Problém pri vnútornej zmene môže nastať v tom, že ak niekto, či už na vzostupe alebo v procese transformácie popíše svoje vnímanie, pocity, prežívanie, atď.,  množstvo pozorujúcich toto „automaticky“ porovnáva so svojim vnímaním, pocitmi, prežívaním, atď. Pri porovnávaní nastáva vnútorný rozhovor ega napr. : „ Aha, tak on(ona) už  je tam, už  z a ž i l  to a ono a ja nie… , tak keď pôjdem touto cestou, tak budem aj ja „tam“ rýchlo ( a budem mať výhodu pred tými, čo sú za mnou). Aktuálne energie hrajú na strunu ega využívajúc porovnávanie a posudzovanie – ako základné procesy ega.  Tento proces je vyslovene automatický a je to program. Avšak tu sa nachádzame na zásadnej križovatke. Zážitky každej osobnosti sú výhradne individuálne. Porovnávanie a posudzovanie v skutočnosti nie sú programy pôvodného človeka.

Je to akoby sme sa pozerali na horizont a videli tam siluetu horského masívu, hovoriac si, aha, tam sú dlho predpovedané hory … a ten, čo sa k nim blíži popísal cestu k nim cez dve divoké rieky, cez strmú priepasť, cez údolie plné zbojníkov, cez lávové polia, pri speve božských nýmf a anjelov … alebo tam existuje prievozník, ktorý nás ochotne a zdarma prevezie, čaká nás tam sprievodca s koňom, atď.

Pre svet má absolútny význam vlastná skúsenosť. Je to jedinečný autentický hologram, kvet ľudského tvorenia. Len vlastné tvorenie, vlastná skúsenosť má cenu pre individualitu vzostupujúceho.

Jeden z najzákladnejších parametrov je uvoľnenie od pripútaní sa k informáciám, dátam, k ľuďom, k veciam, k procesom. Podstatou vzostupu je teda nájsť nevinnú, čistú a nezávislú časť seba samého a túto časť nechať prirodzene ( podľa osobnostných predpokladov)  rásť, rozvíjať, starať sa o ňu a jemne, s porozumením ju konfrontovať so silami pôsobiacimi vo vonkajšom svete.

Nájsť a rozvinúť vlastnú jedinečnú kvalitu, osamostatnenú, existujúcu samu o sebe v tomto svete – iste obklopenú zvláštnymi silami osobného a individuálneho života – ale idúcu svojou cestou, je najvýznamnejším parametrom vzostupu.

Keby sme vedeli precítiť, aké prekrásne a veľké cesty čakajú na každého úprimne hľadajúceho, v čistote hľadajúceho zmysel človeka. Mozaika sveta sa skladá z jedinečných energetík a skúseností, aký zmysel by malo tvorenie, keby existovalo len niekoľko overených zložitých ciest.

Znovu je na mieste uvedomiť si význam procesu bádania. Bádanie sa z vedeckých laboratórií presťahovalo do obyčajného života. Aj v kuchyni pri hrnci možno vytvoriť prekrásnu myšlienku kvitnúcu vo vesmíre, aj pri uspávaní dieťaťa možno pohladiť vesmír a vytvoriť kvet nehy aj pri opravovaní traktora je možné vyniesť prácu do vesmírnych výšin.

Bádanie individuálnych, krásnych energií je presťahované do každodenného života. Do toho najprostejšieho a najjednoduchšieho života. Energie nového sveta rastú len v tomto živote. Energie nového sveta idú a rastú nezávisle na hrmote bubnov starého sveta. Práve tu v tejto chvíli sme ich tvorcami a bádateľmi. Práve tu v tomto okamžiku dokážeme objavovať svoje jedinečné cesty, svoje predurčenia svoju intuitívnu cestu. Nepochybujem, že všetky takéto cesty sú krásne. A nepochybujme, že takéto cesty sú nanajvýš významné potrebné. Svet sa zmení len takýmito bádateľskými cestami.

