You are currently browsing the category archive for the ‘Finále’ category.

Šiesta rasa. Rasa šťastných ľudských bytostí. Rasa ľudí so zmyslom pre rozhodovanie, pre kultúru, pre vedu, pre etiku žitia. Intuícia je z určitej roviny náhľadu fyzický orgán. Teda menej hmotný, ako sme naučení. Núti nás hľadať vo vyšších formách prejavu energií, začínajúc hmotou a postupujúc vyššie. Učíme sa vnímať ďalšie nad-fyzické orgány, nástroje, ktoré nám ľuďom prislúchajú.

Vedomia,  ktoré zodpovedajú, vrámci kozmických zákonov, za rozvoj nášho kontinua  zaraďujú do hierarchií civilizácie, národy, skupiny ľudí, jednotlivcov, podľa ÚČELNOSTI a SCHOPNOSTI evolúcie. Akékoľvek rozhodnutie je akceptované. Jedná sa o pochopenie zákona blízkosti. Takmer každý človek, má svojich blízkych, pôsobiacich vo svetoch v obidvoch základných prejavoch energie. Vo Svetle a v Tme. V pravotočivom a ľavotočivom. Nech sa ktokoľvek rozhodne akokoľvek, vždy tí, ktorým na ňom záleží, snažia sa vplývať na Rozhodujúceho človeka.

A tak mu vysielajú z obidvoch strán poslov, sprievodcov, náznaky, myšlienky, city, inšpirácie, impulzy. Zľava, aj sprava. Svetlo a Tma. Človek je stredom týchto správ z iných svetov. Spracováva tieto impulzy a rozhoduje sa. Odkláňa sa doprava alebo doľava. O človeka je boj.

Je nevýslovný informačný chaos. Je boj o pozornosť človeka a následne jeho vedomie. Pravda je však hlboko, hlboko ukrytá v srdci každého človeka. A vo finále prichádza čas, kedy sa pravda prejaví  na vedomí úplne všetkých.

Jedna vec je vedieť o všetkých „neprávostiach“ čo sú na nás páchané, druhá vec je naučiť sa v týchto „neprávostiach“ orientovať, žiť a dostať sa z nich von. Naučiť sa ROZLIŠOVAŤ. Pri všetkých informáciách a impulzoch nám je naporúdzi šiesty zmysel. Intuícia. Je zmyslom citu rozlišovania šiestej rasy, striedajúcu v tejto dobe súčasnú piatu ľudskú rasu.

Drvivá väčšina ľudí sa spája horizontálne na druhých ľudí, na energetické bytosti, na energetické systémy. A nemusí to byť len napojenie prostredníctvom emočného charakteru, môže to byť prostredníctvom otrockej kvality podriaďovania sa, väčšinou silnejším bytostiam.To, že je kvalita otroctva a podriadenia vštepovaná systémom od malička všetci tušíme, alebo vieme. Naučme sa prepracovať otrockú vibračnú kvalitu na uvedomenie jedinečnosti samých seba. Sme ľudia s vedomím kozmu, pôsobiaci na zemi. Srdce nám umožní spojiť sa so svojim karmickým plánom. Srdce nám nedovolí horizontálne napojiť sa na akúkoľvek bytosť, entitu. Srdce je citlivý aparát na osobnú slobodu. Spája nás s vlastnou dušou, VERTIKÁLNE, priamo nahor. Spája nás s informačnými poliami zeme, ktoré sú zbavené otrockých vibrácií. A práve túto kvalitu, ako jednu z mnohých, je úlohou človeka preniesť na zem.Keď nebude otrokov, nebude otrokárov. Rozpojenie energetických reťazí prebieha pomaly, aj za cenu mnohých bolestí na fyzickom tele. Za minulé spojenie sa musí zaplatiť. Odtiaľ teda mnoho bolestí a nepríjemných pocitov na fyzickom tele. Otrokári, nech je to iný človek, bytosť, skupina bytostí, civilizácia, si chcú vziať svoj nárok.

Preto je možné transformáciu chápať ako rozpájane reťazí otrockých vibrácií. Rozpájanie množstiev energetických napojení, ktoré ľudia počas svojich vtelení nadobudli. Vieme, že rozpájanie nie je jednoduché.  Svojim rozhodnutím však má človek má bezvýhradné právo energetické otroctvo skončiť. Nedovoľme vzájomné horizontálne spojenia, jemne skontrolujme všetky vzťahy. Skontrolujme vzťahy ku „duchovným“ učeniam a smerom. Skontrolujme vzťahy ku celému systému. Kde sme spojení kvalitou podriadenosti, tam sa snažme toto spojenie jemne prerušiť. Prosba o pomoc, modlitba vyslovená srdcom pomôže.

