Motto: „Keď sa čerstvý vietor oprie o plachty lode, loď sa nahne, trámy sa napnú na prasknutie a kormidlo je ťažké udržať. Avšak pod týmto čerstvým vánkom sa loď, s upevneným kormidlom, praskajúc a nemotorne sa nakláňajúc, rozbehne vo vznešenej plavbe.“

Ľudstvo je vo svojom svete izolované. Ľudia počas svojej cesty zabudli na princíp hierarchie, neuvedomujúc si nekonečnú reťaz svetov odvíjajúcich sa v úrovniach pod nimi a nad nimi. Izolovanosť, oddelenie od životodarného článku, spájajúceho nás s Prapôvodným Počiatkom, je vytvorený našim rozhodnutím vytvárať svet podľa predstáv o samých sebe. Takto, je náš vedomý izolovaný svet vytváraný energiami predsudkov, domnienok, stotožňovaním sa s nimi, s polopravdami a zmätenými úvahami. Jedným slovom, sme zahalení plášťom Máje, plášťom ilúzie, považujúc tento svet za reálny, presvedčení a s výzvou toto v živote niesť, byť obeťou, znovu a znovu vstávať, aby sme pripútaní ku očividnému svetu, ku hmotným prejavom toho istého Počiatku Počiatkov, opäť padali, nepravdivo samých seba presvedčujúc o svojej malosti a slabosti. Človek je však v skutočnosti iný.

Najjemnejšie energie, prejavujúce sa v súčasnosti úplne nezávisle a priamo, prechádzajúce onedlho v kulminačnom bode celým naším kontinuom ( a nielen ním), sú absolútne slobodné, láskavé a prekrásne energie, svojou podstatou nesúce prvotný zámer Prapôvodného Počiatku, lásku, nevinnosť a krásu, čo v zrozumiteľnej forme energeticky znamená prejavená forma základných, jednoduchých vesmírnych zákonov. Sú to prosté pravidlá, zahrňujúce absolútnu slobodu a právo na individuálny rozvoj, harmóniu, rovnováhu energií, ľúbeznosť a krásu prejaveného, rezonujúceho s Počiatkom, tvorivý impulz, dynamizmus, pohyb, smerovanie, evolúciu. Samotnou podstatou týchto jemných energií je energia lásky, jemná esencia Milujúcej Matky. Je to najjemnejšia esencia, nesúca v sebe nové počiatky a impulzy vesmírnej krásy a lásky, ako prejavení Prapôvodného Počiatku, Otca Vesmírov.

Milujúca Matka, ako prejavenie Prapočiatku, nesúca v sebe najkrajšie prejavenia múdrosti, súcitu, milosrdenstva, poznania, postupne rozkmitáva okolitý, resp. všeprenikajúci priestor, najjemnejšou esenciou, stavajúc takto neustále v „protiklad“ porovnania energie vyžarujúce individuálnym ľudským vnútrom. Nič nemožno ukryť a zatajiť. V aktuálnom postupnom „kúpaní“ sa v tejto všeprenikajúcej esencii, sme neustále nahí a naše podvedomie, ako miesto, kde máme uložené hlboké nevyriešené otázky, je rozoznievané touto rezonanciou. Podvedomie, mnohokrát obsahujúce neharmonické programy, sa tejto energii bráni, alebo odovzdáva. Toto závisí od hlbokého smerovania človeka, od toho, aký človek vo svojej podstate je, čo napracoval za životy do tohto okamžiku. Toto závisí i od vedomého rozhodnutia človeka, oddať sa novej energii, alebo sa brániť a držať sa starých programov a pripútaní.