Nájdime každý svoju vlastnú krásu, čistotu, svoje najlepšie vyjadrenie pre tento svet. A uvidíme nové energie ako zažínajú klíčiť v každom živom človeku, v prírode vôkol nás, vo vesmírnych procesoch. A vtedy možno precítime, že krása a láska je hnací a dynamický motor vzostupu, predpoklady, ktoré sa napĺňajú sami v sebe, nepopierajúc iné cesty, vystačujúc si sami sebe, avšak stúpajúc rozhodne cestou vlastnou a výhradne novou.

Stretávame sa s pohľadmi o nutnosti, či nenutnosti trpieť počas vnútornej zmeny, stretávame sa s niektorými popismi priebehu vzostupu. Vnútorná zmena je naozaj o zbavovaní sa cudzorodých energetických programov; priebeh vzostupu je však o zjemnení a vyššom stave bytosti. Na obidvoch pohľadoch – rozdieloch nezáleží. Nezáleží na nich z hľadiska celkového výsledku.
Najvážnejšie pre nás všetkých je práve obsah, ktorým napĺňame život – zámer. Človek je schopný tvoriť divy a zázraky, pokiaľ má motív, pokiaľ je jeho vôľa posilnená a nezlomná energetikou, dátami „zámeru“.
To nás práve odlišuje od strojových mechanických úkonov a bytostí– v technickej časti riešenia problému sme rovnakí … aj s ostatnými opačne sa orientujúcimi bytosťami, avšak to, čo robí ľudskú myšlienku a čin krásnou, životaschopnou, nepredvídateľnou, tým pádom s absolútnym právom na existenciu – je práve zámer, jemne spojený s energetikou ušľachtilých emócií.
Zámer nás ľudí, je od dávnych čias, spojený energetikou svetla – neosobnej lásky – pretvorený na energetiku želania svetla, blaha, dobra, šťastia, pokoja, harmónie pre osobný, rodinný, občinný, krajinný, pozemský a vesmírny život.
Zámery jednotlivých bytostí, súladné s týmto vesmírnym zámerom, prichádzajúcich na Zem v tomto čase sú ozaj rôzne, len niekoľko: pomoc Zemi, pomoc „ekologickými„ energetickými programami, pomoc skupine ľudí, zjemnenie hudby, literatúry … umenia, zjemnenie hmoty, odpútanie ľudí od hmoty …
Tento zámer je natoľko silná energetika, že ju prakticky nič nemôže zastaviť. Hovoria tomu hrdinstvo – alebo presnejšie „jasno hrdinstvo“. Je to vyšší energetický program, neobyčajne silný a posvätný, podporovaný vyššími energiami a svetmi. Samozrejme, podobné priťahuje podobné, tieto energie ľudia svojim vyžarovaním a kvalitou tiel majú pritiahnuť.
Jasno hrdinstvo je zlučujúci program, podporený láskou, prekrýva všetky javy, myšlienky a činy týchto ľudí. Je to absolútny vyšší princíp. Títo ľudia robia všetko pre tento vyšší hierarchický princíp. Je v ňom významný princíp obetavosti, obeta pre krásu, pre svetlo, pre blaho bytostí, pretože oni už poznali, čo to je cesta za poznaním …
Z hľadiska vyššieho princípu, zámeru, nezáleží, či prechádzame bolesťami alebo nie.
Zámer – ako nadradená energetika ( iste aj mnohé iné) – z hierarchie vesmíru – dohliada nad energetickými procesmi ľudí, v jeho energiách tvoriacich, kontrolujúc, dohliadajúc na odblokovanie, odstraňovanie energetických programov, transformáciu energetických tiel.
Snáď je tu rozumieť, že tu hovorím o hrubo-hmotných procesoch, tu na Zemi, premene hrubej hmoty na jemnejšiu.
Bolesť nie je dôležitá, pre človeka žijúceho vo vyššom zámere, v odhodlaní pomôcť ostatným bytostiam. Prosím vedzme, že každý úprimne hľadajúci má vo vesmíre svoj vibračne najbližší vyšší princíp, zastúpený niekoľkými posvätnými zámermi. Len si vybrať, rozhodnúť sa.
Z hľadiska kozmu je bolesť nepodstatná, hoci vo fyzickom tele, v procese premeny hrubo-hmotných tiel je ochrana pred samo-zničením – hlavne samo-vzplanutím – absolútne aktuálna a treba ku všetkým energetickým procesom premeny pristupovať opatrne a zodpovedne. Ale to je už iná vážna diskusia.
Skúsme porozumieť, že vzostup je široká, absolútne široká paleta a súhrn ušľachtilých energií, ktoré človek postupne dosahuje, ako kľúč, k prechodu na vyššiu energetickú úroveň. Táto široká paleta energií zahŕňa aj energie typu dôvera, viera, oddanosť, odvaha, výdrž, rozvaha, miernosť, cit pre mieru, a mnohé iné, ktoré už poznáme.
Stávame sa teda ušľachtilými ľuďmi, v úplne širokej palete svojich ľudských kvalít, zvládajúc i bolesti i nebolesti, prekryjúc ich vyšším zámerom, postupne spĺňajúc predpoklad, ako kľúč – podobné priťahuje podobné – k výstupu – či zostaniu tu na Zemi ako múdre, realizované bytosti.

