? Človek je kozmická bytosť, prijímajúca a odovzdávajúca. Podľa svojho naladenia vytvára v sebe podložie, vytvára v sebe úrodnú pôdu pre prijímanie vibračne podobného druhu energií ako je on sám, ktoré vníma svojou bytosťou ako emócie. To je ten oceán, ktorý sa vylieva na breh človeka a obmýva ho svojimi vlnami, zalieva ho rôznorodými energiami.

Človek je však rozhodovací článok. Je autonómny a jedinečný, má slobodnú vôľu rozlišovať medzi prijímanými energiami, ktoré sa prejavujú v jeho bytosti ako emócie. Má možnosť a schopnosť emócie rozlíšiť. Má schopnosť emócie spracovať na jemnejšie, ale i hrubšie. A zjemnené emócie, nech boli predtým akokoľvek zašpinené, vrátiť do Oceánu bytia.

Aby rozlíšil medzi prijímanými energiami, dostal človek do vienka Svedomie. Svedomie leží v ľudskom srdci, ktoré reprezentuje čakra Anaháta, Centrum Srdca, alebo “Čaša”. Je vrcholom trojuholníka prekrásnej Triády, spojenie fyzického, jemného a ohnivého sveta. Je to prejavenie najvyšších energií Boha, Prapôvodného, objavujúce sa v našom fyzickom svete ako energie dobra, milosrdenstva, súcitu, lásky, krásy a poznania. Srdce je spojenie Nebies a Podnebies – Matky Zeme, ako sa múdro hovorilo v dávnom Východe.

Túžba po dobre vyviera z ľudského srdca. Srdce je tvorcom autonómneho Človeka, nádhernej bytosti, priťahuje ku človeku a odhaľuje v človeku samom energie, prejavujúce sa v ňom ako šľachetné myšlienky dobra, inšpirácie pomôcť a prekonávať prekážky, podložené jemnými emóciami súcitu, pomoci, hrdinstva, obetavosti. Človek intuitívne cíti kde pomôcť, v srdci zahrňuje celý svet, celobytostne cíti blaženosť a je šťastný. Vnútorné šťastie je matkou dobrých skutkov. Srdcom sa človek stáva Človekom. Človek je generátor jemných, šľachetných, cnostných energií, emócií, ktoré následne zjemňujú okolitý svet.

Nech srdce je prekrásnym otvoreným oknom, nech srdce pocíti Lúč z nekonečnosti, dar Prapôvodného, spojnicu Človeka s Domovom, s príbytkom Boha, ktorý nemá meno. Nech srdce človeka pocíti chvenie priestoru, prejavujúci sa na fyzickej realite ako jemná prosba pomoci všetkému živému, nádherný akord tvorenia a lásky. Nech pocíti chvenie v srdci ako radostnú lásku, plnú odpustenia. Nech pocíti chvenie ako prosbu a túžbu fyzického sveta po hlbokom súcite a milosti. Nech sa v Človeku prejaví jeho nádherné predurčenie, ako dar nekonečného Boha Matke Zemi, prejavenie dobra, súcitu a krásy na Zemi.

Dobro plodí dobro, na lúke fyzického života, rastie kvet Dobra, Človek.

