You are currently browsing the monthly archive for december 2009.

Problém pri vnútornej zmene môže nastať v tom, že ak niekto, či už na vzostupe alebo v procese transformácie popíše svoje vnímanie, pocity, prežívanie, atď.,  množstvo pozorujúcich toto „automaticky“ porovnáva so svojim vnímaním, pocitmi, prežívaním, atď. Pri porovnávaní nastáva vnútorný rozhovor ega napr. : „ Aha, tak on(ona) už  je tam, už  z a ž i l  to a ono a ja nie… , tak keď pôjdem touto cestou, tak budem aj ja „tam“ rýchlo ( a budem mať výhodu pred tými, čo sú za mnou). Aktuálne energie hrajú na strunu ega využívajúc porovnávanie a posudzovanie – ako základné procesy ega.  Tento proces je vyslovene automatický a je to program. Avšak tu sa nachádzame na zásadnej križovatke. Zážitky každej osobnosti sú výhradne individuálne. Porovnávanie a posudzovanie v skutočnosti nie sú programy pôvodného človeka.

Je to akoby sme sa pozerali na horizont a videli tam siluetu horského masívu, hovoriac si, aha, tam sú dlho predpovedané hory … a ten, čo sa k nim blíži popísal cestu k nim cez dve divoké rieky, cez strmú priepasť, cez údolie plné zbojníkov, cez lávové polia, pri speve božských nýmf a anjelov … alebo tam existuje prievozník, ktorý nás ochotne a zdarma prevezie, čaká nás tam sprievodca s koňom, atď.

Pre svet má absolútny význam vlastná skúsenosť. Je to jedinečný autentický hologram, kvet ľudského tvorenia. Len vlastné tvorenie, vlastná skúsenosť má cenu pre individualitu vzostupujúceho.

Jeden z najzákladnejších parametrov je uvoľnenie od pripútaní sa k informáciám, dátam, k ľuďom, k veciam, k procesom. Podstatou vzostupu je teda nájsť nevinnú, čistú a nezávislú časť seba samého a túto časť nechať prirodzene ( podľa osobnostných predpokladov)  rásť, rozvíjať, starať sa o ňu a jemne, s porozumením ju konfrontovať so silami pôsobiacimi vo vonkajšom svete.

Nájsť a rozvinúť vlastnú jedinečnú kvalitu, osamostatnenú, existujúcu samu o sebe v tomto svete – iste obklopenú zvláštnymi silami osobného a individuálneho života – ale idúcu svojou cestou, je najvýznamnejším parametrom vzostupu.

Keby sme vedeli precítiť, aké prekrásne a veľké cesty čakajú na každého úprimne hľadajúceho, v čistote hľadajúceho zmysel človeka. Mozaika sveta sa skladá z jedinečných energetík a skúseností, aký zmysel by malo tvorenie, keby existovalo len niekoľko overených zložitých ciest.

Znovu je na mieste uvedomiť si význam procesu bádania. Bádanie sa z vedeckých laboratórií presťahovalo do obyčajného života. Aj v kuchyni pri hrnci možno vytvoriť prekrásnu myšlienku kvitnúcu vo vesmíre, aj pri uspávaní dieťaťa možno pohladiť vesmír a vytvoriť kvet nehy aj pri opravovaní traktora je možné vyniesť prácu do vesmírnych výšin.

Bádanie individuálnych, krásnych energií je presťahované do každodenného života. Do toho najprostejšieho a najjednoduchšieho života. Energie nového sveta rastú len v tomto živote. Energie nového sveta idú a rastú nezávisle na hrmote bubnov starého sveta. Práve tu v tejto chvíli sme ich tvorcami a bádateľmi. Práve tu v tomto okamžiku dokážeme objavovať svoje jedinečné cesty, svoje predurčenia svoju intuitívnu cestu. Nepochybujem, že všetky takéto cesty sú krásne. A nepochybujme, že takéto cesty sú nanajvýš významné potrebné. Svet sa zmení len takýmito bádateľskými cestami.

Nájdime každý svoju vlastnú krásu, čistotu, svoje najlepšie vyjadrenie pre tento svet. A uvidíme nové energie ako zažínajú klíčiť v každom živom človeku, v prírode vôkol nás, vo vesmírnych procesoch. A vtedy možno precítime, že krása a láska je hnací a dynamický motor vzostupu, predpoklady, ktoré sa napĺňajú sami v sebe, nepopierajúc iné cesty, vystačujúc si sami sebe, avšak stúpajúc rozhodne cestou vlastnou a výhradne novou.