Smerujme do slobodného vesmíru. Smerujme do vesmíru ako jedinečné slobodné bytosti, komunikujúce medzi sebou ako „piliere“ spojené vertikálne s vesmírnymi informačnými poliami, nohami, telom na zemi a vedomím putujúcim slobodne zo sfér zeme do sfér vesmíru, a späť. Toto je prepojenie na iný druh spolupráce. Už neexistuje energetické „podporovanie“ iných bytostí a systémov ale rovnocenná spolupráca. My sme stvorení pre kvalitu spolupráce. Tam sa uplatňuje srdce, vedomie a intuícia, v neustálom rozlišovaní, ako nové nástroje nastávajúcej doby. Tam je uplatnené kvalita vesmírnej evolúcie. Tam je vstupná brána do kvality posvätnej Éry.

Nové nástroje a zmysly ducha sú rovnocenné terajšiemu fyzickému telu. Používajme šiesty zmysel, intuíciu narozlišovanie, na spoluprácu, spolu s jemnocitom ľudského srdca. Sami si nájdeme svoju cestu. Sami pochopíme smerovanie. Sami porozumieme účelnosť a svoju schopnosť rastu a zapojenia sa do evolúcie vesmíru ako jedinečné slobodné bytosti. Sami si vyberieme svoju jedinečnú a krásnu cestu.

Praktický dôsledok morálnych, etických a kultúrnych kvalít nového človeka je zhromažďovanie tzv. psychickej energie, inými slovami voľného potenciálu na tvorenie, alebo ohňa priestoru. Tento tvorivý oheň je možno zhromažďovať v energetickej sústave človeka a je súdený každému, kto sa vydá na úprimnú cestu sebapoznania a sebazdokonaľovania, učenia, v rámci kozmických zákonov. Oheň tvorenia je daný Vyššími  hierarchiami ako jeden so základných energií nastávajúcej novej Éry, mnohí ľudia vedome, či nevedome s psychickou energiou už pracujú. Odtiaľ spojenia: ohnivá Éra, slnečná Epocha, súlad so Slnkom galaxie, jedna línia so Slnkom Vesmíru.

Ohňom tvorenia, resp. samotným ohňom života, sa prenášajú pnutia hlboko v kôre Zeme do najbližšieho vyššieho priestoru. Človek, v súlade s týmito ohňami, pracuje ako spojovací článok medzi jadrom Zeme, kôrou a okolitým Priestorom. Človek je sprostredkovateľ rovnováhy medzi týmito dvoma rovinami, a vlastne vytvára článok na jednotnej línii svetov, na línii nekonečnosti hierarchických usporiadaní, evolučných rovín.

Oddelenie človeka od týchto dvoch liniek, vedúcich do nekonečna, spôsobuje pnutia hlavne v prerušených bodoch, u nás teda zemská kôra a nám nadradená vyššia realita, nám sa zhmotňujúca ako obloha, resp. viditeľný vesmír. Obidvom týmto bodom chýba styčný vodič, človek, ako anténa pre vesmírne energie. Pnutia v prerušených bodoch spôsobujú realizáciu neočakávaných zemetrasení a padajúcich ohnivých gúľ. Obidva prípady znamenajú prerušenie a kumulovanie ohnivých energií v kritických bodoch nekonečnej línii hore a dolu, v tomto prípade prerušenej absenciou energetickej práce človeka.

Tu je ďalší príklad, kam vedie manipulácia človeka, k samo-zničeniu súčasného sveta z hora a zdola. Pôsobením hrubohmotných programov sa nachádzame v tlakovom pieste, na naše rozhranie dolu tlačia neuvoľnené ohne Zeme, z hora neuvoľnené ohne Priestoru. Príkladom izolovania človeka od nekonečných línií je snaha o vytvorenie chemických a impulzných štítov okolo Zeme …

Neustálou prácou, vedomým uvoľňovaním priestorových a zemských ohňov je možné predísť mnohým nešťastiam. Áno, hovorí sa o osude ľudstva. Praktickou skúškou je stav ľudstva a množstvo uchovanej psychickej energie, energie ohňa tvorenia, v ľuďoch.