Áno, myslím, že je namieste spočinúť v nádhere Boha. Je namieste spočinúť vo vnútornom pokoji a mieri. A zastavenie myslenia bez možnej vnútornej zmeny?
Tento svet potrebuje naše myšlienky, potrebuje naše najlepšie myšlienky. Oni sú tvorcami novej očividnej skutočnosti, oni prinášajú tvorivé impulzy cez vyššie sféry, z bezmedzného priestoru Neprejaveného. Myšlienky sú Matkou dobra a blaha, ktoré môžu byť usmernené ku výnimočnému seba-vyjadreniu, tvorivosti a blaha pre všetkých. Svet dopredu na evolučnej špirále posúvali vždy výnimočné myšlienky. Ale odkiaľ sa tieto myšlienky berú?
My sami žijeme v Tele veľkej myšlienky Matky a Otca o dobre a blaženosti.
Všetko, čo bolo na Zemi vymyslené, už vo Vesmíre existuje. Aj tá najlepšia a najšľachetnejšia myšlienka, ktorú sme schopní zachytiť, bola ( a neustále je) vo Vesmíre niekým vyžiarená (nádhernou Bytosťou). My sme prijímači týchto jemných kozmických energií, ktoré transformujeme podľa svojho stavu, svojou energetickou sústavou, do tvorivých myšlienok. Platí pravidlo príbuznosti. Preto by sme mali volať a snažiť sa o čistotu myšlienok, matkou ktorých je priezračné, nevinné vedomie.
Človek je sústava energetických tiel, prijímajúcich energie z vesmírnych informačných polí a vracajúcich energie späť do týchto polí. Touto sústavou, v závislosti na stave nášho vedomia, cez jeho priezračnú a čistú studnicu, lámeme tieto vyššie vesmírne energie do jemných emócií a šľachetných myšlienok. Nech je takto myslenie oslavou Boha, vznešený mechanizmus a oslava tvorenia. Takéto myšlienky prinášajú šťastie, tvorivý impulz, prejavenie nového a nepredvídateľného, evolúciu, pretože ich pôvod je odvodený priamo z reťaze Vedomí spojených z iskrou Prapôvodného. Nesú v sebe plamienok Boha, či Absolútna, sú s ním Jedno, prejavujúc sa v našom svete ako dobro, súcit, láska, dynamizmus, stálosť a smerovanie; neustále darujúce hmotným prejavom nášho sveta tieto atribúty, ako nekonečný sled evolučných impulzov, zábleskov uvedomenia a poznania, ako priama cesta ku naplneniu a splynutiu so Slnkom Prapôvodného.
Ako na Nebesiach, tak v Podnebesí, hovorí stará múdrosť … Ako ináč možno vytvoriť pnutie starého a jeho striedanie s novým a neočakávaným? Priľnutím ku energii Boha, Prapôvodného, prejavením Jeho/Jej atribútov v našej osobitosti, v tejto aktuálnej chvíli. Inými slovami, pasivitu zdanlivého nemyslenia a upriamenia sa na prítomnosť, zameniť za aktivitu tichého, priezračného vedomia a tvorivých impulzov z neho vychádzajúcich, v prejave nových šľachetných a vznešených myšlienok. Nech žijú prekrásni myslitelia. Nech sa objavia nádherní ľudia, plní porozumenia a mieru, plní poézie života, liečiaci skutočnosť….

Telo Starčeka.
…Nad všetkými tôňami a vrchmi,
nad všetkým hybom sveta a jeho krásami,
nakláňa sa telo Starčeka.
A dole,
v chalúpke, večer, keď okno svieti,
mútia maslo starej vône,
v kľude a mieru plnej chvíli,
šepkajú o vráskavom dobrosrdečnom čase,
ľudia pletú košík,
pre zajtrajšie nové ráno….

Jedinečná doba. Človek je v skutočnosti slobodná bytosť, nezávisiaca od procesov prechádzajúcich v jeho aktuálnom vonkajšom okolí. Napriek tomu, okolnosti a záujmy energetických procesov prebiehajúcich na Zemi nútia človeka sa s mnohými z nich stotožňovať. Človek však nemá s mnohými z nich nič spoločné. Človek si uvedomuje reálnu hrozbu udalostí. Vie, že život sa skladá zo životu nebezpečných situácií a z chvíľ povznášajúcej radosti. Človek však, z dávnych dôb, pochádza z vyšších svetov, a tam sa navracia. Sú mu predkladané mnohé budúcnosti, avšak jeho vlastná budúcnosť je jediná a Pravdivá. Človek chápe, že budúcnosť možno tvoriť stotožňovaním sa s energetickými programami, existujúcimi vo Vesmíre. Toto tvorenie však pochopil ako obmedzené.

Človek je obrovský vynaliezavý princíp. Človek má sám prísť na pojatie budúcnosti. Tvorenie, ktoré je najtrvácnejšie, prichádza z nepredpísaného receptu. Prichádza z priameho spojenia človeka s Počiatkom, s nevyčerpateľnou niťou Jeho prejavení, ideí, myšlienok, inšpirácií, pretrvávajúcich vo Vesmíre, čakajúcich na svoju realizáciu. Nanajvýš posvätným je tak rozhodnutie človeka, smerujúce k odhaleniu svojich možností. Možnosťou človeka je Nekonečno. Nekonečné sú jeho príležitosti, nekonečné sú usporiadania,  nekonečné sú možnosti tvorivého vyjadrenia, nekonečné je nové poznanie, nekonečné je uvoľnenie a sloboda poznávania. Nekonečné je svetlo ľudskej lásky, bez obmedzení je odhad pravdepodobností prejavenia Krásy Vesmíru, zjavujúca sa v novom človeku. Možnosťou človeka je Bezmedznosť.