Stretávame sa s pohľadmi o nutnosti, či nenutnosti trpieť počas vnútornej zmeny, stretávame sa s niektorými popismi priebehu vzostupu. Vnútorná zmena je naozaj o zbavovaní sa cudzorodých energetických programov; priebeh vzostupu je však o zjemnení a vyššom stave bytosti. Na obidvoch pohľadoch – rozdieloch nezáleží. Nezáleží na nich z hľadiska celkového výsledku.
Najvážnejšie pre nás všetkých je práve obsah, ktorým napĺňame život – zámer. Človek je schopný tvoriť divy a zázraky, pokiaľ má motív, pokiaľ je jeho vôľa posilnená a nezlomná energetikou, dátami „zámeru“.
To nás práve odlišuje od strojových mechanických úkonov a bytostí– v technickej časti riešenia problému sme rovnakí … aj s ostatnými opačne sa orientujúcimi bytosťami, avšak to, čo robí ľudskú myšlienku a čin krásnou, životaschopnou, nepredvídateľnou, tým pádom s absolútnym právom na existenciu – je práve zámer, jemne spojený s energetikou ušľachtilých emócií.
Zámer nás ľudí, je od dávnych čias, spojený energetikou svetla – neosobnej lásky – pretvorený na energetiku želania svetla, blaha, dobra, šťastia, pokoja, harmónie pre osobný, rodinný, občinný, krajinný, pozemský a vesmírny život.
Zámery jednotlivých bytostí, súladné s týmto vesmírnym zámerom, prichádzajúcich na Zem v tomto čase sú ozaj rôzne, len niekoľko: pomoc Zemi, pomoc „ekologickými„ energetickými programami, pomoc skupine ľudí, zjemnenie hudby, literatúry … umenia, zjemnenie hmoty, odpútanie ľudí od hmoty …
Tento zámer je natoľko silná energetika, že ju prakticky nič nemôže zastaviť. Hovoria tomu hrdinstvo – alebo presnejšie „jasno hrdinstvo“. Je to vyšší energetický program, neobyčajne silný a posvätný, podporovaný vyššími energiami a svetmi. Samozrejme, podobné priťahuje podobné, tieto energie ľudia svojim vyžarovaním a kvalitou tiel majú pritiahnuť.
Jasno hrdinstvo je zlučujúci program, podporený láskou, prekrýva všetky javy, myšlienky a činy týchto ľudí. Je to absolútny vyšší princíp. Títo ľudia robia všetko pre tento vyšší hierarchický princíp. Je v ňom významný princíp obetavosti, obeta pre krásu, pre svetlo, pre blaho bytostí, pretože oni už poznali, čo to je cesta za poznaním …
Z hľadiska vyššieho princípu, zámeru, nezáleží, či prechádzame bolesťami alebo nie.
Zámer – ako nadradená energetika ( iste aj mnohé iné) – z hierarchie vesmíru – dohliada nad energetickými procesmi ľudí, v jeho energiách tvoriacich, kontrolujúc, dohliadajúc na odblokovanie, odstraňovanie energetických programov, transformáciu energetických tiel.
Snáď je tu rozumieť, že tu hovorím o hrubo-hmotných procesoch, tu na Zemi, premene hrubej hmoty na jemnejšiu.
Bolesť nie je dôležitá, pre človeka žijúceho vo vyššom zámere, v odhodlaní pomôcť ostatným bytostiam. Prosím vedzme, že každý úprimne hľadajúci má vo vesmíre svoj vibračne najbližší vyšší princíp, zastúpený niekoľkými posvätnými zámermi. Len si vybrať, rozhodnúť sa.
Z hľadiska kozmu je bolesť nepodstatná, hoci vo fyzickom tele, v procese premeny hrubo-hmotných tiel je ochrana pred samo-zničením – hlavne samo-vzplanutím – absolútne aktuálna a treba ku všetkým energetickým procesom premeny pristupovať opatrne a zodpovedne. Ale to je už iná vážna diskusia.
Skúsme porozumieť, že vzostup je široká, absolútne široká paleta a súhrn ušľachtilých energií, ktoré človek postupne dosahuje, ako kľúč, k prechodu na vyššiu energetickú úroveň. Táto široká paleta energií zahŕňa aj energie typu dôvera, viera, oddanosť, odvaha, výdrž, rozvaha, miernosť, cit pre mieru, a mnohé iné, ktoré už poznáme.
Stávame sa teda ušľachtilými ľuďmi, v úplne širokej palete svojich ľudských kvalít, zvládajúc i bolesti i nebolesti, prekryjúc ich vyšším zámerom, postupne spĺňajúc predpoklad, ako kľúč – podobné priťahuje podobné – k výstupu – či zostaniu tu na Zemi ako múdre, realizované bytosti.

