Pripájam úryvok jedného listu, ktorý som dostal koncom zimy od blízkeho človeka, ktorý strávil niekoľko dní v malom mestečku blízko Moskvy, ponorenom v brezových a borovicových lesoch. Tento list ma veľmi vnútorne pohol, pretože je to autentická výpoveď jednej citlivej duše a znie s aktuálnymi problémami našej (časti) Európy. List vznikol ako uvedomenie si protikladu aktuálnej energetickej situácie v Rusku a (nielen) v našej časti Európy.

Je to jemná básnická duša, preto aj precítenia sú poetické … Tu je ten list:

… Dovoľ, aby som ti oznámil neobyčajne veľkú pravdu. Obrovskú významnú vec. Žijeme v lži. v obrovskej poľutovaniahodnej lži. Žijeme v umelom živote, uzatvorenej nádobe, podobajúcej sa na umelý odchov, doslovne však sa rovnajúcej  „život zabraňujúcemu“ živočíchovi.

Drahý, prekrásny Bože, pomôž mi prosím udržať toto poznanie, toto rozjasnenie, bolesť a zároveň šťastie, uvedomenie a porozumenie aktuálneho stavu Európy, stredu Európy. Tlačia na nás, obzvlášť na nás, viem to úplne jasne, je to zámer, úplne presne je jasné, že nám vytvárajú umelé podmienky.

Chýba nám šírka niekto nám vzal šírku, chýba nám úplný nádych, slobodné naplnenie hrude, prekrásny tep života, rátajúci sa ďalším a ďalším tlkotom srdca, akoby sa oplatilo odovzdávať život životu, kedy je všetko v poriadku, tak to má byť a my máme nad sebou širokú oblohu. V akej obrovskej lži žijeme! Držia nás v umelom živote, ničia nám najlepšie myšlienky, najlepšie túžby, najkrajšie odovzdania, umelo nás potlačujú, utláčajú, umelo nás držia v limitných hraniciach, umelo nás stláčajú dolu, umelo nás udržiavajú v klamstve, to klamstvo je vytvárané umelo. Klamú naše deti, nemôžu sa rozvíjať slobodne, nemôžu dýchať slobodný vzduch

Toto je stav nášho kontinua Európy. Nášho stiesneného priestoru. Nášho umelo stlačeného priestoru.

Srdce prosím ochraňuj nás. Prosím rozviň sa vo svojej kráse, nie je čas, je okamih nekompromisného rozvinutia, pretože umelosť je nekompromisná. Nedá nám  dýchať, nemôžeme dôstojne, v pokoji, v poznávaní, v učení, v radosti žiť, nemôžeme. Ubíjajú nás. Umelo nás ubíjajú. Nedovolia nám vykročiť po širokých pláňach, nedovolia nám dýchať mrazivý, skutočný vzduch, taký, aký stvorila príroda, nedovolia nám počúvať vŕzganie snehu pod našimi nohami, pretože potlačili vyjadrenie prírody prejaviť sa prirodzene. Zašpinili prírodu, áno, dovolili si túto cenu, len aby odviedli človeka od prirodzeného života, jednoduchého, nie zložitého, rovnajúceho sa nadýchnutia a vydýchnutiu, tak ako bol človek prirodzene postavený, nedovolia mu rozvinúť svoje schopnosti.

Nikto z nás si neuvedomuje ako sme ovplyvňovaní cez krajinu, ako sme ovplyvňovaní stiesnenosťou priestoru. Nesmierne veľa spravili stlačením priestoru, sme stlačení nadol, sme obmedzovaní, naše možnosti sú umelo znížené, sú umelo minimálne.