Najistejším dôkazom našej cesty vzostupu je vnútorná zmena. Položme si otázky a porovnajme, úprimne, lebo úprimnosť je jeden z najvýznamnejších parametrov vzostupu, svoje aktuálne vnímanie s vnímaním pred napr. 12 mesiacmi.
Možno pocítime, že sme citlivejší ku obyčajnému každodennému životu, možno pocítime, že už toľko nesúdime ľudí vo svojej blízkosti, možno pocítime, že nereagujeme podráždene na podnety z vonka ( čo sú nakoniec obrazom našej energetiky) a na podnety z vnútra, možno pocítime, že nás čoraz viacej priťahujú prejavy krásy, umenie, príroda, možno pocítime neopakovateľnú nehu ku drobnému kvietku, alebo nás naplní pocit vďačnosti ku horskému potoku, že tu vôbec je, áno, možno odrazu pociťujeme vďačnosť, že vôbec existujeme, v týchto podmienkach. Možno pocítime, že sa nebojíme žiť, že máme radosť z bytia, že aj jednoduchú každodennú prácu odrazu vieme vykonať s myšlienkou krásy. Možno zistíme, že už nemáme strach …
Možno pocítime, že dokážeme predvídať pomoc pre druhých, odrazu vieme, že tomuto alebo tamtej treba pomôcť, možno pocítime pocit sunáležitosti s blízkymi, s rodinou, možno už nebude robiť problém ich navštíviť, sadnúť si k nim a jednoducho sa smiať a rozprávať sa s nimi.
Najvýznamnejšou mierou nášho vzostupu je ľudská vnútorná zmena. Náš postoj k životu, stať sa ľudským, stať sa človekom.
Nemusíme plniť príkazy, predpisy, postupy. Každý človek je individuálny, na každého platí iný liek. Mierou tvojho cieleného zostupu je schopnosť mať rád život, schopnosť milovať a chápať, lebo láska je pochopenie.

Druhá cesta je v dôvere v správnu cestu ( tu by som odlíšil výraz slepá dôvera), čistému človeku sa nemôže nič zlého stať, i keď absolvuje svoje bitvy, víťazstvá v nich a prehry, stále existuje so svojom “systéme”, znamenajúcom ochranu a podporu vyšších energií, o ktorých vieme, že sú inteligentné a zahrňujúce princípy vesmírnych zákonov, spolu so vše-zahrňujúcou láskou.
Prosím uvedomme si, že každý človek ide novou, neprebádanou cestou, to znamená, že sa overuje každý aspekt bádateľa: odvaha, cit pre mieru, vytrvalosť, porozumenie, schopnosť syntézy, láska … schopnosť intuície, dôvery … mnohé z týchto aspektov sú rozvíjané LEN a LEN vstupom do neznáma … paralela s vykročením do priepasti … v tomto zmysle buď všetko alebo nič. Prosím uvedomme si, že nový svet potrebuje len nové, uvoľnené (slobodné) energie. ( v rámci našej vlastnej jedinečnej skúsenosti.)

