You are currently browsing the category archive for the ‘Články’ category.

Áno, myslím, že je namieste spočinúť v nádhere Boha. Je namieste spočinúť vo vnútornom pokoji a mieri. A zastavenie myslenia bez možnej vnútornej zmeny?
Tento svet potrebuje naše myšlienky, potrebuje naše najlepšie myšlienky. Oni sú tvorcami novej očividnej skutočnosti, oni prinášajú tvorivé impulzy cez vyššie sféry, z bezmedzného priestoru Neprejaveného. Myšlienky sú Matkou dobra a blaha, ktoré môžu byť usmernené ku výnimočnému seba-vyjadreniu, tvorivosti a blaha pre všetkých. Svet dopredu na evolučnej špirále posúvali vždy výnimočné myšlienky. Ale odkiaľ sa tieto myšlienky berú?
My sami žijeme v Tele veľkej myšlienky Matky a Otca o dobre a blaženosti.
Všetko, čo bolo na Zemi vymyslené, už vo Vesmíre existuje. Aj tá najlepšia a najšľachetnejšia myšlienka, ktorú sme schopní zachytiť, bola ( a neustále je) vo Vesmíre niekým vyžiarená (nádhernou Bytosťou). My sme prijímači týchto jemných kozmických energií, ktoré transformujeme podľa svojho stavu, svojou energetickou sústavou, do tvorivých myšlienok. Platí pravidlo príbuznosti. Preto by sme mali volať a snažiť sa o čistotu myšlienok, matkou ktorých je priezračné, nevinné vedomie.
Človek je sústava energetických tiel, prijímajúcich energie z vesmírnych informačných polí a vracajúcich energie späť do týchto polí. Touto sústavou, v závislosti na stave nášho vedomia, cez jeho priezračnú a čistú studnicu, lámeme tieto vyššie vesmírne energie do jemných emócií a šľachetných myšlienok. Nech je takto myslenie oslavou Boha, vznešený mechanizmus a oslava tvorenia. Takéto myšlienky prinášajú šťastie, tvorivý impulz, prejavenie nového a nepredvídateľného, evolúciu, pretože ich pôvod je odvodený priamo z reťaze Vedomí spojených z iskrou Prapôvodného. Nesú v sebe plamienok Boha, či Absolútna, sú s ním Jedno, prejavujúc sa v našom svete ako dobro, súcit, láska, dynamizmus, stálosť a smerovanie; neustále darujúce hmotným prejavom nášho sveta tieto atribúty, ako nekonečný sled evolučných impulzov, zábleskov uvedomenia a poznania, ako priama cesta ku naplneniu a splynutiu so Slnkom Prapôvodného.
Ako na Nebesiach, tak v Podnebesí, hovorí stará múdrosť … Ako ináč možno vytvoriť pnutie starého a jeho striedanie s novým a neočakávaným? Priľnutím ku energii Boha, Prapôvodného, prejavením Jeho/Jej atribútov v našej osobitosti, v tejto aktuálnej chvíli. Inými slovami, pasivitu zdanlivého nemyslenia a upriamenia sa na prítomnosť, zameniť za aktivitu tichého, priezračného vedomia a tvorivých impulzov z neho vychádzajúcich, v prejave nových šľachetných a vznešených myšlienok. Nech žijú prekrásni myslitelia. Nech sa objavia nádherní ľudia, plní porozumenia a mieru, plní poézie života, liečiaci skutočnosť….

Telo Starčeka.
…Nad všetkými tôňami a vrchmi,
nad všetkým hybom sveta a jeho krásami,
nakláňa sa telo Starčeka.
A dole,
v chalúpke, večer, keď okno svieti,
mútia maslo starej vône,
v kľude a mieru plnej chvíli,
šepkajú o vráskavom dobrosrdečnom čase,
ľudia pletú košík,
pre zajtrajšie nové ráno….

Jedinečná doba. Človek je v skutočnosti slobodná bytosť, nezávisiaca od procesov prechádzajúcich v jeho aktuálnom vonkajšom okolí. Napriek tomu, okolnosti a záujmy energetických procesov prebiehajúcich na Zemi nútia človeka sa s mnohými z nich stotožňovať. Človek však nemá s mnohými z nich nič spoločné. Človek si uvedomuje reálnu hrozbu udalostí. Vie, že život sa skladá zo životu nebezpečných situácií a z chvíľ povznášajúcej radosti. Človek však, z dávnych dôb, pochádza z vyšších svetov, a tam sa navracia. Sú mu predkladané mnohé budúcnosti, avšak jeho vlastná budúcnosť je jediná a Pravdivá. Človek chápe, že budúcnosť možno tvoriť stotožňovaním sa s energetickými programami, existujúcimi vo Vesmíre. Toto tvorenie však pochopil ako obmedzené.