Človek je spravodlivý princíp spájajúci vesmíry. Človek je autonómna kozmická bytosť. Človek je uvedomelá niť, prenikajúca Vesmír nahor a dolu, od hrubého po najjemnejšie, spájajúci k výšinám túto niť, spravodlivým princípom, plným lásky a nekonečného pochopenia. Človek je nekonečné uvoľnenie okolitých kontinuí. Svety s človekom, v rámci veľkolepého rytmu Vesmíru, vydýchnu obrovskou úľavou.

Úlohou človeka je neobyčajná Láska. Jeho úloha je zmier tohto a okolitého kontinua, uvoľnenie napätia, rozsiahla sloboda, nikdy nekončiaca, uvoľňujúca, rozvíjajúca sa v experimentálnom zmysle. Jeho úloha je totožná so samo-opraviteľným mechanizmom Vesmíru, zaručujúc univerzálny zákon Lásky a slobody. Vynaliezavosť nájde nové možnosti. Človek sám nájde nové možnosti.

Sám človek však prechádza nádychmi a výdychmi mikrokozmu svojej energetiky, príčinou a následkom spojených s rovnakými procesmi v makrokozmických úrovniach Vesmíru. Prechádza veľkými napätiami, meniacimi sa na uvoľnenie. Človek je transformátor jemných a hrubých napätí z kozmu, ako energií, tu na Zemi, v zemských podmienkach. Človek je Oheň vesmíru síl tvorivosti, prejavujúc sa na Zemi.

Človek zastáva veľký princíp rozhodovania. Svojou vnútornou prácou vytvára vesmírny obraz princípu Rozhodovania. Zväčšovacím sklom jeho rozhodovania je usporiadanie planét a hviezd v blízkej budúcnosti. Človek je vysielačom a žiaričom stavu, ktorý prejde do Vesmíru nezávislým zväčšovacím sklom postavenia vesmírnych telies a hviezdneho času. Skorá doba je nezávislým zväčšovacím sklom stavu ľudstva. Rozhodnutie človeka sa rozletí do vesmíru veľkým treskom v miliardách iskier záznamov. Človek spolu so zväčšovacím sklom doby premeny tvorí hviezdu nového Rozhodnutia.

Človek je potenciál hľadajúci nové možnosti. Je veľký mechanizmus budúcnosti, objavujúci sa v prítomnosti. Mechanizmus ducha a hmoty. Človek je oheň vzdialených svetov, ich krása, vznešenosť, dynamizmus, tvorivý potenciál, láskavý zámer, uvoľňujúci a liečivý potenciál, nežné slnko Zeme, spojené so Slnkom Vesmíru. Človek je jeden organizmus so Slnkom, žijúci v minulosti, prítomnosti a budúcnosti.

Človek je nekonečný prijímajúci a dávajúci mechanizmus. Človek nezávisí od prijímania a dávania. Existuje pre bytie. Človek je existujúce, životaschopné, prejavené Bytie. Je spojený s ostatnými ľuďmi. Jeho srdce je liečivé vo svojej kráse. Človek je nový článok veľkolepého Vesmíru. Nemožno odhadnúť jeho veľkosť. Človek je komplex transformovaných vesmírnych energií, veľký a slobodný duch.

Človek je úplne nezávislý princíp. Nezávislý znamená nový, prinášajúci nové, nepoznané možnosti. Možnosti sú programy, existujúce z pohľadu pozemského kontinua v ďalekej budúcnosti, jestvujúce však v stále prítomných Vyšších svetoch. Vedomie človeka je cestou pre prenášanie ďalekých energií, do prítomného okamžiku. Spája vzdialené svety, s kontinuom Zeme, obohacujúc ju o jedinečnú kvalitu svojich energetických tiel.