Mikrokozmos človeka je rovnaký makrokozmu vesmíru. Niť nánosov najhlbšieho podvedomia, prechádza do vedomia, majúca na sebe navlečené korále hrubších, hrubých emócií, pripútaní, nevyriešených vzťahov, energetických dlhov. Tieto programy sú uložené na našich energetických telách, vyšších i nižších. Telo je hrubohmotný program. Sme rozdielni v rôznorodosti energetickej úrovne, sme jemnejší alebo hrubší, každý sme telom vibračne na podobnej alebo inej úrovni. Je to dané energetikou podvedomia, našej najhlbšej základne, definujúcej naše správanie, osobnosť, vyjadrenie a tvorivosť. To, akí sme hĺbke bytosti, v takej kvalite a vitalite sa prejavuje naše vedomie a fyzické telo. Telo môže byť nositeľom vznešených jemných programov alebo hrubých emócií. Zjednodušene títo traja, podvedomie, vedomie a fyzické telo sa navzájom ovplyvňujú, ako spojená nádoba. Vedomie (rozumej uvedomenie) môže vplývať na energetickú kvalitu oboch ostatných. Preto toľký dôraz na uvedomenie, na vedomé, bdelé a úprimné prehodnocovanie svojich smerovaní, myšlienok a činov. Preto taký dôraz na postupné uvedomovanie si celej nite, vedúcej z bdelého vedomia do podvedomia, odhaľujúc postupne hlboké tendencie, smery, vedúce nás v bežnom vedomí ku domnienkam, nepravdivým úvahám, tým vzniku príčin problémov a nakoniec ku nepravdivému oddeleniu, izolovaniu a osamoteniu.

Telo je prevádzačom energií z vesmírnych informačných polí, do zemských informačných polí. Človek je prevádzacia stanica. Pomocou správnych energií z vesmírnych informačných polí rozvíja svoje pozemské telá. Ľudské pozemské telá sú totožné časťou s informačnými poľami planéty Zem. Takto pomocou zjemňovania svojich nižších pozemských tiel, rozvíja človek svoje vyššie telá, a zároveň rozvíja a zjemňuje informačné telá Zeme.

Intenzita energií Milujúcej Matky sa postupne zvyšuje, až bude prejavená úplne, v celej sile, intenzite a kráse. Citlivejšie organizmy reagujú obzvlášť výrazne, nakoľko ich povedomie je čírejšie, bez výrazných neharmonických energetických programov z minulých vtelení, avšak na nižších energetických telách sa môžu nachádzať neharmonické programy, tam uložené v snahe zabrzdiť takéhoto človeka od predurčeného pohybu. Navyše zemskými (i vesmírnymi) poľami sú všetci ľudia spojení, preto mnohokrát citlivé organizmy prežívajú bolestné záchvevy iného človeka, alebo organizmu Zeme. Niektoré vnímavé organizmy (pod)vedome súhlasili s týmito podmienkami. Vo vlastnej čírej podstate vedomia, prežívajú hrubšie, či hrubé prejavenia energií na pozemskom pláne, prípadne sú spojení s iným človekom, skupinou ľudí, prežívajúc ich problémy a ich nevyriešené energie. Vedome, svojim rozhodnutím sa nachádzajú pokrytí čiastočne závojom ilúzie, túto skutočnosť si zatiaľ plným vedomím neuvedomujú. Môže sa im preto zdať, že sa im nedarí, že sú bezmocní a slabí a kde-tu ich bolí, avšak okamžikmi prežívajú záblesky plného vedomia, prinášajúce im krátke uvedomenie obrovskej lásky, doslova trhajúcej dušu, zážitok Vyššej lásky. V súcite týchto duší je takýto stav, hoci neuvedomelý, vytržením, blaženosťou pre ich duše. Je to prejav obrovského súcitu, lásky a milosrdenstva. Tieto duše môžu byť v ilúzii do posledného možného okamžiku existencie aktuálneho stavu chaosu na Zemi. Pre tieto duše je bezpodmienečná láska jediným aktuálnym prejavom, kvôli ostatným bratom a sestrám, ktorí tu zostali.

V tomto okamihu je namieste napísať, že mnohé, doslovne mnohé, si ešte ľudia neuvedomujú. Veľkoleposť doby, v ktorej sa nachádzame je zámerne znižovaná, aby sme si plne neuvedomili jej dosah a zmysel na naše aktuálne konanie.

Keď loď pristáva, život na lodi ustáva, plachty sú zvinuté, loď sa pomaličky blíži ku brehu a námorníci dokončujú posledné prípravy na vylodenie. Dolaďuje sa život organizmu korábu.