Najistejším dôkazom našej cesty vzostupu je vnútorná zmena. Položme si otázky a porovnajme, úprimne, lebo úprimnosť je jeden z najvýznamnejších parametrov vzostupu, svoje aktuálne vnímanie s vnímaním pred napr. 12 mesiacmi.
Možno pocítime, že sme citlivejší ku obyčajnému každodennému životu, možno pocítime, že už toľko nesúdime ľudí vo svojej blízkosti, možno pocítime, že nereagujeme podráždene na podnety z vonka ( čo sú nakoniec obrazom našej energetiky) a na podnety z vnútra, možno pocítime, že nás čoraz viacej priťahujú prejavy krásy, umenie, príroda, možno pocítime neopakovateľnú nehu ku drobnému kvietku, alebo nás naplní pocit vďačnosti ku horskému potoku, že tu vôbec je, áno, možno odrazu pociťujeme vďačnosť, že vôbec existujeme, v týchto podmienkach. Možno pocítime, že sa nebojíme žiť, že máme radosť z bytia, že aj jednoduchú každodennú prácu odrazu vieme vykonať s myšlienkou krásy. Možno zistíme, že už nemáme strach …
Možno pocítime, že dokážeme predvídať pomoc pre druhých, odrazu vieme, že tomuto alebo tamtej treba pomôcť, možno pocítime pocit sunáležitosti s blízkymi, s rodinou, možno už nebude robiť problém ich navštíviť, sadnúť si k nim a jednoducho sa smiať a rozprávať sa s nimi.
Najvýznamnejšou mierou nášho vzostupu je ľudská vnútorná zmena. Náš postoj k životu, stať sa ľudským, stať sa človekom.
Nemusíme plniť príkazy, predpisy, postupy. Každý človek je individuálny, na každého platí iný liek. Mierou tvojho cieleného zostupu je schopnosť mať rád život, schopnosť milovať a chápať, lebo láska je pochopenie.

Druhá cesta je v dôvere v správnu cestu ( tu by som odlíšil výraz slepá dôvera), čistému človeku sa nemôže nič zlého stať, i keď absolvuje svoje bitvy, víťazstvá v nich a prehry, stále existuje so svojom “systéme”, znamenajúcom ochranu a podporu vyšších energií, o ktorých vieme, že sú inteligentné a zahrňujúce princípy vesmírnych zákonov, spolu so vše-zahrňujúcou láskou.
Prosím uvedomme si, že každý človek ide novou, neprebádanou cestou, to znamená, že sa overuje každý aspekt bádateľa: odvaha, cit pre mieru, vytrvalosť, porozumenie, schopnosť syntézy, láska … schopnosť intuície, dôvery … mnohé z týchto aspektov sú rozvíjané LEN a LEN vstupom do neznáma … paralela s vykročením do priepasti … v tomto zmysle buď všetko alebo nič. Prosím uvedomme si, že nový svet potrebuje len nové, uvoľnené (slobodné) energie. ( v rámci našej vlastnej jedinečnej skúsenosti.)

Prosím vedzme, že čistota, vydanie sa na jej cestu, nás približujú k jemnejším svetom. Aké energie budeme vyžarovať, takej odpovede sa nám dostane z vesmíru. Žijúc život naplno, bez strachu, plným priehrštím, merajúc svoj vzostup mierou lásky ku všetkému a všetkým, naplňujeme svoju úlohu, ktorú sme si predsavzali.