Človek je obohacujúci princíp. Obohacuje prichádzajúce nové energie o vibráciu svojho srdca. Je krása a zároveň poznanie temna. Človek smeruje nad poznanie temna. Pozná tmu a ide svojou cestou. Človek oceňuje každý prejav prvotnej energie Počiatku. Ctí výhradnú slobodu života. Človek je upriamený na nové prejavy. Je prinášajúci, otvárajúci, napravujúci, uvoľňujúci, zjemňujúci a premieňajúci princíp. To, ako sa prejaví, nemožno predpokladať. Krása sa vždy prejavuje novými výhonkami. Nikoho neodsudzujúc, ide svojimi cestami.

Človek je oheň lásky. Je teplo a upokojujúci princíp. Teplo v sebe nosí i zárodok zimy. Človek je zmena, transformujúca nižšiu hmotu na jemnejšiu a vyššiu. Je nový vo svojej prostote, milujúci, jednoduchý, prenikajúci a prebývajúci v každej prejavenej veci. Človek je spojený s každou vecou, zaobchádzajúc s hmotou s láskou, v úcte k jej existencii. Naplňuje hmotu nábojom pohybu a evolúcie, dávajúc jej smer a potenciál budúceho rozvoja, vytvoriac predpoklad jej zjemnenia Magnetom svojho srdca.

Človek je Magnet prekrásnych vesmírnych energií. Je nositeľ nového princípu Magnetu. Svojim srdcom priťahuje vyššie energie a kotví ich v kontinuu Zeme. Chodiac po Zemi takto vytvára líniu, niť s ďalekou budúcnosťou. Človek spája Magnet svojho srdca s Magnetom Srdca Vesmíru, vesmírnym Slnkom Sĺnk, nastavuje orbit pohybu kontinua Zeme najkratším smerom k budúcim prejavom, smerom ku kráse, zdokonaľovaniu a naplneniu v nekonečnom pohybe nahor.

Človek je veľké Srdce. Nie je nič iné len Srdce a slobodná Duša. Človek je súčasť Zeme milujúcej Slnko a Slnka dávajúceho svetlo a teplo Zemi. Nezávisí od svojho milovania a milovania iných. Človek je nový svojim šľachetným stavom. Naplňuje sám seba, existuje a rastie v nekonečnom napätí a uvoľnení, v bezhraničnom magnete lásky ku všetkému. Poznajúc podstatu všetkých vecí, upriamuje smer napredovania vecí ku budúcnosti a dokonalosti. Je osamelý, avšak pozdvihnutý vo svojej Kráse, do rodiny kozmického Človeka. Pravidlo Srdca je jeho sprievodcom. Srdce pozná budúcnosť všetkých vecí. Srdce pozná krásu ich budúceho prejavu. Poznajúc ich krásu predurčuje ich budúcnosť.

Človek je prekrásny upokojujúci a odomykajúci princíp. Jeho princípom je odomykať brány a uvoľňovať zámky. Každá zámka má svoj kľúč. Princíp kľúča je v upriamení zámky na jemné energie srdca. Spojac sa takto s líniou jemných ďalekých svetov, riešenie odomknutia zámky sa zjaví lúčom z budúcnosti. Nový, nepredvídateľný lúč prekvapí zámku, ktorá sa otvára vo svojom najväčšom napätí, prevalení vlny, prechádzajúc do najväčšieho uvoľnenia. Krása Lásky človeka umožní otvorenie a uvoľnenie slobodného tvorivého potenciálu všetkých vecí.

Človek nesie v sebe nové preskupenie svetov. Nesie v sebe nekonečné uvoľnenie kontinua Zeme. Nesie v sebe nové pojatie tvorivosti. Človek je objaviteľ nových svetov. Poznajúc a spájajúc v sebe obidva protipóly, človek sa vynáša nad ich vzájomné stretnutia. Zahrňujúc v sebe večné súperenie protirečení, ich neodlučiteľnosť, prináša zmier a spoluprácu zo svetov nad nimi. Človek je nositeľ pokoja.

Predtým, tu a potom. Tri počiatky sa spájajú v človeku. Človek zostáva celistvý, upriamený na deje Krásy. Človek je princíp slobody. Celistvá je sloboda človeka. Počnúc fyzickým telom, prenášajúc napätie energií kozmu, uvoľnenie rastie od vyšších tiel. Fyzické je liečené vyšším a jemným. Tak je nadviazané na niť spolupráce. Láska je všetko upokojujúci princíp. Človek je šíp myšlienky, nekonečne láskavý, hravý a slobodný.