Môžeme si preto predstaviť duše, ktorých množstvo sa sem vtelilo pre tieto okamžiky, plné vynikajúcich hlbokých skúseností, množstvo širokých duší, ktoré sú vedome, s ich súhlasom, ponorené do ilúzie, kedy každá z nich ladí niektoré nemnohé „maličkosti“. Pre niekoho toto môže byť stať sa matkou, či otcom, prežitie rodičovskej lásky, privedenie umenia rodičovstva do dokonalosti, pre niekoho je to stretnutie s dávnymi „nepriateľmi“, či priateľmi, prežitie situácií, kedy vzájomný dlh je splatený, energie sa stávajú jemnejšími a na podvedomí niet viac tendencií ku vracaniu sa k ich hrubším prejavom. Môžu to byť duše, ktoré prišli len pomôcť. Takto bývalý kráľ a jogín sa stal otcom dieťaťa, bývalá kňažná a veštkyňa pracuje v „obyčajnej“ práci, bývalý mudrc opravuje nábytok a uvedomuje si svoje fyzické telo.Sú to dlhy, ktoré tieto duše ešte musia splatiť, neuvedomujúc si svoje mocné a múdre kvality, ktoré zostávajú dočasne latentné a v pozadí. Lásku možno napracovať len láskou. Láska tvorí lásku, láska je podstata všetkého bytia a všetkých prejavení.

V tejto chvíli, vo svojej dočasnej malosti, si mnohé duše neuvedomujú veľmi významnú vec. Nemajú ani tak získavať vedomosti, poznatky, skúsenosti, ktoré mnohokrát už majú dávno na podvedomí, z iných vtelení, ktoré však im ponúka ilúzia očividného sveta ako niečo zázračné, niečo nadprirodzené, niečo navyše, niečo, čo im prinesie prejavenú, očividnú tzv. múdrosť. Múdrosť však môže byť otvorená len v prostredí nepodmienečnej lásky. Tieto duše teda prišli sem pre jediné, pre napracovanie skúsenosti lásky, pre roztvorenie svojho kvetu lásky, blížiac sa takto, tu na Zemi, v pozemských podmienkach, vo svojich špecifických životných podmienkach, ku láske Vyššej. To doladenie sa podobá na vzácnu čerešničku na torte, je to jemné doladenie, avšak v porovnaní ku množstvu skúseností takýchto duší je toto malinké …. jeden život, no dokončenie významné a slávnostné.

Ako teda rezonovať s prekrásnou jemnou esenciou Prapôvodného Počiatku, s energiami Milujúcej Matky? Človeku bolo v dejinách mnohokrát naznačené, kde hľadať odpovede na svoje otázky. V srdci. Srdce je jediná brána, ktorá zjednocuje tri energetické plány: hmotný (zastúpený fyzickým svetom), jemný ( zastúpený jemným astrálnym svetom) a duchovný (zastúpený svetmi Lásky, Múdrosti a Krásy). Otvorené srdce spája individuálne ľudské astrálne telo, so svojimi zatiaľ nespracovanými hrubšími nesúladnými emóciami, so svetom Vyššej lásky, s vyššou múdrosťou a poznaním. Astrálne telo, takto postupne zjemnenými emóciami, pôsobí na fyzické telo, harmonické fyzické telo vytvára spätne podložie pre jemné a vyššie emócie, atď . Táto posvätná triáda, jej harmónia, pôsobí na všetky ostatné telá človeka, uvádzajúc celý systém tiel do súladu, pokoja, harmónie, uvedomenia a vnútornej slobody.

Prvý predpoklad je teda srdce, je ním láska. Otvoreným srdcom sa človek naznačenou triádou spája s Vyššími svetmi, zlučujúc sa opäť s nekonečnou niťou hierarchicky usporiadaných svetov, znejúcich na vibráciách srdca, teda vibráciách Prapôvodného Počiatku. Otvoreným srdcom, úprimným milovaním, sú postupne odhaľované tie najjemnejšie zákutia ľudskej bytosti, sú odkryté nesúladné smerovania, ležiace hlboko v povedomí, postupne sa vyplavujúce na vedomú úroveň, ukazujúc takto správne, harmonické uvedomenie si funkcie psychickej a energetickej sústavy človeka, postupne učiace daného človeka v bdelom uvedomení nevytvárať disharmonické príčiny, s očisteným podvedomím a vedomím, čistým od programov pripútania, túžby vlastniť, ovládať a ovplyvňovať iných. Len do takéhoto vedomia môže vstúpiť Milujúca Matka vo svojich najjemnejších prejavoch. Len s takýmto vedomím znie súhlasne energia, Esenciu ktorej vnímame tieto dni, mesiace. Človek však musí chcieť, svojim rozhodnutím súhlasiť, s postupným „preladením“ svojho organizmu v zmysle nevinnosti a milovania. Rozhodnutie nie je nič iné, len vykročenie životom v láske, súcite a milosrdenstve. Človek môže i nemusí následne prežívať dočasne nepríjemnejšie stavy, ktoré majú zmysel v postupnom očisťovaní tiel, postupnom učení sa rozlišovať vnútorné a vonkajšie energetické procesy, v postupnom ladení, zlievaní a zlúčení sa s energetikou srdca. Je to skôr ťažšie obdobie, ale treba vydržať. Najdôležitejšie je udržať sa na vibráciách lásky, na srdci i v ťažších okamžikoch. Skúšanie, skúšky je pôvodca rastu, my sami sme si vybrali cestu skúšok a postupného rastu.