Slnečný vietor, jedná sa o víry, špirálové pravotočivé víry slnečnej energie, prenikajúce úrovňami hmoty vesmíru a dosahujúce Zem v intenzite zaznamenávanej ľudským organizmom, najcitlivejšie pociťované v ľudskom srdci.  

Energetické procesy v človeku prebiehajú v podobnej štruktúre, oheň = oheň, ohnivé telo prenikajúce miechou, spája energetický systém človeka s božskou iskrou, jeho podstatou. Rotuje u väčšiny ľudí pravotočivo, podobne ako slnečný vietor. Identita bytostí vo vesmíre sa určuje podľa rotácie ohnivého tela, v smere slnečného vetra alebo v jeho protismere.

Vezmúc do úvahy silné nárazy slnečného vetra na energetickú sústavu človeka, možno toto vnímať ako „konflikt“ hmotných, nízko a pomaly vibrujúcich vírov organizme človeka, s jasným, mohutným slnečným energetickým oceánom a jeho silnými vlnami.

Tu práve, na tomto rozhraní sa odohrávajú problémy transformácie. Pomalé vibrovanie nižšej hmoty je urýchľované rýchlou frekvenciou energetického vyžarovania slnka, podľa vibrácií slnečného vetra sa roztáčajú celé energetické systémy hmoty a odtiaľ ich hmotné prejavy (atómy, molekuly). Odtiaľ spomínané zohrievanie organizmu. Studené sa stáva horúcim … Zostáva otázka, ako to všetko „prežiť“? Staré východné národy, doporučujú súlad, harmóniu, spoluprácu … Súlad na energetickej úrovni vytvára súlad na úrovni hmotnej. Súlad na energetickej úrovni môže byť rovný s intenzitou a rotáciou slnečného vetra. Slnečný vietor je pravotočivý, my môžeme so svojim energetickým systémom rotovať rovnako pravotočivo.

Ľavotočivé rotácie sú nesúladné a vytvárajú odpor, transformujúci sa do hmoty ako deštruktívny proces.

Podľa tradície Východu sa uprednostňuje v tomto období energia srdca a jeho oheň, ako priama cesta k premene vibrácií energetického systému človeka a odtiaľ hmoty. Energia srdca v sebe spája oheň prvopočiatku Vesmíru s ohňom Slnka ako božskej bytosti. Ohňom srdca sa človek dokáže spojiť so svojim ohnivým telom a s ním transformovať ostatné energetické telá. 

Všetko je to však teória. Ako sa k ohňu srdca dostať? Mnohokrát povedané, jednoduché je pravdou: Milovať život v každodenných situáciách, otvoriť svoje srdce akýmkoľvek prejavom života, vedieť ovládať emócie, myšlienky. Snažiť sa to najlepšie zo svojho vnútra nebojácne realizovať vo svete, s odvahou, statočnosťou, milovať pravdu, jemne a so súcitom ľúbiť blízke bytosti, a odtiaľ všetko živé. S odvahou, aj napriek fyzickým ťažkostiam, pozerať do budúcnosti a vidieť ju žiarivú ako Slnko samo. Takto sa budúce stane prítomným. Sen o zhode, súlade a harmónii sa stane každodennou prácou, otvárajúcou čoraz častejšie srdce, až jeho plameň sa stane nepretržitým.

Hovorí sa o osvietení Sveta. Toto dokáže len oheň ľudského srdca. Pozdvihnutie sveta je možné len v súlade s energetickým vyžarovaním Slnka. Oheň človeka je predurčený splynúť s ohňom Slnka, a ohňom celého Vesmíru. Pri dosiahnutí rovnakého energetického rotovania, s rovnakou alebo podobnou frekvenciou ako slnečný vietor, sa človek stane jedným z jeho lúčov, súladný, silne vibrujúci energetický vír. Podobné sa stane súladným, harmonické frekvencie sa nerušia. Odtiaľto toľko pôsobivých a inšpirujúcich povestí o slnečných ľuďoch, slnečných svetoch.