Človek vyzýva upriamenie kozmu do Srdca. Srdce vytvára syntézu protikladov, pochopenie odpudivých a príťažlivých síl, zhrnutie a kumuláciu rôznorodých prejavov energií. Srdce, ako láska, zahrňuje celý vesmír pod pohľad človeka. Ustupujúc a prichádzajúc, stíšiac sa a prehovárajúc, nasleduje človek múdrosť Vesmíru v rytme krásy. Kvet nového človeka je ozdobou a šťastím Vesmíru. Človek je ružou Vesmíru s mnohými lupeňmi, ako nositeľ závetu Lásky.

Milí priatelia, dovoľte mi, uviesť vás do sveta rytmu. Rytmu s pohybom Vesmíru, pohybom, zahŕňajúcim narastanie a kulmináciu napätia v psychickom systéme človeka, a jeho uvoľnenie a upokojenie. Nádych a výdych sprevádza všetky procesy vo Vesmíre, tak isto v človeku, ako jeho neoddeliteľnej súčasti. Rytmus Vesmíru, napätie a uvoľnenie, súvisia so spomaľovaním a zrýchľovaním životných cyklov v časových kontinuách, s tlakom a uvoľnením životných okolností, s napätím intenzívnej činnosti bytostí, energií a ich následného oddychu. Rytmus Vesmíru je tesne zviazaný s pohybom a kľudom, dynamikou a statickými procesmi, s rastom a poklesom síl. Stupňovaním a uvoľňovaním napätia je rytmus Vesmíru spojený s evolúciou ľudskej duše.

Keď sa pokúsime vedome nadýchnuť a vydýchnuť, spolu s precítením odozvy nášho fyzického tela, budeme svedkami najbližšej a jednoduchej interpretácie rytmu Vesmíru. Ako v malom mikrokozmose človeka, v tom istom rytme nádychu a výdychu, prebiehajú procesy napätia a uvoľnenia v makrokozmickom meradle.

Táto doba, ako všetky iné, je teda i o napätí a jeho následnom uvoľnení. Napätie v ľudskej bytosti vytvára tzv. „volanie“ budúcnosti, prenášajúc energetické programy na vyššej vibračnej úrovni, do energetického systému prítomnosti človeka, vznášajúc neustále otázky na podvedomie a na vedomie človeka, očakávajúc, stupňujúc napätie, jeho úprimnú odpoveď a rozhodnutie. Takto je jednoducho popísaná evolúcia človeka.

Energetické programy jemnejších štruktúr, nazvime ich pokojne presýtené iskrou, ohňom, láskou, tvorivým duchom, pôsobia po splnení vesmírnych pravidiel slobodnej vôle, teda na základe ľudského zavolania vo forme myšlienkového priania či súhlasu,  na energetické štruktúry hrubších matérií v človeku, spôsobujúc v ich mriežkach pnutia, vo forme rozochvievania všetkých dátových štruktúr, apelujúc na základnú matériu (prima matéria), vo forme aktivácie procesov spomínania všetkých buniek hmoty smerom ku tejto základnej matérii. Život si spomína na život. Hmota je prejavený život. Prima matéria, ako jednotný článok s Počiatkom, s Iskrou Boha, energie Absolútna, je nekonečný, tichý a trpezlivý Magnet všetkých svojich detí.

Všetko živé, vibrujúce vo vesmíre, je nastavené na prirodzený proces takéhoto spomínania a tým zvyšovania vibrácií, približujúc sa k prvotnej, čírej, absolútnej Prapôvodnej energii. Toto spomínanie, v zmysle konštruktívnej evolúcie, však vyvolávajú len sily, ktoré môžu spôsobiť pnutia, napätia v živom organizme, v tomto zmysle jemnejšie energie, vibrujúce a pôsobiace v hrubšej energetike. Jemné sa musí ponoriť do hrubého. Počnúc najkratšími rytmami, po najdlhšie, jemné sa vnára do hrubého, vo vzájomných interakciách vytvárajúce pohyb energií, ich dynamizmus, ich syntézu, prepracovanie a kvalitatívnu zmenu. Nádychom a výdychom, všetko živé vo vesmíre je vo svojej podstate nastavené na pohyb, pri vzájomnej súčinnosti evolučných a involučných procesov.