Ľúbenie a láska, prejavujúca sa srdcom v človeku, prináša vždy liečivé a zaceľujúce energie. Uvádza telá do rovnováhy, prináša do sústavy človeka pokoj poznania, uvoľnenie vnútornej slobody, jemné, doposiaľ nepoznané emócie, harmonickú prácu fyzických orgánov, ako prejavenie jemných vyšších tvorivých energií, s ktorými žijeme v jednom tele. Spojením s láskou je človek postupne prejavený na pláne svojej Pôvodnej karmickej úlohy, zloženej z čiastkových úloh, prác, týkajúcich sa aktuálneho života. Hoci človek naďalej zostáva vo fyzickom tele, jeho vedomie je priťahované Prapočiatkom, jeho telá sú obmývané krásou, pohladením, láskou Milujúcej Matky. Jeho srdce prijíma a vyžaruje čoraz viacej Jej energie Blahovzdania, blaženosť lásky, milosrdenstvo súcitu, ktoré sú nanajvýš potrebné v súčasnom chaose života.

Človek pri obracaní sa ku vyššiemu, ku obracaní sa k jemnejšiemu, privoláva ku sebe množstvo prísediacich, množstvo súbesedníkov, rôzne bytosti. Nie všetci sú pripravení pomôcť. Jedine otvorené srdce prináša spojenie s hierarchiou bytostí znejúcou na vibrácii Prapôvodného Počiatku, na bezpodmienečnej láske. Takí pomocníci potom budú obklopovať našu prítomnosť.

Cesta naznačená mnohokrát hovorí, nebojme sa milovať, nebojme sa otvoriť srdce, nebojme sa vykročiť a zliať s niťou lásky, s niťou Vyšších svetov, s vyvoleným Milovaným, či Milovanou z tohto sveta. Budeme takto vedení ku samým sebe, ku vlastnej múdrosti, ku zodpovednosti, ku smerovaniu ku Veľkému Srdcu Vesmíru, smerovaniu ku ktorému, v hĺbke bytosti túžia nastúpiť všetky živé duše.

Vykročenie cestou srdca prináša uvedomenie, že nie sme sami. Prináša životodarnú silu, pôvodnú liečivú energiu, ako pohladenie, ako nehu a teplo Prapôvodného, ako uistenie ochrany a starostlivosti, ktorej sa nám týmto dostáva z Vyšších svetov. Sami mnohí z nás, máme v týchto svetoch blízke bytosti, zatiaľ si to neuvedomujúc. Išli sme spolu tisíce, milióny rokov, ako starší brat, či sestra prešli do vznešenejšej existencie, podľa zákona evolúcie, rozvinúc v sebe múdrosť bezpodmienečnej lásky, krásy, súcitu a poznania. Jemné nitky energetickej spriaznenosti však pretrvávajú neustále a prenášajú nekonečný závan krásy, šľachetnosti, múdrosti i neohrozenosti týchto svetov do našich každodenných životov, cez našu energetiku, hoci s nimi podvedome spojenou. Dnes sú tieto energie na dosah stať sa vedomými. Len natiahnuť pomyslenú ruku, rozhodnúť sa a otvoriť srdce ku láske a súcite. Toto je idea obnovenia prekrásnej hierarchie svetov, zlúčenie nášho fyzického sveta do prapôvodnej nite, línie bytostí, svetov, znejúcich na bezpodmienečnej láske Prapôvodného Počiatku.

Odhaľujme svoje nedostatky úprimným pohľadom na seba, približujúc sa takto k Vyššej radosti.

Keď sa čerstvý vietor oprie o plachty lode, loď sa nahne, trámy sa napnú na prasknutie a kormidlo je ťažké udržať. Avšak pod týmto čerstvým vánkom sa loď, s upevneným kormidlom, praskajúc a nemotorne sa nakláňajúc, rozbehne vo vznešenej plavbe.