Niektorí hovoria, že ONI víťazia … ONI skutočne víťazia?
Dnes som videl v metre asi šesťročné dievčatko, ako čítalo zaujato rozprávku svojmu mladšiemu bratovi, videl som pani, ako zdvihla babičke spadnutú bankovku, videl som ako padá hlava od únavy peknému (v duši a tele) dievčaťu, videl som ako sa žena ponúkla, že ponesie ťažkú tašku staršej pani, videl som muža, ako hral dušou a husľami Vivaldiho leto, videl som dievča, ktoré čítalo sms a usmievalo sa a bola šťastná, videl som dievča, ktoré nevidelo na jedno oko, slzy jej stekali po tvári a zastavovali sa pri nej ľudia a pomohli jej. Vtedy slzy stekali po mojej duši.
To všetko sa dialo v obrovskom hluku, chaose, zmätku, popoludňajšieho metra jedného veľkomesta.
Zápas o svet ľudí sa odohráva priamo pred našimi očami.
My ľudia, oproti strojom, bojujeme malé vnútorné bitvy v každom okamžiku. V tom je naša sila. Súčet týchto neviditeľných bitiev je obrovský a rozhodujúci. Na maličkostiach je postavený svet. Spravodlivosť sveta, meria hodnotu maličkostí. Aj neustály prítok viditeľných zvrhlostí neznamená súčet vnútorného sveta ľudstva. Našťastie. Má potenciál vytvoriť precedens u pasívnej vzorky ľudstva. Má potenciál ohrubovať ľudí natoľko, až nebudú schopní konať významné maličkosti.
Pamätáme sa však na toto: „ … čo len jeden spravodlivý bude v meste …“ Pokiaľ si vieme predstaviť najlepšiu ľudskú spravodlivosť, povýšiť ju ešte tisíckrát nepredstaviteľnou spravodlivosťou, tak potom sa priblížime k pojmu aktuálna spravodlivosť lásky. Aj pre jednu, aj pre druhú stranu.
Krásne vnútro ľudí, prosím, objavuj sa, objavuj sa v maličkostiach!