Napätie a uvoľnenie energie. Otázky, rozhodnutia, voľby a odpovede. Takto pracuje niť, volajúca človeka do budúcnosti. Napätím a uvoľňovaním, rytmus Vesmíru otvára v človeku zabudnutý, pôvodný Magnet, priťahujúci prekrásne energie z budúcnosti, na Zem, do ľudského pozemského kontinua.

Napätie, s akým píšem tieto slová, pramení z intenzívnych zážitkov v týchto časoch. Prosím o uvedomenie, vo všetkom napätí súčasnosti, že situácia v ktorej sa nachádza človek je výhradne výnimočná.

Človek sa nachádza v nanajvýš jedinečnej dobe, vo vzťahu k ostatným kontinuám, k ostatným národom, civilizáciám, časopriestorom. Súčasné a blízke okolnosti v našom kontinuu, pracujúce vo veľkom konštruktívnom Vesmírnom meradle, ako zväčšovacie sklo energií, tomu dávajú za pravdu, vo forme kulminujúcich udalostí.

Úloha človeka v aktuálnej dobe je natoľko výnimočná, že tisícky civilizácií, sem do tohto kontinua, posielajú svojich zástupcov, pozorovateľov, priamych účastníkov, preskúmať, prežiť, pozorovať, vplývať a zúčastniť sa tohto magnificentného procesu človeka, ako ohniska evolučného procesu, zárodku nového usporiadania a hierarchie vesmíru.

V strede zárodku, klíčiaceho semienka nového Vesmíru stojí človek, realizujúci vesmírne energie na Zemi. To, že je to človek, nie je náhoda. Ide o dávnu predurčenosť človeka a jeho tesnú spätosť, vo večnom predpoklade, s výnimočnou konštruktívnou energiou Vesmíru, jej rytmom a pohybom.

Človek v hĺbke skutočnosti, vo vzťahu ku ostatným, ku vonkajšiemu bytiu, stojí v popredí bádavého záujmu väčšiny civilizácií. Človek však nie je spútaný v skutočnosti ku záujmom iných národov. Človek je energeticky predurčený pre budúcnosť. Budúcnosť zahŕňa bezmedzné porozumenie a upokojenie, rozvíjajúce sa do úplnej slobody a uvoľnenia. Uvoľnenie, počnúc vzrastajúcim napätím, začína vo vedomí človeka. Všetky procesy v trojrozmernom svete sa tvoria vo vedomí človeka. Vedomie je dynamo, vedomie je mechanizmus tvoriaci svety, za pomoci myšlienok ako šípov, prenikajúcich do budúcnosti Zeme, vnášajúc tieto žiarivé energie do terajších udalostí.

Človek je v skutočnosti, svojim slobodným rozhodnutím, vyňatý z pôsobenia mnohých národov v tomto kontinuu, nemajúc s procesmi týchto záujmov nič spoločné. Úloha človeka je iná a veľkolepá. Jeho  úloha je realizovať úplne nové energie vesmíru v kontinuu Zeme. Tieto energie sú nové, predstavujú nové rozostavanie energetických úrovní, svetov, hierarchií, na základe slobody, lásky, harmónie a uvoľnenia.

Nové energie sprevádzajú veľké napätia a uvoľnenia v týchto okamihoch. Uvoľnenie je predchádzané obrovským napätím v energetickom systéme človeka. Nové sa prejavuje v ohnivom systéme kozmických energií, transformujúc telá človeka. Oheň, pretvárajúci okamih, sa sústreďuje v Srdci človeka a v jeho ostatných telách. Srdce je Magnet, srdce je nežná energia, transformujúca akýkoľvek súladný a nesúladný záujem, prichádzajúci z kozmu, energia lásky z neho vytekajúca, mení okamih na nový moment, nanajvýš životaschopný vo svojej Kráse, spojený priamo s budúcnosťou, s Iskrou Boha, prenášajúc nový prejav do prítomného okamžiku.

Človek zastáva jedinečný potenciál potvrdiť a rozvinúť všetky pôvodné náuky, doposiaľ publikované na zemi. V energetických poliach Zeme existujú prastaré záznamy, predurčujúce tieto okamžiky. Tieto záznamy potvrdzujú jedinečnosť doby tým, že nepopisujú budúcnosť.