Človek je obrovský vynaliezavý princíp. Človek má sám prísť na pojatie budúcnosti. Tvorenie, ktoré je najtrvácnejšie, prichádza z nepredpísaného receptu. Prichádza z priameho spojenia človeka s Počiatkom, s nevyčerpateľnou niťou Jeho prejavení, ideí, myšlienok, inšpirácií, pretrvávajúcich vo Vesmíre, čakajúcich na svoju realizáciu. Nanajvýš posvätným je tak rozhodnutie človeka, smerujúce k odhaleniu svojich možností. Možnosťou človeka je Nekonečno. Nekonečné sú jeho príležitosti, nekonečné sú usporiadania,  nekonečné sú možnosti tvorivého vyjadrenia, nekonečné je nové poznanie, nekonečné je uvoľnenie a sloboda poznávania. Nekonečné je svetlo ľudskej lásky, bez obmedzení je odhad pravdepodobností prejavenia Krásy Vesmíru, zjavujúca sa v novom človeku. Možnosťou človeka je Bezmedznosť.

Človek je spravodlivý princíp spájajúci vesmíry. Človek je autonómna kozmická bytosť. Človek je uvedomelá niť, prenikajúca Vesmír nahor a dolu, od hrubého po najjemnejšie, spájajúci k výšinám túto niť, spravodlivým princípom, plným lásky a nekonečného pochopenia. Človek je nekonečné uvoľnenie okolitých kontinuí. Svety s človekom, v rámci veľkolepého rytmu Vesmíru, vydýchnu obrovskou úľavou.

Úlohou človeka je neobyčajná Láska. Jeho úloha je zmier tohto a okolitého kontinua, uvoľnenie napätia, rozsiahla sloboda, nikdy nekončiaca, uvoľňujúca, rozvíjajúca sa v experimentálnom zmysle. Jeho úloha je totožná so samo-opraviteľným mechanizmom Vesmíru, zaručujúc univerzálny zákon Lásky a slobody. Vynaliezavosť nájde nové možnosti. Človek sám nájde nové možnosti.

Sám človek však prechádza nádychmi a výdychmi mikrokozmu svojej energetiky, príčinou a následkom spojených s rovnakými procesmi v makrokozmických úrovniach Vesmíru. Prechádza veľkými napätiami, meniacimi sa na uvoľnenie. Človek je transformátor jemných a hrubých napätí z kozmu, ako energií, tu na Zemi, v zemských podmienkach. Človek je Oheň vesmíru síl tvorivosti, prejavujúc sa na Zemi.

Človek zastáva veľký princíp rozhodovania. Svojou vnútornou prácou vytvára vesmírny obraz princípu Rozhodovania. Zväčšovacím sklom jeho rozhodovania je usporiadanie planét a hviezd v blízkej budúcnosti. Človek je vysielačom a žiaričom stavu, ktorý prejde do Vesmíru nezávislým zväčšovacím sklom postavenia vesmírnych telies a hviezdneho času. Skorá doba je nezávislým zväčšovacím sklom stavu ľudstva. Rozhodnutie človeka sa rozletí do vesmíru veľkým treskom v miliardách iskier záznamov. Človek spolu so zväčšovacím sklom doby premeny tvorí hviezdu nového Rozhodnutia.

Človek je potenciál hľadajúci nové možnosti. Je veľký mechanizmus budúcnosti, objavujúci sa v prítomnosti. Mechanizmus ducha a hmoty. Človek je oheň vzdialených svetov, ich krása, vznešenosť, dynamizmus, tvorivý potenciál, láskavý zámer, uvoľňujúci a liečivý potenciál, nežné slnko Zeme, spojené so Slnkom Vesmíru. Človek je jeden organizmus so Slnkom, žijúci v minulosti, prítomnosti a budúcnosti.

