Je to práve pocit nového paradigma, ktorý ľudí postupne stavia do pozície vnímateľa, čo je pre neho dobré a čo nie.

A práve v stave tušenia a počiatku vnímania tohto neobyčajného láskavého a krásneho paradigma je odrazu vedomie, ktoré ešte nie je zvyknuté na pokoj, ticho a svetlo tohto paradigma, rodiaceho sa v srdci človeka, konfrontované s týmto lúčom – náznakom, ktorý priťahuje, ťahá, volá tohto človeka na prekrásnu cestu.

Zároveň však rôznymi „malými“ aktuálnymi, už zanikajúcimi pripútaniami, ulpievaním, ležiacimi na našich energetických telách, vytvárajúcimi ešte spojenie so starým svetom, vzbudzuje toto volanie emocionálny výboj, prejavujúci sa do odopierania, popierania, posúdenia iných a ich sebavyjadrenia. Tieto emocionálne výboje vytvárajú pocit duality. Ale to je v poriadku, to je prirodzené. I dočasné.

Prosím tu si uvedomme, že duálny princíp je jedným zo zákonov kozmu, je to prirodzený princíp Vesmíru, nie je treba sa ho báť a popierať ho. Jediný problém nastáva v neporozumení kozmického spolunažívania týchto dvoch protikladov, vytvárajúcich v nevedomej bytosti napätia, či predpätia, tvoriac takto v objekte, či subjekte bytosti predpoklad ku pohybu, ku dynamike, ku pádu, ku rastu, pri splnení určitých podmienok.
Tento problém sa prejavuje vo vzniku napätí v ľudskej bytosti, hrubo popisovaných ako boj protikladov, ako tzv.„dualita“. Celá syntéza teda spočíva v pochopení nevyhnutnosti procesu vytvárania napätí, ako svedkov pôsobenia dvoch protikladov v človeku, v bytostnom prijatí tohto princípu, v postupnom pozorovaní stavov, ktoré v bytosti človeka tieto napätia vytvárajú, a použijúc slobodnú vôľu, neustále premieňať tieto pôsobenia v zmysle najvyšších morálnych princípov, ako láskavých energetík vibrujúcich a znejúcich na otvorenom srdci. Teda prostredníctvom lásky, pochopenia a súcitu.

Všetko sa postupne otvára ako kniha. Budeme odrazu vidieť, vedieť, odkiaľ čo prichádza, kto kde stojí, aká energetika cez koho prechádza, aké energetiky stoja za akýmkoľvek procesom vôkol a vo vnútri nás . Od istého okamihu budeme vedieť úplne prirodzene, jednoducho, prosto rozlišovať.

Rozlišovať a popierať (odsudzovať) sú však dva rôzne procesy, s rôznou kvalitou. Od určitého okamihu porozumieme, že existuje ešte niečo viacej ako linearizácia procesov okolo nás. Preto aj individuálny rozvoj : hľadanie – učenie sa rozlišovať – rozlišovanie duality- syntéza duality, neprebieha lineárne. Všetky tieto procesy existujú súčasne, teda aj pri syntéze duality významne pôsobí zjemnená kvalita rozlišovania, ako jasné poznanie prebiehajúcich dejov.

Spojovacím článkom týchto procesov v človeku je láska. Je to magnet srdca. Syntéza nenaplnená pochopením lásky, nie je syntézou, ale stratením sa v duálnych prejavoch hmoty a energií. Rozlišovanie, nenaplnené svetlom milovania nie je rozlišovaním, ale autoritatívnym súdom.

Syntéza je možná práve v zahrnutí všetkých morálnych, ušľachtilých, láskavých kvalít človeka, do jedného bodu – existujúceho v prítomnom okamžiku, ako súhrn hľadania, nachádzania, rozlišovania a syntézy oboch protipólov. Tu začína nové paradigma. V hlbokej premene bytosti, všezahrňujúcej bytie vo vysokom morálnom prerode.

A keď stretneme dej či proces, ktorý spoznáme ako dej starého sveta, skúsme s ním mať súcit a pochopenie. To je najlepšie, čo môžeme pre tento proces urobiť. Môžeme nanajvýš vyslať do priestoru alebo v slovách povzdych: „Veď … ešte to ide ináč … „ a celobytostne zahrnúť tento proces do svetla svojej duše. Skôr nie vedome, hlavou, ale ozajstným prežívaním stavu vo svojej bytosti. Všetko nech sa deje s láskou, vrúcnou láskou, ničím iným.

Pri tzv. prechode dimenziami, je každý konfrontovaný so sebou samým. Rozhodne len kvalita, jemnosť emócií, ušľachtilosť, dobro, láska, schopnosť a hĺbka porozumenia, nadobudnuté poznanie, vedomosti z toho vyplývajúce. Rozhodne len svetlo duše, realizované tu, vo fyzickom svete. Rozhodne sebapretvorenie v komplexný všezahrňujúci duchovno-hmotný organizmus. Takto, prirodzeným, neustále pretrvávajúcim rozlišovaním a zároveň láskavou syntézou, vytvára človek most, pilier, chrám jemných energií, existujúcich vo vyšších svetoch, prechádzajúcich však cez takéhoto človeka do ľudského kontinua, umožňujúc všetkým javom napiť sa z tohto Lúča, napiť sa neobyčajným svetlom budúcnosti, tvoriacej sa takto na Zemi. Tomuto sa hovorí evolúcia.

Milujúci človek pôsobí ako lúč spojenia so Srdcom Kozmu, všetky deje pracujú na princípe magnetizmu, podobné priťahuje podobné. Je to veľký zázrak, ktorý sa v súčasnosti v mnohých ľuďoch uskutočňuje, vo fyzickom tele, tu na Zemi. Na Zemi sa tvorí, realizuje, postupne zjemňujúc emócie, smerom ku šľachetnosti, porozumeniu, veľkorysosti, nasledujúc morálny prerod bytosti ku čistote, nevinnosti a pochopeniu, nový človek.

Čím jemnejší budeme, tým budeme mať potrebu menej posudzovať a súdiť. Budeme to detailne „vedieť“, avšak múdro nechajúc plynúť život, svojou láskou a pochopením, vytvárame alternatívu života, ako jemné napätie v priestore, v poznanom spolupôsobení dvoch protikladov. Takto vytvárame najlepší predpoklad budúceho pohybu, prerodu aktuálneho starého deja, smerom ku láske, ku svetlu. A nakoniec, takto budeme vedieť, kedy je treba zasiahnuť pre ochranu princípu, ktorého súčasťou sme sa stali.

Inými slovami, oddáme sa láske, odpusteniu a nevinnosti.