Sen o Kométe

Žili v peknom veľmi starom dome, v gotickom štýle, so záhradou, energetické vibrácie boli príjemné a pokojné, normálne pracovali, riešili medziľudské vzťahy, mihli sa rodičia, priatelia, riešili vlastníctvo vecí, moje, nie moje, starali sa o záhradku, snažili sa aby bola pekná, čistá a úhľadná.

V dome, akoby mimo hlavných udalostí a nite sna, bolo spolu asi 7 lodiek, drevených kanoe, nevýrazné, akoby vystavené v múzeu, snáď dekorácia. Boli však veľmi staré a išla z nich zemská energia, stará dobrá zemská energia, akoby vychádzajúca z rituálov starých prírodných národov. Na jednej z nich, na najstaršej už vráskavej, popraskanej, ktorá vyžarovala ako matka Zem, bol na prove znak, podobal sa na egyptský znak „horovo oko“, avšak tento znak bol trošku iný, ako v dnešnej podobe, vyjadroval súhrnný a láskavý záznam, bolo to akoby písmo, avšak ani nie obrázkové, nie typické písmo, oko znázorňovalo planétu, vo všeobecnosti vlnovky nad okom vyjadrovalo akýsi pohyb, dynamiku, pád. Znak mal v sebe informáciu okrem planéty, vlnovky ako kométu s chvostom, ohnivý kameň, avšak, celkovo tento znak vyjadroval obrovské uvoľnenie, upokojenie a harmóniu. Bol v ňom istý náznak nevyhnutnosti a veľkého milosrdenstva voči ľuďom.

Počas normálnych dní, kedy pracovali, vedeli o tomto znaku, rozumeli a chápali, skôr v podvedomí, že sa jedná o predpoveď. Žili bežným životom, ako opísané hore, keď vtom, jeden deň pri prechádzaní sa po ulici, spolu s priateľmi spozorovali kométu, ktorá sa objavila jasne na oblohe nad nimi. Bola voľným okom viditeľná so žiarivým chvostom za sebou, spolu s chvostom o veľkosti asi ako slnko, bolo to večer, už bolo prítmie. Kométa bola ohromujúca, vo vedomí ju vnímali ako zjavenie krásy, akoby fyzické prejavenie niečoho nadpozemského, nového a konštruktívneho. V okamžiku sa im s vedomím spojila táto kométa so znakom na kanoe v ich dome.

Z kométy sa oddelil horiaci, veľký ohnivý kameň a začal padať na zem, smerom k ich regiónu, či mestu. V záblesku vedomia zakričali na priateľov, aby sa schovali do pivníc, aby spoločne nezachytili fyzickým telom tlakovú vlnu pri dopade tohto veľkého kameňa. Nejednalo však o strach z horiaceho kameňa, o apokalyptický strach z fyzickej smrti, ale o poznanie nevyhnutného deja, procesu, ktorým je treba tu na zemi prejsť, súvisiaci s procesom zmeny, niečo ako nutnosť, jasný dôsledok všetkých aktivít, myšlienok vo Vesmíre predtým, nevyhnutnosť tejto doby. Snahou schovať sa, snažili sa zmierniť a ochrániť priateľov od následkov toho nevyhnutného deja.

Nestihli však pribehnúť k domom a ukryť sa pred vlnou a „vlna“ vzniknutá pádom ohnivého kameňa z kométy ich zastihla na ulici, pocítili obrovské napätie energie v tele, telo sa naplo, vystrelo v napätí, sprevádzané veľkým zábleskom  svetla vo vedomí a v celom fyzickom tele, počnúc žltým až do bieleho jasného spektra, všetko spolu: svetlo s napätím  v tele.

Následne pokoj, a nič.

Precitli v ich dome, akoby ich prebudil ich teraz 13 ročný syn, chápali, že on precitol prvý, vnímal, prirodzene sa pohyboval a konal v tomto „novom“ prebudení. Mali „rovnaké“ fyzické telá, nevnímali zmenu. Cez sklenenú vitráž vysokej strechy domu videli, že je šero, ihneď ich napadla súvislosť s dávnou predpoveďou o 3 dňovej tme, ale nepripisovali som tomu veľkú dôležitosť. To šero však pôsobilo veľmi upokojujúco, presne ako po veľkej búrke, veľký pokoj a kľud. Bolo ešte cítiť rozochvený vzduch, akoby sa ešte dokončovalo chvenie tiel rastlín, vecí, ľudí, ale už bol pokoj, už bolo za tým.

Spomenuli si a cítili, že ich syn bol v tomto stave akoby doma, vedeli, že boli spolu pre tento okamžik. Oni boli tiež v tomto stave doma, avšak bola v nich v pozadí jemná energia nového, vyplývajúca z  chvenia organizmu, postupne upokojujúc sa. Bolo to jemné, ako náznak.

Atmosféra bola pokojná, všade bol kľud a vyrovnanie ako po veľkej búrke. Spomenuli si na šero, že vlastne je tma, hoci všetko videli vnútorným zrakom, chýbalo im jasné svetlo. Akonáhle si na toto spomenuli, na gotickom, vitrážou zdobenom strope haly sa rozsvietila lampa, postupne sa pomaly rozsvecovali ďalšie. Uvedomili si, že tento nový stav, nové prebudenie a uvedomenie znamená ovládanie, tvorenie myšlienkou, na čo človek pomyslí, to sa stane. Bolo to veľmi príjemné poznanie.

V tom okamihu ich syn začal hrať na harmóniu, či organe na bočnej strane tejto veľkej haly krásnu melódiu a s melódiou sa rozsvecovali ďalšie a ďalšie lampy, vedúc do veľkého rozjasnenia, akoby sa rozjasnil priestor a steny vyžarovali príjemné, jasné svetlo. Odvtedy bolo v hale jasné svetlo ako počas slnečného dňa.

Zážitok s horiacim kameňom a napätím svetla v nich pretrvával, pamätali si ho, zostával v nich ako zážitok premeny, pamätali si všetko zo života pred touto udalosťou. Navyše, vedeli presne zmysel ich činov predtým, prečo bolo treba urobiť to, či ono; prečo bolo treba napracovať to, či ono; prekonať to, či ono.Vedeli, že čo robili predtým a čo sa stalo bolo nevyhnutné, pociťovali veľkú starostlivosť o nich, veľké milosrdenstvo a lásku. Boli z hĺbky srdca vďační životu za ochranu, za to, že žijú, že cítia kľud a uvoľnenie.

Spomenuli si na kanoe so znakom, pripomenuli všetkým, že niekde v dome musí byť a na ňom znak horovho oka, bolo to predsa v ich dome, ešte pred touto veľkou udalosťou.Áno, našli  ho, stálo tam neporušené a na ňom bol ten istý pôvodný znak. Teraz však tomuto znaku úplne rozumeli. Ten znak znamenal: Jedna Planéta – Jedno Svetlo – jedna Harmónia.

Vedeli, že prekonali niečo dobré, nevyhnutné, znamenalo to nový začiatok, veľké uvoľnenie a nová budúcnosť. Vedeli však, že týmto zážitkom neprešli násilím, cítili, že sa zúčastnili tejto udalosti s plným súhlasom ich duší. Vnímali, že ich čaká veľa práce, začali pociťovať nové úlohy, výzvy, začali prichádzať nové myšlienky.

Tu sen skončil.