Človek je nekonečný prijímajúci a dávajúci mechanizmus. Človek nezávisí od prijímania a dávania. Existuje pre bytie. Človek je existujúce, životaschopné, prejavené Bytie. Je spojený s ostatnými ľuďmi. Jeho srdce je liečivé vo svojej kráse. Človek je nový článok veľkolepého Vesmíru. Nemožno odhadnúť jeho veľkosť. Človek je komplex transformovaných vesmírnych energií, veľký a slobodný duch.

Človek je úplne nezávislý princíp. Nezávislý znamená nový, prinášajúci nové, nepoznané možnosti. Možnosti sú programy, existujúce z pohľadu pozemského kontinua v ďalekej budúcnosti, jestvujúce však v stále prítomných Vyšších svetoch. Vedomie človeka je cestou pre prenášanie ďalekých energií, do prítomného okamžiku. Spája vzdialené svety, s kontinuom Zeme, obohacujúc ju o jedinečnú kvalitu svojich energetických tiel.

Človek je obohacujúci princíp. Obohacuje prichádzajúce nové energie o vibráciu svojho srdca. Je krása a zároveň poznanie temna. Človek smeruje nad poznanie temna. Pozná tmu a ide svojou cestou. Človek oceňuje každý prejav prvotnej energie Počiatku. Ctí výhradnú slobodu života. Človek je upriamený na nové prejavy. Je prinášajúci, otvárajúci, napravujúci, uvoľňujúci, zjemňujúci a premieňajúci princíp. To, ako sa prejaví, nemožno predpokladať. Krása sa vždy prejavuje novými výhonkami. Nikoho neodsudzujúc, ide svojimi cestami.

Človek je oheň lásky. Je teplo a upokojujúci princíp. Teplo v sebe nosí i zárodok zimy. Človek je zmena, transformujúca nižšiu hmotu na jemnejšiu a vyššiu. Je nový vo svojej prostote, milujúci, jednoduchý, prenikajúci a prebývajúci v každej prejavenej veci. Človek je spojený s každou vecou, zaobchádzajúc s hmotou s láskou, v úcte k jej existencii. Naplňuje hmotu nábojom pohybu a evolúcie, dávajúc jej smer a potenciál budúceho rozvoja, vytvoriac predpoklad jej zjemnenia Magnetom svojho srdca.

Človek je Magnet prekrásnych vesmírnych energií. Je nositeľ nového princípu Magnetu. Svojim srdcom priťahuje vyššie energie a kotví ich v kontinuu Zeme. Chodiac po Zemi takto vytvára líniu, niť s ďalekou budúcnosťou. Človek spája Magnet svojho srdca s Magnetom Srdca Vesmíru, vesmírnym Slnkom Sĺnk, nastavuje orbit pohybu kontinua Zeme najkratším smerom k budúcim prejavom, smerom ku kráse, zdokonaľovaniu a naplneniu v nekonečnom pohybe nahor.

Človek je veľké Srdce. Nie je nič iné len Srdce a slobodná Duša. Človek je súčasť Zeme milujúcej Slnko a Slnka dávajúceho svetlo a teplo Zemi. Nezávisí od svojho milovania a milovania iných. Človek je nový svojim šľachetným stavom. Naplňuje sám seba, existuje a rastie v nekonečnom napätí a uvoľnení, v bezhraničnom magnete lásky ku všetkému. Poznajúc podstatu všetkých vecí, upriamuje smer napredovania vecí ku budúcnosti a dokonalosti. Je osamelý, avšak pozdvihnutý vo svojej Kráse, do rodiny kozmického Človeka. Pravidlo Srdca je jeho sprievodcom. Srdce pozná budúcnosť všetkých vecí. Srdce pozná krásu ich budúceho prejavu. Poznajúc ich krásu predurčuje ich budúcnosť.

Človek je prekrásny upokojujúci a odomykajúci princíp. Jeho princípom je odomykať brány a uvoľňovať zámky. Každá zámka má svoj kľúč. Princíp kľúča je v upriamení zámky na jemné energie srdca. Spojac sa takto s líniou jemných ďalekých svetov, riešenie odomknutia zámky sa zjaví lúčom z budúcnosti. Nový, nepredvídateľný lúč prekvapí zámku, ktorá sa otvára vo svojom najväčšom napätí, prevalení vlny, prechádzajúc do najväčšieho uvoľnenia. Krása Lásky človeka umožní otvorenie a uvoľnenie slobodného tvorivého potenciálu všetkých vecí.