Prosím vedzme, že čistota, vydanie sa na jej cestu, nás približujú k jemnejším svetom. Aké energie budeme vyžarovať, takej odpovede sa nám dostane z vesmíru. Žijúc život naplno, bez strachu, plným priehrštím, merajúc svoj vzostup mierou lásky ku všetkému a všetkým, naplňujeme svoju úlohu, ktorú sme si predsavzali.

S priateľmi sa venovali archeologickým prácam, robili vykopávky, sem tam vykopali čriepky ako pozostatky starodávnej civilizácie. Po chvíli hľadania však narazili na niečo väčšie, bol to jeden väčší predmet a dva malé, v prítmí hlbiny bolo ťažko rozoznať obrysy a farbu, pracovali väčšinou končekmi prstov a ich hmatom. Pokúsili sa obnažiť predmety z objatia hliny, čo sa napokon podarilo a po chvíli úsilia ich ruky vyniesli na denné svetlo. Stíchli úžasom, lebo to, čo vykopali a oprášili od nánosu hliny boli tri kamene. Jeden väčší, podlhovastý ako dve dlane, ostatné dva menšie, zmestili sa asi do priehlbiny dlane. Postupne ich čistili, ofukovali, utierali, keď odrazu, akoby s dotykom ľudskej energie a ľudskej podstaty, všetky tri kamene začali svetielkovať, akoby ožívať najprv tlmeným, potom jasnejším a nakoniec svietili jasným svetlom. Kamene žili, boli to živé bytosti, oni pociťovali, že žiaria z nich prekrásne a nezávislé kozmické energie, dotýkajúce sa celého tela, vrátane fyzického, žiarili celým spektrom človeka, spôsobujúc uvoľnenie, pokoj, mier na ich energetikách. Dva malé kamene žiarili hlbokou modrou farbou, pulzujúc a prelínajúc sa do tyrkysovej a svetlo zelenej, zahrňujúc v sebe prechody medzi týmito farbami v hlbokých tmavých odtieňoch podobných farieb. Veľký kameň však vzbudil úžas – v rukách zdvihnutých ku svetlu dňa začal pulzovať dúhovým svetlom, vyžaroval farby v dúhovom spektre, presne v poradí dúhy – farby mierne pulzovali v jase, zachovávajúc však svetlo, akoby boli zjednotené z tepom ľudského srdca. Bol to živý kameň, oživený srdcom človeka.

Tu prišli tri vízie.

Pozreli sa do kameňa, snažiac sa preskúmať žiarivé farby, priložiac si kameň bližšie k očiam, položiac kameň ku slnku, vtom sa kameň akoby rozplynul a vnútorným zrakom uvideli nádhernú krajinu, zaplavenú slnkom, zelené lesy sa rozprestierali až k horizontu, v diaľke sa týčili vysoké pahorky, vôňa stromov a kvetov sa rozplývala priestorom a napĺňala pozorovateľov neopakovateľným pocitom náležitosti a blízkosti s touto krajinou. V tom mysľou prebehlo jediné slovo a uvedomenie – Krása. Toto bol pocit nadpozemskej Krásy, prebývajúcej vo Vesmíre, ako radosť tvorenia, radosť spolupatričnosti, rozvoja, slobody a nevinnosti. Prvý obraz bol zobrazením a precítením Krásy Života.

Po chvíli sa obraz rozplynul a objavil sa druhý obraz. Pred vnútorným zrakom sa objavili zástupy žien, dcér, matiek, starých matiek. Boli to množstvá žien, rozostavaných nepravidelne, stáli do diaľky, až kam oko dovidí. Celý obraz však bol prekrytý pocitom obrovského, neznesiteľného žiaľu, žiaľu nad strateným životom, nad stratou svojich blízkych. Bol to obraz vyvolaný zúfalstvom všetkých vojen, konfliktov, násilí, strádaní, strát, ktoré skúsili ženy – matky. Tento pocit sa nedal s ničím, čo doteraz cítili porovnať. Bol to neznesiteľný žiaľ, podlamujúci kolená, bol to súčet všetkých bolestí, bolestí nad stratou svojich detí, svojich synov, dcér, mužov. Duša sa trhala bolesťou, slzy tiekli a pocit veľkej sunáležitosti a súcitu bolo jediné, čo mohlo pozorovateľov zachrániť. Bolo to neznesiteľné, bolesť prenikala celým telom. Po chvíli však, bol Kameň milosrdný a nenechal pozorovateľov v tomto obrovskom utrpení. Obraz sa rozplynul a ich srdce porozumelo, že druhý obraz bol vyobrazením Žiaľu Matiek.