Poéziu do života, Ohnivá doba je pred nami, Poznanie dáva svoje dary odvážnym a milujúcim, koho srdce je blízke ohňu, cítiace všetko živé vo svete, nemusí sa báť …

Odovzdanie seba do plánu evolúcie umožňuje vnímať seba – JA, na zemi, v pláne vesmírnej hierarchie. Avšak na zemi realizujúc vesmírny najvyšší princíp, je nutné prejsť transformáciou vnútorných ohňov … od toho sa odvíjajú nespočetné ťažkosti, bolesti, depresie, pichanie v srdci, v hlave … bolesť v srdci … straty rovnováhy … mravenčenie … pískanie v ušiach … toto všetko sú problémy na Ceste do cieľa.

V súčasnosti prebiehajúci proces transformácie je proces zväčšovania podielu vesmírneho Ohňa na fyzickom bytí. Inými slovami, transformácia je postupné prinášania srdečného Ohňa vesmíru svetla do fyzického plánu 3D. Avšak pri akejkoľvek bolesti zachovávame pokoj, transformáciou vesmírneho Ohňa, ohňa tvorenia, prebieha očistenie fyzického tela, spojeného so zemou, od hrubohmotných programov a uvoľnenie tvorivých programov.

Nepríjemnosti sú súčasťou tejto doby, nadobúdame pojem sebaobetovania, ktorý zahŕňa v sebe životne dôležitú sebareflexiu, bdelosť a sebapomoc: „vydrž“ … je to dar pre veľké Svetlo budúcnosti.  Existuje cieľ … prísť Domov a priniesť svoj najlepší Dar, potom sme pripravení obetovať veľa z pohodlia fyzického tela, s nemalým optimizmom. O možných priebehoch transformácie vnútorných ohňov sme boli informovaní pred príchodom na zem. Áno, všetko sa mení, menia sa aj podmienky, ale charakter stretu dvoch energií je rovnaký.

Predstavujeme si, že prinášame do cieľa najposvätnejšiu čašu, hlboko v sebe nesieme Grál, vznešený princíp Muža a Ženy. Svetlo ideálu sa mieša s nedokonalým fyzickým telom a okolitými podmienkami, jeho lúč spaľuje všetko nedokonalé, a cítime sa na fyzickej úrovni nepríjemne. Avšak my nesieme posvätnú čašu, pre milovaných, pre zem …  bolesti sa učíme ignorovať. My zostávame ľuďmi a učíme sa pracovať s pocitmi tela a mysle.  

Zahŕňame v srdci, spaľujme všetky nedostatky, bolesti … Usporiadame myšlienky a upriamujeme ich na cieľ. Ujasnenie, Komu slúžime je liečivé ….

Srdce je nesmierne zaťažené, snažíme sa k nemu prehovárať, upokojovať ho, proces premeny má vyšší plán …  nedokážeme naplno postihnúť úplnosť deja v jemnej energetickej rovine zeme. Mnohokrát v jemnohmotných úrovniach prebieha veľký boj – stret energií a naše srdce je v ňom zapojené. Súčasne prebieha transformačný proces spôsobený novými vesmírnymi energiami a slnečným vetrom.

Stret dvoch energií,  transformácia, prinášanie Ohňa z vesmíru na Zem, prinášanie individuálneho najlepšieho Daru každého človeka sú takmer súčasné deje veľkého finále.

Vždy sa hovorí, že pred konečným rozšírením vedomia sa dochádza ku stiahnutiu nervových centier. Pred prechodom ku kozmickému vedomiu sa vedomie sťahuje do jedného bodu. A človek sa cíti osamelý, opustený a záchranné hlasy akoby neprichádzali. Odtiaľ: „Otec, prečo si ma opustil…“ Tento prirodzený jav učia učenia blízke východným tradíciám. V mnohých podobenstvách je posolstvo o najväčšej tme pred svitaním. Opäť toto vychádza z poznania vesmírnych cyklov. V najväčšej tme sú však najlepšie vidieť hviezdy …