Človek nesie v sebe nové preskupenie svetov. Nesie v sebe nekonečné uvoľnenie kontinua Zeme. Nesie v sebe nové pojatie tvorivosti. Človek je objaviteľ nových svetov. Poznajúc a spájajúc v sebe obidva protipóly, človek sa vynáša nad ich vzájomné stretnutia. Zahrňujúc v sebe večné súperenie protirečení, ich neodlučiteľnosť, prináša zmier a spoluprácu zo svetov nad nimi. Človek je nositeľ pokoja.

Predtým, tu a potom. Tri počiatky sa spájajú v človeku. Človek zostáva celistvý, upriamený na deje Krásy. Človek je princíp slobody. Celistvá je sloboda človeka. Počnúc fyzickým telom, prenášajúc napätie energií kozmu, uvoľnenie rastie od vyšších tiel. Fyzické je liečené vyšším a jemným. Tak je nadviazané na niť spolupráce. Láska je všetko upokojujúci princíp. Človek je šíp myšlienky, nekonečne láskavý, hravý a slobodný.

Človek vyzýva upriamenie kozmu do Srdca. Srdce vytvára syntézu protikladov, pochopenie odpudivých a príťažlivých síl, zhrnutie a kumuláciu rôznorodých prejavov energií. Srdce, ako láska, zahrňuje celý vesmír pod pohľad človeka. Ustupujúc a prichádzajúc, stíšiac sa a prehovárajúc, nasleduje človek múdrosť Vesmíru v rytme krásy. Kvet nového človeka je ozdobou a šťastím Vesmíru. Človek je ružou Vesmíru s mnohými lupeňmi, ako nositeľ závetu Lásky.

Milí priatelia, dovoľte mi, uviesť vás do sveta rytmu. Rytmu s pohybom Vesmíru, pohybom, zahŕňajúcim narastanie a kulmináciu napätia v psychickom systéme človeka, a jeho uvoľnenie a upokojenie. Nádych a výdych sprevádza všetky procesy vo Vesmíre, tak isto v človeku, ako jeho neoddeliteľnej súčasti. Rytmus Vesmíru, napätie a uvoľnenie, súvisia so spomaľovaním a zrýchľovaním životných cyklov v časových kontinuách, s tlakom a uvoľnením životných okolností, s napätím intenzívnej činnosti bytostí, energií a ich následného oddychu. Rytmus Vesmíru je tesne zviazaný s pohybom a kľudom, dynamikou a statickými procesmi, s rastom a poklesom síl. Stupňovaním a uvoľňovaním napätia je rytmus Vesmíru spojený s evolúciou ľudskej duše.

Keď sa pokúsime vedome nadýchnuť a vydýchnuť, spolu s precítením odozvy nášho fyzického tela, budeme svedkami najbližšej a jednoduchej interpretácie rytmu Vesmíru. Ako v malom mikrokozmose človeka, v tom istom rytme nádychu a výdychu, prebiehajú procesy napätia a uvoľnenia v makrokozmickom meradle.

Táto doba, ako všetky iné, je teda i o napätí a jeho následnom uvoľnení. Napätie v ľudskej bytosti vytvára tzv. „volanie“ budúcnosti, prenášajúc energetické programy na vyššej vibračnej úrovni, do energetického systému prítomnosti človeka, vznášajúc neustále otázky na podvedomie a na vedomie človeka, očakávajúc, stupňujúc napätie, jeho úprimnú odpoveď a rozhodnutie. Takto je jednoducho popísaná evolúcia človeka.

Energetické programy jemnejších štruktúr, nazvime ich pokojne presýtené iskrou, ohňom, láskou, tvorivým duchom, pôsobia po splnení vesmírnych pravidiel slobodnej vôle, teda na základe ľudského zavolania vo forme myšlienkového priania či súhlasu,  na energetické štruktúry hrubších matérií v človeku, spôsobujúc v ich mriežkach pnutia, vo forme rozochvievania všetkých dátových štruktúr, apelujúc na základnú matériu (prima matéria), vo forme aktivácie procesov spomínania všetkých buniek hmoty smerom ku tejto základnej matérii. Život si spomína na život. Hmota je prejavený život. Prima matéria, ako jednotný článok s Počiatkom, s Iskrou Boha, energie Absolútna, je nekonečný, tichý a trpezlivý Magnet všetkých svojich detí.