Budúcnosť bola Svetlými svetmi vyňatá zo záznamov a dát. Skutočná Budúcnosť je slobodná a nepredvídateľná a nie je možné ju predpokladať vo svojom plnom videní a poznaní. Všetko vo Vesmíre sa v okamihoch mení. Možno popísať len náznaky budúcich udalostí. Všetky popisy budúcnosti, objavujúce sa na zemi, majú so živou budúcnosťou málo spoločné. Životaschopnosť budúcnosti ja natoľko jemná a  silná, že múdri proroci, poznajúc jej Krásu, pred jej opisom mlčali. Je živá a život je zložité predvídať v plnej miere.

Vyslovenie budúcnosti je dané do rúk človeku a jeho skutkom. Láskavé myšlienky človeka, stav čistoty, ušľachtilosti, sú počiatkom jeho skutkov. Človek prvotne mení svoj stav v ušľachtilé, jemné energie. Človek, priamym dôsledkom jeho jemnejšieho stavu, dostáva nový prístup k záznamom, nové pomenovanie základov života, nové usporiadanie jeho tiel a následne tiel planéty, nové usporiadanie hierarchií človeku blízkych svetov.

Dostaneme sa do bodu, kedy si začneme uvedomovať túžby. Hm, uvedomenie bolo už dávno, tak pochopíme, že v túžbach rozlišujeme, i to sme však robili už dávnejšie, tak zistíme, že medzi túžbami vyberáme. Nakoniec však,  sme i vybrali, po chvíli odložili, pretože nás túžby nenaplnili a naše vnútra pátrajú ďalej, vo svojej vrodenej nespokojnosti, ktorá sama o sebe je túžbou. A odrazu si uvedomíme, že sme naplnení jedinou túžbou. Zostala len jediná. Táto túžba nás sprevádza dlhé storočia, tisícročia, je s nami po veky od počiatku Stvorenia. A touto túžbou sme nadšení, pretože jej nasledovaním, zrakom upreným do diaľky k nám preblesne prenádherné svetlo, radosť ukončenia našej bytosti, šťastie Úplnosti.

Kto toto pocítil, vie, čo znamená slovo Úplnosť. Pre mňa je úplnosť konečné uvoľnenie. Uvoľnenie duše. Oslobodenie. Pokoj a šťastie.  Cítil som to od vekov. Dlho som ju vnímal na pozadí svojej bytosti.  Avšak vždy som tento tichý hlas prerušil a umlčal. Bol som ako pútnik na púšti. Po veky som sa túlal púšťou, prekračoval duny, s rozpálenými chodidlami stúpal ku fatamorgánam na horizonte a mihotajúci vzduch ma napĺňal nádejou, že moja duša nájde pokoj.

Po nekonečných hľadaniach som prišiel ku samému sebe. Ku svojej jedinej túžbe, ktorá vo mne bola po všetky veky. Rozumiem ako Boh túži po návrate ku samému sebe. Spenená vlna sa vracia späť do Mora. Zrnko peľu sa ponára do Zeme. Prijíma živiny, napĺňa sa nektárom šťastia jedinej túžby po konečnom splynutí.

Všetky bytosti túžia po splynutí. Po šťastí. Po úplnosti. Všetky skutky sveta sú vykonávané len pre konečnú Úplnosť.  Kto vytuší pred Kráľovnou zástupy vojakov, umelcov, šašov, stratégov i vodcov, aby zastreli zrak pred oslnivou krásou samotnej Kráľovnej? Všetci tieto zástupy, vo svojej radosti, ľúbení, nenávisti a lačnosti, slúžia Kráľovnej samotnej, pretože Ona túži, aby k nej pristúpila len priezračná duša.

Ako som mohol nevnímať túto prekrásnu túžbu? Veď bola po celý ten čas pri mne? Bola vo mne, niesol som ju ako nádherný kvet. Trpezlivo čakala ako nekonečne cnostná a tichá nevesta. Nikdy ma neopustila, verná a milujúca. Ak som ju zavrhol, zostávala v tichu, ani slovom ma neodsúdiac, milovala ma, ako svojho milovaného. Môj milovaný Bože ….