Naostatok sa objavil tretí obraz. Zástup matiek, dcér a starých matiek zostal. Tu však kameň zaplavil pozorovateľa neopakovateľným citom, obrovskou láskou vychádzajúcou zo sŕdc žien, vše – zahrňujúcu ochranu, hlboké objatie, vrúcny dotyk, pokoj a mier, slzy nehy a zodpovednosti za život, všeobjímajúcu lásku ženského srdca. Bol to súhrn všetkej lásky žien ku životu, ku jeho prejavom, ako ochranný princíp, záchrana života, ako útočište životných síl, ako súhrn nekonečnej Krásy,  bezmedzného Žiaľu a všeobjímajúcej Lásky. Pocit bol natoľko silný, že pozorovatelia nemohli udržať slzy. Ich hrude sa vo vzlykoch nadvihli, roztvorili sa a obrovské svetlo zaplavilo ich bytosť. Pocítili nekonečnú pokoru a lásku k životu, nekonečnú krásu a ochranu. Bola to Láska Matky. Pocítili pravú tvár života, pocítili ozajstnú kvalitu svetla ako nekonečného starostlivého, láskavého a ochranného princípu.

Po chvíli sa obraz rozplynul, avšak v pozorovateľoch zostávali nezmazateľné stopy po obrazoch, ktoré im priniesol Kameň. Nepamätali si, koľko tam stáli, zamyslení, premietajúc a preciťujúc celou bytosťou posolstvo videní, sprostredkované kameňom. Precitli z úvah až pred západom slnka, s opaterou, uvedomiac si, že nemajú právo zadržovať Kameň ďalej vo svojich rukách, vložili všetky kamene späť do hĺbky a zakryli ich hlinou, odovzdajúc späť zemi to, čo im na chvíľu zverila.

Tu sen skončil. Odvtedy sa z nich stali iní ľudia.

Čísla sú neutrálne matrice, cez ktoré sa láme pravotočivý alebo ľavotočivý energetický princíp. Táto rotácia, alebo inými slovami vnútorný zámer protipólov dvoch energií, je potom zosilnený a vysielaný do priestoru energetickou mriežkou čísel.

Energetická mriežka čísel je súbor jedinečných vlastností každého jednotlivého čísla, určujúcich ich neutrálne osobité a výnimočné vlastnosti vo vesmírnom meradle. V prírode takto možno pozorovať príklad na mineráloch, drahokamoch, ktorý každý prepúšťa, odráža svetelný lúč svojim jedinečným spôsobom.

Účinok „lámania a usmerňovania“ energií svetla a tmy číslami je zosilnený pridávaním podobných, príbuzných energetických dát do neutrálnej energetickej mriežky čísla – napr. do symbolu 4 sa pridá ľavotočivá energetika „rozdvojenie a premárnené šťastie“. Svojou prirodzenou vlastnosťou je mriežka 4 schopná zosilňovať príbuzné energie jednoty tela a ducha, fyzické zdravie, inými slovami šťastie. Keďže každá vlastnosť v sebe nesie svoj protiklad, v prípade prenášania deštruktívnej energie cez matricu čísla 4, na výstupe je prevrátená hodnota šťastia a zdravia, zosilnená hodnota rozdvojenia tela a ducha a potenciálneho ne-zdravia.

Čísla, v  pravotočivej energetickej terminológii znamenajú nasledovné:

1 – Ego, sila jedinečnosti sebavyjadrenia a sebauvedomenia, uplatnenie ega ako konštruktívnej sily pre dosiahnutie svojho karmického plánu, úlohy.

2 – Energetická sústava človeka, schopnosť prenášať vesmírne energie na Zem a späť. Celková energetická výbava človeka ako jednotného fyzicko-energo-informačného organizmu.

3 – Dávanie, schopnosť dávať, zároveň schopnosť dostávať. Schopnosť odovzdávať jemnejšie energie smerom k sústave hrubších energií a späť. Kozmická, čistá kvalita dávania.