Všetko živé, vibrujúce vo vesmíre, je nastavené na prirodzený proces takéhoto spomínania a tým zvyšovania vibrácií, približujúc sa k prvotnej, čírej, absolútnej Prapôvodnej energii. Toto spomínanie, v zmysle konštruktívnej evolúcie, však vyvolávajú len sily, ktoré môžu spôsobiť pnutia, napätia v živom organizme, v tomto zmysle jemnejšie energie, vibrujúce a pôsobiace v hrubšej energetike. Jemné sa musí ponoriť do hrubého. Počnúc najkratšími rytmami, po najdlhšie, jemné sa vnára do hrubého, vo vzájomných interakciách vytvárajúce pohyb energií, ich dynamizmus, ich syntézu, prepracovanie a kvalitatívnu zmenu. Nádychom a výdychom, všetko živé vo vesmíre je vo svojej podstate nastavené na pohyb, pri vzájomnej súčinnosti evolučných a involučných procesov.

Napätie a uvoľnenie energie. Otázky, rozhodnutia, voľby a odpovede. Takto pracuje niť, volajúca človeka do budúcnosti. Napätím a uvoľňovaním, rytmus Vesmíru otvára v človeku zabudnutý, pôvodný Magnet, priťahujúci prekrásne energie z budúcnosti, na Zem, do ľudského pozemského kontinua.

Napätie, s akým píšem tieto slová, pramení z intenzívnych zážitkov v týchto časoch. Prosím o uvedomenie, vo všetkom napätí súčasnosti, že situácia v ktorej sa nachádza človek je výhradne výnimočná.

Človek sa nachádza v nanajvýš jedinečnej dobe, vo vzťahu k ostatným kontinuám, k ostatným národom, civilizáciám, časopriestorom. Súčasné a blízke okolnosti v našom kontinuu, pracujúce vo veľkom konštruktívnom Vesmírnom meradle, ako zväčšovacie sklo energií, tomu dávajú za pravdu, vo forme kulminujúcich udalostí.

Úloha človeka v aktuálnej dobe je natoľko výnimočná, že tisícky civilizácií, sem do tohto kontinua, posielajú svojich zástupcov, pozorovateľov, priamych účastníkov, preskúmať, prežiť, pozorovať, vplývať a zúčastniť sa tohto magnificentného procesu človeka, ako ohniska evolučného procesu, zárodku nového usporiadania a hierarchie vesmíru.

V strede zárodku, klíčiaceho semienka nového Vesmíru stojí človek, realizujúci vesmírne energie na Zemi. To, že je to človek, nie je náhoda. Ide o dávnu predurčenosť človeka a jeho tesnú spätosť, vo večnom predpoklade, s výnimočnou konštruktívnou energiou Vesmíru, jej rytmom a pohybom.

Človek v hĺbke skutočnosti, vo vzťahu ku ostatným, ku vonkajšiemu bytiu, stojí v popredí bádavého záujmu väčšiny civilizácií. Človek však nie je spútaný v skutočnosti ku záujmom iných národov. Človek je energeticky predurčený pre budúcnosť. Budúcnosť zahŕňa bezmedzné porozumenie a upokojenie, rozvíjajúce sa do úplnej slobody a uvoľnenia. Uvoľnenie, počnúc vzrastajúcim napätím, začína vo vedomí človeka. Všetky procesy v trojrozmernom svete sa tvoria vo vedomí človeka. Vedomie je dynamo, vedomie je mechanizmus tvoriaci svety, za pomoci myšlienok ako šípov, prenikajúcich do budúcnosti Zeme, vnášajúc tieto žiarivé energie do terajších udalostí.

Človek je v skutočnosti, svojim slobodným rozhodnutím, vyňatý z pôsobenia mnohých národov v tomto kontinuu, nemajúc s procesmi týchto záujmov nič spoločné. Úloha človeka je iná a veľkolepá. Jeho  úloha je realizovať úplne nové energie vesmíru v kontinuu Zeme. Tieto energie sú nové, predstavujú nové rozostavanie energetických úrovní, svetov, hierarchií, na základe slobody, lásky, harmónie a uvoľnenia.

Nové energie sprevádzajú veľké napätia a uvoľnenia v týchto okamihoch. Uvoľnenie je predchádzané obrovským napätím v energetickom systéme človeka. Nové sa prejavuje v ohnivom systéme kozmických energií, transformujúc telá človeka. Oheň, pretvárajúci okamih, sa sústreďuje v Srdci človeka a v jeho ostatných telách. Srdce je Magnet, srdce je nežná energia, transformujúca akýkoľvek súladný a nesúladný záujem, prichádzajúci z kozmu, energia lásky z neho vytekajúca, mení okamih na nový moment, nanajvýš životaschopný vo svojej Kráse, spojený priamo s budúcnosťou, s Iskrou Boha, prenášajúc nový prejav do prítomného okamžiku.