Údelom stredoeurópskych krajín je prežiť, precítiť toto väzenie. Bolestne prežiť a prehliadnuť väzenie. Je to veľká bolesť, avšak úmerne ku lži, v ktorej sa nachádzame, je našou úlohou rozvinúť svoje srdce, sme vyrovnávači, sme obrovské svetlo, nemáme inú možnosť! Pretože iná možnosť znamená pre nás lož, oddelenie, úpadok, klamstvo, a záhubu. Aká titanská úloha! Aká predzvesť! Aká krása!

V strede Európy sa deje pomsta západu a volanie východu. Požehnanie a odvahu pre duše strednej Európy! Šťastní sú obyvatelia východu. Kráčajú v stupajách nového Sveta. Avšak v strednej Európe prebieha boj! Požehnaní sú nositelia svetla lásky. Požehnaní sú nositelia slobody a svetla. Požehnaní sú rozjasnitelia, osvetľujúci a odhaľujúci lož a klamstvo, ktorého je toľko vôkol! Odíď temný oblak, odíď od detí stredu Zeme, odíď a odkry pravé svetlo Slnka, ktoré doposiaľ zahaľuješ!

Sme nesmierne oddelení od prírody, vôbec nemusíme stavať kolónie a samotky, sme oddelení zakrytím duše, sme oddelení nedostatkom prány, životne nám chýba prána, vedome, podotýkam vedome, nám ju odoberajú, uzatvárajúc nás od prírodných dejov, prirodzených procesov v prírode, oddeľujú nás od prány, od energií otvárajúcej život, od prúdu, od životodarného prúdu, je nám odoberaná umelo šírka, veľmi nám chýba šírka, sloboda, rozsiahlosť, širokosť, hlboký nádych.

Treba neustále odhaľovať. Avšak len odhaľovať nestačí. Len odhaľovaním sa spúšťajú mechanizmy utláčateľského systému, a osamotené odhaľovanie pracuje pre samotného utláčateľa! Systém si nakoniec praje byť odhalený! Systéme chce, aby o ňom vedeli. Pretože jeho odhalením odhalí svoju ťažobu v mnohonásobnej prevahe a rozdrví úbohú dušu človeka v ťažobe pravdy. Aj s týmto ráta utláčateľský systém.

Existuje však rovnocenný protiklad systému. Je ním láska. Bezpodmienečný energetický stav, znamenajúci krásu, slobodu, nevinnosť, uvoľnenie, upriamenie, pevnosť, protiklad.

Existuje rovnocenný  energetický protiklad systému. Preto prosím uvedomme si, v akej lži nás nútia žiť. Žiť nevedome! Považujeme klamstvo za normálny život. I tento dokument je považovaný za prospešný pre utláčateľa. Ale pokračujme bez slov. Preciťujme, dýchajme, uvoľňujme sa, oslobodzujme sa, žime.

Odtrhnime svoj život od programov plynúcich vôkol. Za každodennou chvíľou plynie v tichosti iný život. Rozšírme svoje vnímanie prírody. Rozšírme svoje vnímanie širokých plání, rozsiahlych lesov, slobodných plání. Rozleťme sa po krajine, slobodne leťme. Dýchajme pránu, dýchajme vôňu prírody, energií života, energií dychu a slnka. Rozšírme sa do diaľky, leťme spolu s vetrom, sme v skutočnosti širokí ako Zem. Sme tu a máme právo tu byť.

Ochráňme svojich blízkych, ochráňme svoje deti. Európa je prejavená v temne.  I to, čo sa nám zdá ako svetlo, je umelé svetlo. Svetlo nie je zdanie, svetlo je poznanie, svetlo je okamžité uvedomenie. Lebo pravda sme my vo vnútri, úplne detailne vieme, čo je pravda. Pravda je príroda, je dych, je srdce, je láska, svetlo, oddych, pokoj, ticho, súcit. Je odpustenie, je nepútanie, je uvoľnenie, nezávislosť, širokosť, hĺbka, pokora, svätosť, čistota, radosť, odovzdanie, dávanie, neočakávanie a samostatnosť.

Ochráňme život ….