4 –  Jednota tela a ducha, fyzické zdravie

5 – Kozmická láska, nezištná láska a milosrdenstvo. Číslo človeka ako duchovnej bytosti.

6 – Intuícia, schopnosť jemnozraku, jemnopočutia, jemnocitu. Schopnosť precítiť svoju úlohu, budúcnosť, na zemi a vo vesmírnom meradle.

7 – Duchovná pomoc, duchovná podpora vo fyzickom svete, prostredníctvom blízkych ľudí. Duchovná pomoc a ochrana človeka vyššími bytosťami.

8 – Karmická úloha. Špecifická karmická úloha človeka, Plán, ktorý človek naplánoval pred svojim vtelením, ako úlohy, ktorými získa potrebné poznanie, dáta, energie.

9 – Intelekt, inteligencia, schopnosť a sila myslenia, schopnosť využiť myšlienku ako tvorivý energetický potenciál.

Každé z týchto čísel má svojho deštruktívneho energetického dvojníka.

Je zrejmé, že niektoré čísla sú v súčasnosti tak hlboko zmanipulované a zašpinené, že ich pre konštruktívne energie takmer nemožno používať. Viď číslo 6 – Ľudstvo o schopnosť intuície a jemnocitu takmer úplne prišlo. Naopak, snaha negatívnych síl je, aby ľudstvo vnímalo svoju budúcnosť len v technológii, hmotnom zabezpečení a odovzdaní energií budúcnosti organizáciám, resp. „všemocnému oku“, v nekonečnom kolobehu pripútania k novému bohu – k hmote.(!)

Žili v peknom veľmi starom dome, v gotickom štýle, so záhradou, energetické vibrácie boli príjemné a pokojné, normálne pracovali, riešili medziľudské vzťahy, mihli sa rodičia, priatelia, riešili vlastníctvo vecí, moje, nie moje, starali sa o záhradku, snažili sa aby bola pekná, čistá a úhľadná.

V dome, akoby mimo hlavných udalostí a nite sna, bolo spolu asi 7 lodiek, drevených kanoe, nevýrazné, akoby vystavené v múzeu, snáď dekorácia. Boli však veľmi staré a išla z nich zemská energia, stará dobrá zemská energia, akoby vychádzajúca z rituálov starých prírodných národov. Na jednej z nich, na najstaršej už vráskavej, popraskanej, ktorá vyžarovala ako matka Zem, bol na prove znak, podobal sa na egyptský znak „horovo oko“, avšak tento znak bol trošku iný, ako v dnešnej podobe, vyjadroval súhrnný a láskavý záznam, bolo to akoby písmo, avšak ani nie obrázkové, nie typické písmo, oko znázorňovalo planétu, vo všeobecnosti vlnovky nad okom vyjadrovalo akýsi pohyb, dynamiku, pád. Znak mal v sebe informáciu okrem planéty, vlnovky ako kométu s chvostom, ohnivý kameň, avšak, celkovo tento znak vyjadroval obrovské uvoľnenie, upokojenie a harmóniu. Bol v ňom istý náznak nevyhnutnosti a veľkého milosrdenstva voči ľuďom.

Počas normálnych dní, kedy pracovali, vedeli o tomto znaku, rozumeli a chápali, skôr v podvedomí, že sa jedná o predpoveď. Žili bežným životom, ako opísané hore, keď vtom, jeden deň pri prechádzaní sa po ulici, spolu s priateľmi spozorovali kométu, ktorá sa objavila jasne na oblohe nad nimi. Bola voľným okom viditeľná so žiarivým chvostom za sebou, spolu s chvostom o veľkosti asi ako slnko, bolo to večer, už bolo prítmie. Kométa bola ohromujúca, vo vedomí ju vnímali ako zjavenie krásy, akoby fyzické prejavenie niečoho nadpozemského, nového a konštruktívneho. V okamžiku sa im s vedomím spojila táto kométa so znakom na kanoe v ich dome.