Človek zastáva jedinečný potenciál potvrdiť a rozvinúť všetky pôvodné náuky, doposiaľ publikované na zemi. V energetických poliach Zeme existujú prastaré záznamy, predurčujúce tieto okamžiky. Tieto záznamy potvrdzujú jedinečnosť doby tým, že nepopisujú budúcnosť.

Budúcnosť bola Svetlými svetmi vyňatá zo záznamov a dát. Skutočná Budúcnosť je slobodná a nepredvídateľná a nie je možné ju predpokladať vo svojom plnom videní a poznaní. Všetko vo Vesmíre sa v okamihoch mení. Možno popísať len náznaky budúcich udalostí. Všetky popisy budúcnosti, objavujúce sa na zemi, majú so živou budúcnosťou málo spoločné. Životaschopnosť budúcnosti ja natoľko jemná a  silná, že múdri proroci, poznajúc jej Krásu, pred jej opisom mlčali. Je živá a život je zložité predvídať v plnej miere.

Vyslovenie budúcnosti je dané do rúk človeku a jeho skutkom. Láskavé myšlienky človeka, stav čistoty, ušľachtilosti, sú počiatkom jeho skutkov. Človek prvotne mení svoj stav v ušľachtilé, jemné energie. Človek, priamym dôsledkom jeho jemnejšieho stavu, dostáva nový prístup k záznamom, nové pomenovanie základov života, nové usporiadanie jeho tiel a následne tiel planéty, nové usporiadanie hierarchií človeku blízkych svetov.

Pripájam úryvok jedného listu, ktorý som dostal koncom zimy od blízkeho človeka, ktorý strávil niekoľko dní v malom mestečku blízko Moskvy, ponorenom v brezových a borovicových lesoch. Tento list ma veľmi vnútorne pohol, pretože je to autentická výpoveď jednej citlivej duše a znie s aktuálnymi problémami našej (časti) Európy. List vznikol ako uvedomenie si protikladu aktuálnej energetickej situácie v Rusku a (nielen) v našej časti Európy.

Je to jemná básnická duša, preto aj precítenia sú poetické … Tu je ten list:

… Dovoľ, aby som ti oznámil neobyčajne veľkú pravdu. Obrovskú významnú vec. Žijeme v lži. v obrovskej poľutovaniahodnej lži. Žijeme v umelom živote, uzatvorenej nádobe, podobajúcej sa na umelý odchov, doslovne však sa rovnajúcej  „život zabraňujúcemu“ živočíchovi.

Drahý, prekrásny Bože, pomôž mi prosím udržať toto poznanie, toto rozjasnenie, bolesť a zároveň šťastie, uvedomenie a porozumenie aktuálneho stavu Európy, stredu Európy. Tlačia na nás, obzvlášť na nás, viem to úplne jasne, je to zámer, úplne presne je jasné, že nám vytvárajú umelé podmienky.

Chýba nám šírka niekto nám vzal šírku, chýba nám úplný nádych, slobodné naplnenie hrude, prekrásny tep života, rátajúci sa ďalším a ďalším tlkotom srdca, akoby sa oplatilo odovzdávať život životu, kedy je všetko v poriadku, tak to má byť a my máme nad sebou širokú oblohu. V akej obrovskej lži žijeme! Držia nás v umelom živote, ničia nám najlepšie myšlienky, najlepšie túžby, najkrajšie odovzdania, umelo nás potlačujú, utláčajú, umelo nás držia v limitných hraniciach, umelo nás stláčajú dolu, umelo nás udržiavajú v klamstve, to klamstvo je vytvárané umelo. Klamú naše deti, nemôžu sa rozvíjať slobodne, nemôžu dýchať slobodný vzduch

Toto je stav nášho kontinua Európy. Nášho stiesneného priestoru. Nášho umelo stlačeného priestoru.