Energie ohňov svetla pôsobia na jednom mieste len určitú dobu. Blízke je spojenie s neočakávanosťou, neopakovateľnosťou a novosťou chvíle. Vtedy je proces práce jemných energií svetla najúčinnejší. Po „chvíli“ pôsobenia sa oheň Svetla zjaví niekde inde. Najčastejšie je to na najneočakávanejšom mieste. S týmto súvisia impulzy energií vyslané Vyššími hierarchiami pre celý mikrokozmos a makrokozmos z pohľadu človeka. Preto sa niekedy „darí“ a niekedy „nedarí“. Z vesmírneho hľadiska však ide o rytmus práce, ktorý je základom každej práce tvorivých vesmírnych prúdov. Toto platí pre jednotlivca a jeho rytmické inšpirácie, toto platí pre skupinu ľudí, pre národ, pre ľudstvo. Každý jednotlivec alebo skupina sú „vlnou„ energie inšpirovaní počas určitej časovej jednotky, ktorej dĺžka závisí od šírky a úrovne rozvoja ich vedomia. Všetci sme odsúhlasili svoje karmické úlohy pred vtelením. Vedeli sme čiastočne, čo nás čaká, čím je nutné prejsť ku splneniu svojej úlohy. Vedeli sme, že cena v tomto prípade je tá najvyššia. Pochopiac, že niektoré javy nemožno predpovedať, dostali sme do vienka intuíciu, vynaliezavosť a srdce. Tieto nástroje pracujú ako obrovský magnet vesmírnych energií, keď sú využívané so súladnou kvalitou vedomia, podobajúcej sa energii, ktorá tieto nástroje stvorila. Prišli sme sem teda v prvom rade zvoliť, akým typom energie naplníme svoje vesmírne nástroje. Svetlom alebo Tmou, Praotcom alebo Pramatkou. Toto rozhodnutie je neustále konfrontované s opačnou stranou až do konečného ukotvenia v jednej základnej energii. Preto je jedným z najdôležitejších procesov v súčasnosti rozlišovanie medzi dvoma protipólmi. Zvoliac si cestu Praotca vytvárame energeticky protiklad ku ceste, ktorou sa vydal zjavný svet. Z tohto dôvodu nastávajú pre nás problémy a ťažkosti. Niet sa čo čudovať, že odrazu nás všetci opustili. O všetkom sme boli vopred oboznámení. Z hľadiska rytmu vesmírnej tvorivej práce je každý impulz pretavený pre budúcnosť Zeme a Vesmíru. Nič sa nestratí, záznam svetlých skutkov sa nestráca.

Krajina alebo národ môžu byť ochránení aj malou skupinou ľudí. Avšak skupina sa musí naučiť s pokorou nehľadieť na výsledky svojej práce. “Letieť“ svetom a neobzerať sa späť je najlepší príklad. V mnohom sa zdá, že sa nedeje nič. Opak je však pravdou. Mnohé zostáva skryté, práca svetla duchovného srdca sa vinie neviditeľne pred zrakom ľudí, aby v určitom kritickom čase vytryskla v konečnú realizáciu Svetla. Nemusíme sa zarmucovať nad tým, čo bolo a skončilo. Každý môže vymyslieť projekt vesmírneho významu. Veľký alebo malý projekt má z vesmírneho hľadiska Praotca rovnakú váhu. Niet dôvodu na menejcennosť pred realizátormi veľkých projektov. Každý má v sebe obrovský potenciál tvorivých síl. Ich zdroj sídli v ľudskom srdci, v energii ducha, pretavenej cez telo tohto nástroja. Jediný lúč srdca môže privolať širokú odpoveď a pomoc Vyšších svetov. Každý môže vymyslieť projekt vesmírneho významu. Keď sa nepodarí prvý, druhý, podarí sa tretí, takto pracujúc do nekonečna. Áno, je možné sa „prepracovať“ do nekonečna. Prácou pre pravdu a dobro pre ostatných.

Vyššie svety sú v pohybe. Ľudia sú inšpirovaní a volaní k aktivite. Stavať a znovu stavať. Stavať biely chrám ľudského vedomia. Každý môže začať. V rodine, sám, v práci, chrám je stavaný vedomím jednotlivca. Keď budú základy zbúrané, postavíme druhé. JA vo vesmíre nikdy neustane, hýbe sa až do konečného oslobodenia všetkých svetov.  Svety svetla sú v aktivite. Ľudia sú volaní ku práci, ku zlepšovaniu životných podmienok, ku zmierňovaniu utrpenia, ku vnášaniu svetla do udalostí, ku odhaľovaniu pravdy. Každý, každučký človek má neobmedzenú silu neustále meniť život k lepšiemu. Každá  svetlá myšlienka preniká priestorom a pripravuje sa na realizáciu v správnom čase. Každý môže prispieť k novej Zemi. Prišli sme sem s drahocennými energetickými informáciami o nastávajúcej Novej Ére. Každý svojim spôsobom, môže budovať myšlienkou alebo skutkom Planétu Zem. Všetci, múdri, krásni duchom, stavitelia bieleho ľudského Chrámu, môžu ísť neustále nebojácne životom.