Tak sme tu, sme v živote a prenikáme skutočnosťou krok po kroku, hodinu po hodine. Pohyb vonkajšieho sveta naráža na naše citlivé vnútro, necháva pracovať jemný prístroj organizmu na premene hrubých vibrácií na láskavé, srdečné vlny. A toto svetlo, preniká závojom prítomnosť a dopadá na Zem bielym snehom svetla a optimizmu.

V súčasnosti, príliv času je veľmi prudký, mesiac, akoby zvyšoval príťažlivosť ku hmotnej Zemi, prichádzajú stále nové a nové znamenia, aj v lete vtákov odrazu cítiť symbol príchodu zmeny a neobyčajných udalostí. Pojmy, ako ľudská šľachetnosť, vznešenosť, súcit, akoby sa vynárali z hĺbok vesmíru, rozprestierajú sa na nás. Vedú nás ku okrúhlemu stolu dávnej rovnosti. Hostina ducha? Spoločnosť druhov a priateľov, nastupuje na púť, karavána sa pohla a púšťou nesie dary pre spoločnosť vzájomnosti a pomoci.

Kde sa zídu skupiny ľudí nesúce právomoc lásky, spolu s kahancom krásy? Je miesto v čase, ktoré je priaznivé aktuálnym zmenám a Novému? Človek je spätý s prírodou, cez jeho telo vypovedá poklad skrytý v žiarivých hĺbkach Zeme, volajúc po zmene podmienok v nás. Ticho a cnosť – kdesi tu sa tvorí jemný vír, svetelný stĺp. V týchto zemepisných šírkach sa schádzajú veky. Tisícky rúk a životov najlepšími myšlienkami v minulosti zasiali pole pre neobyčajnú úrodu. A my v tichosti, sme prišli až na toto miesto. Spomínate si na pocit cestujúcich, stojacich po úmornej, dlhej ceste pred bránou vytúženého svätého Mesta? Citlivosť sa mieša s posvätnosťou, priateľ jemnejšie vníma priateľa, slávnostná chvíľa znie éterom. Tam, za bránou je  oddych, úľava a bezpečie pre  všetkých. A my, vnútorne uvoľnení, tichí, pokojní, pripravujeme sa na ranné otvorenie drahocenných dvier vo vnútri nás samých.

Nastali podmienky pre uvedenie ľudského srdca do života. V odľahlých sviežich tôňach našej krajiny pramene vydávajú svoje tajomstvá, prúdy sa sčítavajú a tvoria priezračný potok s riekou. Človek, čo drží v rukách tieto prúdy, súznie s podmienkami doby prácou pre Dobro a Svetlo. Vôňa jari v ňom sa rozširuje ovzduším, nové rastliny otvárajú svoje súkvetia. A pláň Zeme sa mení na pestrofarebné miesto.

V strede Európy sa pozdvihuje závoj. A Láskavé Ruky, držiac svojich pozemských priateľov pod pôvabnou ochranou a vedením, dvíhajú oponu pre poznanie lásky a krásy v živote. Šľachetní ľudia vychádzajú zo svojej tichej minulosti a dávajú svoje najlepšie myšlienky pre chrám planéty. Hrdinské duše pretavujú lúče slnka do každodenného života.

V nás v každom okamžiku nastáva táto chvíľa. Sme svedkami rozhodovania, prepracovávania nerovnováhy a naopak, necitlivosti k bytiu a hrmotu bubnov egoizmu a vlastníctva. Rozhodnutím, stavia sa v nás povestná hranica zmeny, či prechodu. Čierna, biela, napravo, vľavo, odpovedáme na letmé myšlienky,  hľadajúce v priestore odpoveď. Myslením sa skladá mozaika blízkej budúcnosti. Áno – nie, sú naším sprievodcom, uistením a jasnou formulou.

Otázkou je množstvo a kvalita. Prinášame svoj dar a množstvo sa pomaly mení na obsah. Čo rozhoduje pre smädného, pohár, či voda? Tak sa napĺňa púšť života životodarným obsahom. Jednotlivci nájdu seba v kresbe Ducha, vhĺbajú sa do vlastného vnútra, objavujú priezračné poklady Zeme a Vesmíru. A obohatení o neobyčajné poznanie, kedy všetko so všetkým súvisí, podajú svojim bratom pomocnú ruku a usmejú sa na svet.

Stred Európy je nezvyčajné miesto. Neopakovateľná atmosféra hôr, hebké listnaté lesy a ukryté malebné stráne. Niečo hlboké v ľuďoch. Akoby sa nositelia toho najlepšieho zišli pred slávnosťou vzájomnosti a súladu. To všetko pripomína pradávny čas. V hĺbke človeka vyviera horúci prameň pravdy. A tento vrúcny záprah, vezie ho vpred, i keď konečný cval sa skôr podobá na túžobné konečné utíšenie a láskavé pochopenie.

Ak sa niekto pozorne započúva do šumu života, uvedomí si šepot neodkladnosti chvíle. Každý svojim dielom, svojim srdcom, prekračuje medze súčasného človeka. Pod ľadom emotívnosti sveta, pôsobia tiché pramienky ľudí, ukrytých v obyčajnostiach života. V rodinách, v práci, v samote, ráta sa biele k bielemu, priezračné k priezračnému, kúsok po kúsku menia sa podmienky uskutočnenia. Tak sa súčet robí z myšlienok a kvalít obyvateľov. Preto rozhodujú najkrajšie dary pre ostatných.

Naše miesto sa nazýva srdce Zeme. Tu chodili za dávnych čias zasvätení, ešte pred vekmi dýchali atmosféru súladu hmoty, prírody a ducha. A tieto čiastočky vedomia zostali v znakoch miesta a po storočiach rozkvitajú v číre, inšpirujúce myšlienky. Niekto vyňal melódiu z éteru a zaspieval podmanivú pieseň, niekto si uvedomil svoju hodnotu v spoločenstve a vytvoril hru s tradičnými motívmi prírody, niekto spísal básne o jednotnom duchu, čo spája človeka so Zemou a Vesmírom. Boli ľudia, čo v prostom vnímaní kráčali v jednote s duchom zeme a krásou svojej jednoduchosti vnášali poklad do budúcej klenotnice nás všetkých, tejto aktuálnej doby.

Všetko má význam v kolektívnom duchu. Sily sa znásobujú a jedinečný jednotlivec, určuje kvalitu a krásu celku. Hodnota človeka sa mení jednoduchými skutkami v mikrokozme života. Veď kto z láskavého, Vyššieho Sveta by neodpovedal na hrdinskosť a čistotu myšlienky človeka, kto z nich by neposlal požehnanie a pomoc pre ľudí na Zemi? Takto sa spolu s Nimi povznášame každodenné záležitosti do krajov neobyčajnosti a lásky.

Toto miesto je kvetom, lotosom lásky. Ľudského, bezpodmienečného, zahrňujúceho celé spoločenstvo a hierarchiu bytia, liečivý dych pre planétu. Môžeme stáť pevnými nohami v objektívnom pojatí. Môžeme meniť skutočnosť kúzelným prútikom srdca. A skutky pomoci bez podmienok, zahrňujúce všetkých ostatných, stanú sa majákom jedinečnosti krásy človeka a Planéty.

Pre dary, ktoré nám ona odovzdala, pre jej náklonnosť k nám, pochopme veľkosť nás a nájdime seba v labyrintoch životov pre túto jedinečnú chvíľu. A spolu s jedinečným miestom, krajinou a podmienkami pripravenými pre obnovu dôvery v bytie, vykročme v sebe na svetlú horu porozumenia, vzájomnosti a lásky.