Srdce prosím ochraňuj nás. Prosím rozviň sa vo svojej kráse, nie je čas, je okamih nekompromisného rozvinutia, pretože umelosť je nekompromisná. Nedá nám  dýchať, nemôžeme dôstojne, v pokoji, v poznávaní, v učení, v radosti žiť, nemôžeme. Ubíjajú nás. Umelo nás ubíjajú. Nedovolia nám vykročiť po širokých pláňach, nedovolia nám dýchať mrazivý, skutočný vzduch, taký, aký stvorila príroda, nedovolia nám počúvať vŕzganie snehu pod našimi nohami, pretože potlačili vyjadrenie prírody prejaviť sa prirodzene. Zašpinili prírodu, áno, dovolili si túto cenu, len aby odviedli človeka od prirodzeného života, jednoduchého, nie zložitého, rovnajúceho sa nadýchnutia a vydýchnutiu, tak ako bol človek prirodzene postavený, nedovolia mu rozvinúť svoje schopnosti.

Nikto z nás si neuvedomuje ako sme ovplyvňovaní cez krajinu, ako sme ovplyvňovaní stiesnenosťou priestoru. Nesmierne veľa spravili stlačením priestoru, sme stlačení nadol, sme obmedzovaní, naše možnosti sú umelo znížené, sú umelo minimálne.

Údelom stredoeurópskych krajín je prežiť, precítiť toto väzenie. Bolestne prežiť a prehliadnuť väzenie. Je to veľká bolesť, avšak úmerne ku lži, v ktorej sa nachádzame, je našou úlohou rozvinúť svoje srdce, sme vyrovnávači, sme obrovské svetlo, nemáme inú možnosť! Pretože iná možnosť znamená pre nás lož, oddelenie, úpadok, klamstvo, a záhubu. Aká titanská úloha! Aká predzvesť! Aká krása!

V strede Európy sa deje pomsta západu a volanie východu. Požehnanie a odvahu pre duše strednej Európy! Šťastní sú obyvatelia východu. Kráčajú v stupajách nového Sveta. Avšak v strednej Európe prebieha boj! Požehnaní sú nositelia svetla lásky. Požehnaní sú nositelia slobody a svetla. Požehnaní sú rozjasnitelia, osvetľujúci a odhaľujúci lož a klamstvo, ktorého je toľko vôkol! Odíď temný oblak, odíď od detí stredu Zeme, odíď a odkry pravé svetlo Slnka, ktoré doposiaľ zahaľuješ!

Sme nesmierne oddelení od prírody, vôbec nemusíme stavať kolónie a samotky, sme oddelení zakrytím duše, sme oddelení nedostatkom prány, životne nám chýba prána, vedome, podotýkam vedome, nám ju odoberajú, uzatvárajúc nás od prírodných dejov, prirodzených procesov v prírode, oddeľujú nás od prány, od energií otvárajúcej život, od prúdu, od životodarného prúdu, je nám odoberaná umelo šírka, veľmi nám chýba šírka, sloboda, rozsiahlosť, širokosť, hlboký nádych.

Treba neustále odhaľovať. Avšak len odhaľovať nestačí. Len odhaľovaním sa spúšťajú mechanizmy utláčateľského systému, a osamotené odhaľovanie pracuje pre samotného utláčateľa! Systém si nakoniec praje byť odhalený! Systéme chce, aby o ňom vedeli. Pretože jeho odhalením odhalí svoju ťažobu v mnohonásobnej prevahe a rozdrví úbohú dušu človeka v ťažobe pravdy. Aj s týmto ráta utláčateľský systém.

Existuje však rovnocenný protiklad systému. Je ním láska. Bezpodmienečný energetický stav, znamenajúci krásu, slobodu, nevinnosť, uvoľnenie, upriamenie, pevnosť, protiklad.

Existuje rovnocenný  energetický protiklad systému. Preto prosím uvedomme si, v akej lži nás nútia žiť. Žiť nevedome! Považujeme klamstvo za normálny život. I tento dokument je považovaný za prospešný pre utláčateľa. Ale pokračujme bez slov. Preciťujme, dýchajme, uvoľňujme sa, oslobodzujme sa, žime.

Odtrhnime svoj život od programov plynúcich vôkol. Za každodennou chvíľou plynie v tichosti iný život. Rozšírme svoje vnímanie prírody. Rozšírme svoje vnímanie širokých plání, rozsiahlych lesov, slobodných plání. Rozleťme sa po krajine, slobodne leťme. Dýchajme pránu, dýchajme vôňu prírody, energií života, energií dychu a slnka. Rozšírme sa do diaľky, leťme spolu s vetrom, sme v skutočnosti širokí ako Zem. Sme tu a máme právo tu byť.