Túžim po nej. Túžim po ňom. Túžim po objatí milovaného Otca a Matky. Túžim po úplnosti v Bohu. Po kráse, po Srdci života.

Nič iné.

Surya-Vidya – takto sa volalo niekedy učenie Srdca.  V tomto názve bola naznačená ohnivosť, slnečná kvalita, centrálnosť srdca. Skutočne, každý, kto si praje poznať srdce, nemôže k nemu pristúpiť len ako k jednej z častí fyzického organizmu. Predovšetkým, mal by rozpoznať odstredivý aspekt srdca a študovať jeho prejavy smerom von. Solárny plexus je vstupnou sieňou chrámu srdca. Kundalíni je laboratóriom srdca. Mozog a všetky centrá sú jeho vlastníctvom, pretože bez srdca nemôžu existovať. Aj mozog môže byť nahradený do určitého stupňa. I Kundalíni môže byť mierne vyživovaná materializáciou elektriny a solárny plexus môže byť posilnený modrým lúčom. Ale srdce vždy stojí ako svätyňa ľudstva. Jednota ľudstva by nemala byť formulovaná prostredníctvom mozgu alebo Kundalíni. Len žiara srdca vie spoločne zlúčiť zdanlivo najrôznorodejšie organizmy, aj cez odľahlé diaľky. Takýto experiment, zjednotenie sŕdc cez diaľku, čaká na svojich pracovníkov. Prianie uviesť do života experimenty dlhých  trvaní je úplne správne, pretože prostredníctvom nich sa môže vytvoriť ďalší článok srdca ako pojivo medzi generáciami.

Индия явила величественную Философию Мироздания, основанную на представлении Единого Беспредельного и Вечного Божественного Принципа, присущего во всем Сущем, и на уявлении человека венцом Творения. Человек – Эпитом всего Сущего. Человек-Микрокосм тождествен Макрокосму. Всеначальная энергия, или всесвязующая мощь, является главным рычагом в процессе Мироздания. Всесвязующая мощь проявляется прежде всего в центре СЕРДЦА. Божественный принцип уявлен как всесвязующий Огонь, как Космический Магнит, как закон притяжения и тяготения, выраженный в человеке, в его чувствах, мысли и любви. Творчество основано на принципе Космического Магнита, Космический Магнит есть Любовь. Любовь есть творческое, ведущее Начало во всем Космосе, и мощнее и превыше всего она проявлена в венце творения, в ЧЕЛОВЕКЕ. Человек на основе закона Любви и сотрудничества его со всем Сущим может многообразно выявлять себя путем совершенствования всех своих свойств и качеств.

India vyjavila veľkolepú filozofiu Vesmíru, založenú na predstavení(pojatí) Jediného Bezmedzného a Večného Božského Princípu, vlastnému všetkému Súcnu a na prejavení človeka, ako venca Tvorenia. Človek – je epitómom všetkého Bytia. Človek – Mikrokozmos, je totožný s Makrokozmom. Vše počiatočná energia, alebo všetko zjednocujúca moc, je hlavným sochorom (mechanizmom) v procese Vesmíru. Všetko zjednocujúca moc sa prejavuje predovšetkým v centre SRDCA. Božský princíp je prejavený ako všetko zjednocujúci Oheň, ako Kozmický Magnet, ako zákon príťažlivosti a tiaže (priťahovania), vyjadrený v človeku, v jeho pocitoch, mysli a láske. Tvorenie je založené na princípe Kozmického Magnetu, Kozmický Magnet je Láska. Láska je tvorivý, hlavný Počiatok v celom Vesmíre a najviac a nadovšetko je prejavená vo venci tvorenia, v ČLOVEKU. Človek na základe zákona Lásky a jeho spolupráce s celou Súcnosťou sa môže rôznorodo prejaviť pomocou zdokonalenia všetkých svojich schopností a vlastností.

Kozmologické Zápisky.

Pdf verzia článku: Na prahu nového sveta – časť II – Zápisky z denníka

premeny.mail@gmail.com

Najnovšie komentáre

Monika on Svet lásky je veľmi blízk…
Monika on Zopár rád
Monika on Uskutočnenie krásy
Monika on Srdečná čakra I.
Katarína on Svet lásky je veľmi blízk…

Počet kliknutí

  • 32,319 hits
november 2017
Po Ut St Št Pi So Ne
« nov    
 12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930