Preto Bratstvo prichádza s volaním Krásy a Poznania. Upriamuje ľudskú myseľ na najkrajšiu pozemskú záhradu. Upriamuje ľudskú myseľ na paletu jasných farieb a zvukov. Práve od kvetov a ich vôní možno odhadnúť krásu Vyšších svetov. Kvety sú poslami Vesmíru Otca na Zemi. Práve od lupeňov ruže možno odhadnúť symetriu otvorených ľudských dlaní smerom k Počiatku Vesmíru. Práve takto možno odhadnúť symetriu energetického víru, vytvoreného súhlasnými ľudskými srdciami.
Vo vetre, v burácaní mora možno počuť dupot vojov bieleho vojska. V šume rieky možno počuť vlnenie energií ďalekých Svetov. Nad obzorom žiari dúha so svojimi farbami a pripomína farebné spektrum ľudských energetických centier. Pripomína ľuďom zmluvu Bratstva s ľudstvom, o vzájomnom prepojení, láske a spolupráci.
Ak sa človeku podarí utíšiť hovoriacu myseľ, ďaleko, na horizonte vedomia, zaznie neobyčajné Volanie. Tento Spev volá človeka na svoju Cestu. Na nekonečnú Cestu duchovného rozvoja. A toto Volanie po chvíli ustane, aby sa vo vedomí človeka zachovala túžba, jasná spomienka, ktorá mu nedovolí opustiť jeho následnú Cestu. A človek je schopný nasledovať túto žiarivú spomienku na Domov, až do konca všetkých svetov. Vo viere v túto spomienku, stáva sa samostatnou bytosťou, schopnou samostatne tvoriť jedinečný svet mikrokozmu a makrokozmu bytia.
Človek je veľká bytosť. Bytosť, ktorá je volaná na svoju pôvodnú Cestu.
Na Ceste sa však možno vzdialiť od Zeme. Možno sa odtrhnúť vedomím od sfér Zeme. Tým možno vidieť časť budúcnosti a intenzívne vnímať vesmírne informácie zo vzdialených svetov. Možno však vedomím a fyzickým telom zostať tu, na Zemi. Čím bližšie zostane vedomie človeka v spojení so Zemou, tým hlbšie vníma zdanlivý rozpor medzi hrubšou hmotou a jemnými substanciami duchovných informačných polí. Rozpor týchto dvoch zdanlivo nezlučiteľných energií hmoty a ducha býva často veľmi bolestivý.
Toto je však považované za najkratšiu cestu. Vedomie začína stúpať od najhrubších energií v sústave človeka, postupne harmonizujúc hmotu tela, jemno-hmotné energie vystupujú vyššie a vyššie, až dosiahnu energetické centrá schopné komunikovať a prevádzať energie z vesmírnych informačných polí. Okolitý svet, spolu s človekom, takto postupuje vyššie a vyššie, zjemňuje sa a napĺňa sa v pravidle evolúcie. Povesť, že s mudrcom stúpa nahor celý svet sa zakladá na pravde.
Karmické úlohy sú mnohoraké, nemožno rozlíšiť jednoznačnosť správnej cesty. Srdce každého človeka má v sebe kľúč k dosiahnutiu informácií, kódov o detailoch cesty, uložených v hĺbke každej bytosti. Srdce cíti, čo je treba vykonať, kam treba ísť, koho stretnúť, čo treba prežiť, aby bol naplnený plán jedinečnej Cesty.
Preto, či opustiť vedomím sféru Zeme, alebo ostať nohami na Zemi, určí každá bytosť sama. Duchovné hierarchie veria, že sa každý rozhodne správne, podľa informácie vo svojom vnútri.
V novom svete nemá miesto ľavotočivá energia Tmy. V novom svete človek poznáva spojenie hmoty a vedomia. Pre novú Éru je charakteristická spolupráca ducha a hmoty, dlhá životnosť predmetov, kedy predmety ožijú životodarným svetlom, nehmotný svet ovplyvňuje okolitý svet. Predmety si pamätajú auru svojho nositeľa. Najkrajšie myšlienky sa usádzajú v hmote, zjemňujú ju a dávajú jej zmysel duchovnej existencie.
Predmety môžu liečiť, uzdravovať alebo ničiť život. Človek, ako vodič vesmírnych energií, dáva zmysel existenciám hmotných foriem, nabíja ich svojim vyžarovaním. Predmety sú bankou vesmírnych informácií. Informácie, ktoré prostredníctvom seba prevedie ľudská bytosť, sú pamätané v hmotných štruktúrach. Takto je každá ľudská bytosť prijímačom, vysielačom a zároveň nabíjačom foriem.
Pre človeka od tohto plynie veľká zodpovednosť za myšlienky, spoločne s kvalitou vyžarovania aury. Preto človek je volaný udržiavať svoje myšlienky a telá v čistote. Obidve, ako živé prejavy energie, majú nezmazateľný vplyv na okolitý svet. Obidve určujú mieru čistoty priestoru, mieru prítomnosti dvoch protikladných energií vo sférach Zeme a ich vzájomný pomer. Myšlienky a vyžarovanie aury priamo ovplyvňujú evolúciu Zeme. Ovplyvňujú ďalšie bytosti a podieľajú sa bezpodmienečne na ich vzostupe, alebo ceste nadol.
pre.meny 