Ochráňme svojich blízkych, ochráňme svoje deti. Európa je prejavená v temne.  I to, čo sa nám zdá ako svetlo, je umelé svetlo. Svetlo nie je zdanie, svetlo je poznanie, svetlo je okamžité uvedomenie. Lebo pravda sme my vo vnútri, úplne detailne vieme, čo je pravda. Pravda je príroda, je dych, je srdce, je láska, svetlo, oddych, pokoj, ticho, súcit. Je odpustenie, je nepútanie, je uvoľnenie, nezávislosť, širokosť, hĺbka, pokora, svätosť, čistota, radosť, odovzdanie, dávanie, neočakávanie a samostatnosť.

Ochráňme život ….

Čísla sú neutrálne matrice, cez ktoré sa láme pravotočivý alebo ľavotočivý energetický princíp. Táto rotácia, alebo inými slovami vnútorný zámer protipólov dvoch energií, je potom zosilnený a vysielaný do priestoru energetickou mriežkou čísel.

Energetická mriežka čísel je súbor jedinečných vlastností každého jednotlivého čísla, určujúcich ich neutrálne osobité a výnimočné vlastnosti vo vesmírnom meradle. V prírode takto možno pozorovať príklad na mineráloch, drahokamoch, ktorý každý prepúšťa, odráža svetelný lúč svojim jedinečným spôsobom.

Účinok „lámania a usmerňovania“ energií svetla a tmy číslami je zosilnený pridávaním podobných, príbuzných energetických dát do neutrálnej energetickej mriežky čísla – napr. do symbolu 4 sa pridá ľavotočivá energetika „rozdvojenie a premárnené šťastie“. Svojou prirodzenou vlastnosťou je mriežka 4 schopná zosilňovať príbuzné energie jednoty tela a ducha, fyzické zdravie, inými slovami šťastie. Keďže každá vlastnosť v sebe nesie svoj protiklad, v prípade prenášania deštruktívnej energie cez matricu čísla 4, na výstupe je prevrátená hodnota šťastia a zdravia, zosilnená hodnota rozdvojenia tela a ducha a potenciálneho ne-zdravia.

Čísla, v  pravotočivej energetickej terminológii znamenajú nasledovné:

1 – Ego, sila jedinečnosti sebavyjadrenia a sebauvedomenia, uplatnenie ega ako konštruktívnej sily pre dosiahnutie svojho karmického plánu, úlohy.

2 – Energetická sústava človeka, schopnosť prenášať vesmírne energie na Zem a späť. Celková energetická výbava človeka ako jednotného fyzicko-energo-informačného organizmu.

3 – Dávanie, schopnosť dávať, zároveň schopnosť dostávať. Schopnosť odovzdávať jemnejšie energie smerom k sústave hrubších energií a späť. Kozmická, čistá kvalita dávania.

4 –  Jednota tela a ducha, fyzické zdravie

5 – Kozmická láska, nezištná láska a milosrdenstvo. Číslo človeka ako duchovnej bytosti.

6 – Intuícia, schopnosť jemnozraku, jemnopočutia, jemnocitu. Schopnosť precítiť svoju úlohu, budúcnosť, na zemi a vo vesmírnom meradle.

7 – Duchovná pomoc, duchovná podpora vo fyzickom svete, prostredníctvom blízkych ľudí. Duchovná pomoc a ochrana človeka vyššími bytosťami.

8 – Karmická úloha. Špecifická karmická úloha človeka, Plán, ktorý človek naplánoval pred svojim vtelením, ako úlohy, ktorými získa potrebné poznanie, dáta, energie.

9 – Intelekt, inteligencia, schopnosť a sila myslenia, schopnosť využiť myšlienku ako tvorivý energetický potenciál.

Každé z týchto čísel má svojho deštruktívneho energetického dvojníka.

Je zrejmé, že niektoré čísla sú v súčasnosti tak hlboko zmanipulované a zašpinené, že ich pre konštruktívne energie takmer nemožno používať. Viď číslo 6 – Ľudstvo o schopnosť intuície a jemnocitu takmer úplne prišlo. Naopak, snaha negatívnych síl je, aby ľudstvo vnímalo svoju budúcnosť len v technológii, hmotnom zabezpečení a odovzdaní energií budúcnosti organizáciám, resp. „všemocnému oku“, v nekonečnom kolobehu pripútania k novému bohu – k hmote.(!)