Problém pri vnútornej zmene môže nastať v tom, že ak niekto, či už na vzostupe alebo v procese transformácie popíše svoje vnímanie, pocity, prežívanie, atď.,  množstvo pozorujúcich toto „automaticky“ porovnáva so svojim vnímaním, pocitmi, prežívaním, atď. Pri porovnávaní nastáva vnútorný rozhovor ega napr. : „ Aha, tak on(ona) už  je tam, už  z a ž i l  to a ono a ja nie… , tak keď pôjdem touto cestou, tak budem aj ja „tam“ rýchlo ( a budem mať výhodu pred tými, čo sú za mnou). Aktuálne energie hrajú na strunu ega využívajúc porovnávanie a posudzovanie – ako základné procesy ega.  Tento proces je vyslovene automatický a je to program. Avšak tu sa nachádzame na zásadnej križovatke. Zážitky každej osobnosti sú výhradne individuálne. Porovnávanie a posudzovanie v skutočnosti nie sú programy pôvodného človeka.

Je to akoby sme sa pozerali na horizont a videli tam siluetu horského masívu, hovoriac si, aha, tam sú dlho predpovedané hory … a ten, čo sa k nim blíži popísal cestu k nim cez dve divoké rieky, cez strmú priepasť, cez údolie plné zbojníkov, cez lávové polia, pri speve božských nýmf a anjelov … alebo tam existuje prievozník, ktorý nás ochotne a zdarma prevezie, čaká nás tam sprievodca s koňom, atď.

Pre svet má absolútny význam vlastná skúsenosť. Je to jedinečný autentický hologram, kvet ľudského tvorenia. Len vlastné tvorenie, vlastná skúsenosť má cenu pre individualitu vzostupujúceho.

Jeden z najzákladnejších parametrov je uvoľnenie od pripútaní sa k informáciám, dátam, k ľuďom, k veciam, k procesom. Podstatou vzostupu je teda nájsť nevinnú, čistú a nezávislú časť seba samého a túto časť nechať prirodzene ( podľa osobnostných predpokladov)  rásť, rozvíjať, starať sa o ňu a jemne, s porozumením ju konfrontovať so silami pôsobiacimi vo vonkajšom svete.

Nájsť a rozvinúť vlastnú jedinečnú kvalitu, osamostatnenú, existujúcu samu o sebe v tomto svete – iste obklopenú zvláštnymi silami osobného a individuálneho života – ale idúcu svojou cestou, je najvýznamnejším parametrom vzostupu.

Keby sme vedeli precítiť, aké prekrásne a veľké cesty čakajú na každého úprimne hľadajúceho, v čistote hľadajúceho zmysel človeka. Mozaika sveta sa skladá z jedinečných energetík a skúseností, aký zmysel by malo tvorenie, keby existovalo len niekoľko overených zložitých ciest.

Znovu je na mieste uvedomiť si význam procesu bádania. Bádanie sa z vedeckých laboratórií presťahovalo do obyčajného života. Aj v kuchyni pri hrnci možno vytvoriť prekrásnu myšlienku kvitnúcu vo vesmíre, aj pri uspávaní dieťaťa možno pohladiť vesmír a vytvoriť kvet nehy aj pri opravovaní traktora je možné vyniesť prácu do vesmírnych výšin.

Bádanie individuálnych, krásnych energií je presťahované do každodenného života. Do toho najprostejšieho a najjednoduchšieho života. Energie nového sveta rastú len v tomto živote. Energie nového sveta idú a rastú nezávisle na hrmote bubnov starého sveta. Práve tu v tejto chvíli sme ich tvorcami a bádateľmi. Práve tu v tomto okamžiku dokážeme objavovať svoje jedinečné cesty, svoje predurčenia svoju intuitívnu cestu. Nepochybujem, že všetky takéto cesty sú krásne. A nepochybujme, že takéto cesty sú nanajvýš významné potrebné. Svet sa zmení len takýmito bádateľskými cestami.

Nájdime každý svoju vlastnú krásu, čistotu, svoje najlepšie vyjadrenie pre tento svet. A uvidíme nové energie ako zažínajú klíčiť v každom živom človeku, v prírode vôkol nás, vo vesmírnych procesoch. A vtedy možno precítime, že krása a láska je hnací a dynamický motor vzostupu, predpoklady, ktoré sa napĺňajú sami v sebe, nepopierajúc iné cesty, vystačujúc si sami sebe, avšak stúpajúc rozhodne cestou vlastnou a výhradne novou.