S priateľmi sa venovali archeologickým prácam, robili vykopávky, sem tam vykopali čriepky ako pozostatky starodávnej civilizácie. Po chvíli hľadania však narazili na niečo väčšie, bol to jeden väčší predmet a dva malé, v prítmí hlbiny bolo ťažko rozoznať obrysy a farbu, pracovali väčšinou končekmi prstov a ich hmatom. Pokúsili sa obnažiť predmety z objatia hliny, čo sa napokon podarilo a po chvíli úsilia ich ruky vyniesli na denné svetlo. Stíchli úžasom, lebo to, čo vykopali a oprášili od nánosu hliny boli tri kamene. Jeden väčší, podlhovastý ako dve dlane, ostatné dva menšie, zmestili sa asi do priehlbiny dlane. Postupne ich čistili, ofukovali, utierali, keď odrazu, akoby s dotykom ľudskej energie a ľudskej podstaty, všetky tri kamene začali svetielkovať, akoby ožívať najprv tlmeným, potom jasnejším a nakoniec svietili jasným svetlom. Kamene žili, boli to živé bytosti, oni pociťovali, že žiaria z nich prekrásne a nezávislé kozmické energie, dotýkajúce sa celého tela, vrátane fyzického, žiarili celým spektrom človeka, spôsobujúc uvoľnenie, pokoj, mier na ich energetikách. Dva malé kamene žiarili hlbokou modrou farbou, pulzujúc a prelínajúc sa do tyrkysovej a svetlo zelenej, zahrňujúc v sebe prechody medzi týmito farbami v hlbokých tmavých odtieňoch podobných farieb. Veľký kameň však vzbudil úžas – v rukách zdvihnutých ku svetlu dňa začal pulzovať dúhovým svetlom, vyžaroval farby v dúhovom spektre, presne v poradí dúhy – farby mierne pulzovali v jase, zachovávajúc však svetlo, akoby boli zjednotené z tepom ľudského srdca. Bol to živý kameň, oživený srdcom človeka.

Tu prišli tri vízie.

Pozreli sa do kameňa, snažiac sa preskúmať žiarivé farby, priložiac si kameň bližšie k očiam, položiac kameň ku slnku, vtom sa kameň akoby rozplynul a vnútorným zrakom uvideli nádhernú krajinu, zaplavenú slnkom, zelené lesy sa rozprestierali až k horizontu, v diaľke sa týčili vysoké pahorky, vôňa stromov a kvetov sa rozplývala priestorom a napĺňala pozorovateľov neopakovateľným pocitom náležitosti a blízkosti s touto krajinou. V tom mysľou prebehlo jediné slovo a uvedomenie – Krása. Toto bol pocit nadpozemskej Krásy, prebývajúcej vo Vesmíre, ako radosť tvorenia, radosť spolupatričnosti, rozvoja, slobody a nevinnosti. Prvý obraz bol zobrazením a precítením Krásy Života.

Po chvíli sa obraz rozplynul a objavil sa druhý obraz. Pred vnútorným zrakom sa objavili zástupy žien, dcér, matiek, starých matiek. Boli to množstvá žien, rozostavaných nepravidelne, stáli do diaľky, až kam oko dovidí. Celý obraz však bol prekrytý pocitom obrovského, neznesiteľného žiaľu, žiaľu nad strateným životom, nad stratou svojich blízkych. Bol to obraz vyvolaný zúfalstvom všetkých vojen, konfliktov, násilí, strádaní, strát, ktoré skúsili ženy – matky. Tento pocit sa nedal s ničím, čo doteraz cítili porovnať. Bol to neznesiteľný žiaľ, podlamujúci kolená, bol to súčet všetkých bolestí, bolestí nad stratou svojich detí, svojich synov, dcér, mužov. Duša sa trhala bolesťou, slzy tiekli a pocit veľkej sunáležitosti a súcitu bolo jediné, čo mohlo pozorovateľov zachrániť. Bolo to neznesiteľné, bolesť prenikala celým telom. Po chvíli však, bol Kameň milosrdný a nenechal pozorovateľov v tomto obrovskom utrpení. Obraz sa rozplynul a ich srdce porozumelo, že druhý obraz bol vyobrazením Žiaľu Matiek.

Naostatok sa objavil tretí obraz. Zástup matiek, dcér a starých matiek zostal. Tu však kameň zaplavil pozorovateľa neopakovateľným citom, obrovskou láskou vychádzajúcou zo sŕdc žien, vše – zahrňujúcu ochranu, hlboké objatie, vrúcny dotyk, pokoj a mier, slzy nehy a zodpovednosti za život, všeobjímajúcu lásku ženského srdca. Bol to súhrn všetkej lásky žien ku životu, ku jeho prejavom, ako ochranný princíp, záchrana života, ako útočište životných síl, ako súhrn nekonečnej Krásy,  bezmedzného Žiaľu a všeobjímajúcej Lásky. Pocit bol natoľko silný, že pozorovatelia nemohli udržať slzy. Ich hrude sa vo vzlykoch nadvihli, roztvorili sa a obrovské svetlo zaplavilo ich bytosť. Pocítili nekonečnú pokoru a lásku k životu, nekonečnú krásu a ochranu. Bola to Láska Matky. Pocítili pravú tvár života, pocítili ozajstnú kvalitu svetla ako nekonečného starostlivého, láskavého a ochranného princípu.

