Meditácia – Pomoc Zemi

Pohodlne sa usadíme, príjemnou polohou odľahčíme telo, vyrovnáme chrbticu, aby energia  v tele mohla prúdiť čo najlepšie a najšetrnejšie. Uvedomíme si svoj dych, pomaly zmenšujeme jeho frekvenciu, až sa stane pokojným pomocníkom nášho tela, prinášajúcim všetkým orgánom uzdravujúcu životodárnu energiu. Pokúsime sa prestať vnímať naše myšlienky, už po nich nesiahame, myšlienky prichádzajú a odchádzajú, nestrážené nami samými, preletia nepovšimnuté mysľou. V tomto tichúčkom ponorení skúsme chvíľu zostať, pretože sme sa priblížili k prahu nášho bytia, ku jednote so všetkým živým.

A teraz si všetci predstavme ako sa na našej hrudi rozžiaruje svetelný kotúč, najprv je matný a sotva zreteľný, akoby slnko v rannej hmle, potom sa čoraz viacej rozsvecuje, lúče začínajú prenikať von, ako šípy, láskavé a dobrotivé, osvecujú  hruď žiarivým zlatým slnkom, z ktorého sa nežne otvára ružový lotosový kvet, jemný sprievodca lásky. A celá  hruď sa mení na jagajúci pravotočivý kotúč ozdobený krehkým ružovým lotosom, naše slnká zapĺňajú okolitý priestor, spájajú sa v jeden jednotný lúč a opúšťajú nás oznámiť svetu, že k nám prišli láska a priateľstvo.

Pozrime sa našim vnútorným zrakom na okolitú krajinu. Srdcom odhalíme, čo je voľným okom neviditeľné a náš zrak zaplaví nevídaná krása popoludnia v lese. Vôkol stromy šumiace v lesnej melódii, kývajúce nám na pozdrav, ich vrcholce sa strácajú až na horizonte a toto zelené more mení svoju farbu podľa slniečka a vetríka. Pozrieme sa na slnko, teplý kotúč nám pripomína svetlo na našej hrudi a zrazu, naozaj, pocítime tam teplo – to sme so slnkom našli našu dávnu stratenú jednotu. Sedíme uchvátení krásou okolitej krajiny a započúvame sa do ticha popoludnia. Štebot vtákov, jemný vetrík, šum stromov a ešte veľa iných zvukov, ktorých pôvod nevieme určiť, zlievajú sa do tichej piesne napĺňajúcej naše srdcia radosťou a bázňou. Započúvajme sa do tejto piesne, počúvajme pieseň o Zemi, baladu mieru, pokoja a harmónie:

Možno rozprávať Slovami o Kráse?

Možno položiť šírošíre pláne na papier

a zaliať ich morom viet?

Námorníci hovoria: „Zem je tam,

kde sa more snúbi s oblohou.“

Pútnici vravia:“Zem je tam,

za vysokými horami.“

 

Zem ste Vy sami a aj keď sa navonok zdá, že listy sú osamotené a oddelené Kneň však vraví:

„Moje milované, drahé lístky.“

A ak sa budete radostne s deťmi prechádzať po lesoch, tak Zem sa Vás bude pýtať:

„Či nie rieky a moria sú Vašimi žilami?

Či nie tráva, stromy sú Vašimi vlasmi?

Či nie rozsiahle pralesy sú Vašimi pľúcami?

Či nie hruď hliny je Vašim chlebom?

A bzukot hmyzu hudbou?

A malebné zátišia hudbou?

A steny skál, kamene farebnou freskou?

A hory vznešenými sochami a strážcami Vašich snov?

 

Pieseň doznieva a nás zaplaví veľký súcit so Zemou a precítime k nej veľkú lásku, jej vlny nám prechádzajú srdcom, pohľadom zaletíme po blízkom okolí, po tomto regióne a lúčami z našeho srdca obíjmeme lesy lúky, potôčiky, oblaky. Obíjmeme ich vrúcne, láskyplne, ale pritom nežne, akoby sme sa dotýkali jemnej harmónie, v snahe nenarušiť ju, ale napomôcť. Posielajme svetlo našich sŕdc a ono sa rozprestrie na všetky strany tejto krajiny, zaplaviť ju nežnosťou, láskou a pomocou. Nezabudnime poprosiť Otca celého Vesmíru o pomoc pre našu prácu a On sám pridá k našemu úsiliu lásku a starostlivosť bytostí, ktoré bdejú nad napomáhaním prírode, nad zvečnením plánu Otca, nad harmóniu a rovnováhou na Zemi.

Necháme chvíľu prechádzať cez naše telá energetické programy pomoci planéte a ľuďom a precítime, že od tejto chvíle sme naozaj spätý so Zemou, chápeme, že všetko je živé. S našimi bratmi, ktorých telo vidíme ako stromy, rastliny, potoky, rieky, tvoríme jedno telo spojené v nás samých. Uvedomíme si, že láskou svojho srdca pomôžeme planéte Zem, pretož len láska je jediná, ktorá uvedie všetko do harmńie a premení svet na obydlie krásy a spolubytia.

A keď sa niekedy budeš prechádzať po lesoch a lúkach a uvidíš kvety, spomeň si, že to sú kvety, ktoré ti posiela Zem, ako vďaku za tvoju pomoc, darovanú pre ňu dnes, v tejto chvíli.

Uvedomíme si, že je čas našu prácu ukončiť, ešte chvíľu zotrváme v láskavom pohľade po okolí, uvedomujeme si telo, s ľahkosťou  hlboko sa nadýchneme a otvoríme oči.