Po chvíli sa obraz rozplynul, avšak v pozorovateľoch zostávali nezmazateľné stopy po obrazoch, ktoré im priniesol Kameň. Nepamätali si, koľko tam stáli, zamyslení, premietajúc a preciťujúc celou bytosťou posolstvo videní, sprostredkované kameňom. Precitli z úvah až pred západom slnka, s opaterou, uvedomiac si, že nemajú právo zadržovať Kameň ďalej vo svojich rukách, vložili všetky kamene späť do hĺbky a zakryli ich hlinou, odovzdajúc späť zemi to, čo im na chvíľu zverila.

Tu sen skončil. Odvtedy sa z nich stali iní ľudia.

Čísla sú neutrálne matrice, cez ktoré sa láme pravotočivý alebo ľavotočivý energetický princíp. Táto rotácia, alebo inými slovami vnútorný zámer protipólov dvoch energií, je potom zosilnený a vysielaný do priestoru energetickou mriežkou čísel.

Energetická mriežka čísel je súbor jedinečných vlastností každého jednotlivého čísla, určujúcich ich neutrálne osobité a výnimočné vlastnosti vo vesmírnom meradle. V prírode takto možno pozorovať príklad na mineráloch, drahokamoch, ktorý každý prepúšťa, odráža svetelný lúč svojim jedinečným spôsobom.

Účinok „lámania a usmerňovania“ energií svetla a tmy číslami je zosilnený pridávaním podobných, príbuzných energetických dát do neutrálnej energetickej mriežky čísla – napr. do symbolu 4 sa pridá ľavotočivá energetika „rozdvojenie a premárnené šťastie“. Svojou prirodzenou vlastnosťou je mriežka 4 schopná zosilňovať príbuzné energie jednoty tela a ducha, fyzické zdravie, inými slovami šťastie. Keďže každá vlastnosť v sebe nesie svoj protiklad, v prípade prenášania deštruktívnej energie cez matricu čísla 4, na výstupe je prevrátená hodnota šťastia a zdravia, zosilnená hodnota rozdvojenia tela a ducha a potenciálneho ne-zdravia.

Čísla, v  pravotočivej energetickej terminológii znamenajú nasledovné:

1 – Ego, sila jedinečnosti sebavyjadrenia a sebauvedomenia, uplatnenie ega ako konštruktívnej sily pre dosiahnutie svojho karmického plánu, úlohy.

2 – Energetická sústava človeka, schopnosť prenášať vesmírne energie na Zem a späť. Celková energetická výbava človeka ako jednotného fyzicko-energo-informačného organizmu.

3 – Dávanie, schopnosť dávať, zároveň schopnosť dostávať. Schopnosť odovzdávať jemnejšie energie smerom k sústave hrubších energií a späť. Kozmická, čistá kvalita dávania.

4 –  Jednota tela a ducha, fyzické zdravie

5 – Kozmická láska, nezištná láska a milosrdenstvo. Číslo človeka ako duchovnej bytosti.

6 – Intuícia, schopnosť jemnozraku, jemnopočutia, jemnocitu. Schopnosť precítiť svoju úlohu, budúcnosť, na zemi a vo vesmírnom meradle.

7 – Duchovná pomoc, duchovná podpora vo fyzickom svete, prostredníctvom blízkych ľudí. Duchovná pomoc a ochrana človeka vyššími bytosťami.

8 – Karmická úloha. Špecifická karmická úloha človeka, Plán, ktorý človek naplánoval pred svojim vtelením, ako úlohy, ktorými získa potrebné poznanie, dáta, energie.

9 – Intelekt, inteligencia, schopnosť a sila myslenia, schopnosť využiť myšlienku ako tvorivý energetický potenciál.

Každé z týchto čísel má svojho deštruktívneho energetického dvojníka.

Je zrejmé, že niektoré čísla sú v súčasnosti tak hlboko zmanipulované a zašpinené, že ich pre konštruktívne energie takmer nemožno používať. Viď číslo 6 – Ľudstvo o schopnosť intuície a jemnocitu takmer úplne prišlo. Naopak, snaha negatívnych síl je, aby ľudstvo vnímalo svoju budúcnosť len v technológii, hmotnom zabezpečení a odovzdaní energií budúcnosti organizáciám, resp. „všemocnému oku“, v nekonečnom kolobehu pripútania k novému bohu – k hmote.(!)