Z kométy sa oddelil horiaci, veľký ohnivý kameň a začal padať na zem, smerom k ich regiónu, či mestu. V záblesku vedomia zakričali na priateľov, aby sa schovali do pivníc, aby spoločne nezachytili fyzickým telom tlakovú vlnu pri dopade tohto veľkého kameňa. Nejednalo však o strach z horiaceho kameňa, o apokalyptický strach z fyzickej smrti, ale o poznanie nevyhnutného deja, procesu, ktorým je treba tu na zemi prejsť, súvisiaci s procesom zmeny, niečo ako nutnosť, jasný dôsledok všetkých aktivít, myšlienok vo Vesmíre predtým, nevyhnutnosť tejto doby. Snahou schovať sa, snažili sa zmierniť a ochrániť priateľov od následkov toho nevyhnutného deja.

Nestihli však pribehnúť k domom a ukryť sa pred vlnou a „vlna“ vzniknutá pádom ohnivého kameňa z kométy ich zastihla na ulici, pocítili obrovské napätie energie v tele, telo sa naplo, vystrelo v napätí, sprevádzané veľkým zábleskom  svetla vo vedomí a v celom fyzickom tele, počnúc žltým až do bieleho jasného spektra, všetko spolu: svetlo s napätím  v tele.

Následne pokoj, a nič.

Precitli v ich dome, akoby ich prebudil ich teraz 13 ročný syn, chápali, že on precitol prvý, vnímal, prirodzene sa pohyboval a konal v tomto „novom“ prebudení. Mali „rovnaké“ fyzické telá, nevnímali zmenu. Cez sklenenú vitráž vysokej strechy domu videli, že je šero, ihneď ich napadla súvislosť s dávnou predpoveďou o 3 dňovej tme, ale nepripisovali som tomu veľkú dôležitosť. To šero však pôsobilo veľmi upokojujúco, presne ako po veľkej búrke, veľký pokoj a kľud. Bolo ešte cítiť rozochvený vzduch, akoby sa ešte dokončovalo chvenie tiel rastlín, vecí, ľudí, ale už bol pokoj, už bolo za tým.

Spomenuli si a cítili, že ich syn bol v tomto stave akoby doma, vedeli, že boli spolu pre tento okamžik. Oni boli tiež v tomto stave doma, avšak bola v nich v pozadí jemná energia nového, vyplývajúca z  chvenia organizmu, postupne upokojujúc sa. Bolo to jemné, ako náznak.

Atmosféra bola pokojná, všade bol kľud a vyrovnanie ako po veľkej búrke. Spomenuli si na šero, že vlastne je tma, hoci všetko videli vnútorným zrakom, chýbalo im jasné svetlo. Akonáhle si na toto spomenuli, na gotickom, vitrážou zdobenom strope haly sa rozsvietila lampa, postupne sa pomaly rozsvecovali ďalšie. Uvedomili si, že tento nový stav, nové prebudenie a uvedomenie znamená ovládanie, tvorenie myšlienkou, na čo človek pomyslí, to sa stane. Bolo to veľmi príjemné poznanie.

V tom okamihu ich syn začal hrať na harmóniu, či organe na bočnej strane tejto veľkej haly krásnu melódiu a s melódiou sa rozsvecovali ďalšie a ďalšie lampy, vedúc do veľkého rozjasnenia, akoby sa rozjasnil priestor a steny vyžarovali príjemné, jasné svetlo. Odvtedy bolo v hale jasné svetlo ako počas slnečného dňa.

Zážitok s horiacim kameňom a napätím svetla v nich pretrvával, pamätali si ho, zostával v nich ako zážitok premeny, pamätali si všetko zo života pred touto udalosťou. Navyše, vedeli presne zmysel ich činov predtým, prečo bolo treba urobiť to, či ono; prečo bolo treba napracovať to, či ono; prekonať to, či ono.Vedeli, že čo robili predtým a čo sa stalo bolo nevyhnutné, pociťovali veľkú starostlivosť o nich, veľké milosrdenstvo a lásku. Boli z hĺbky srdca vďační životu za ochranu, za to, že žijú, že cítia kľud a uvoľnenie.

Spomenuli si na kanoe so znakom, pripomenuli všetkým, že niekde v dome musí byť a na ňom znak horovho oka, bolo to predsa v ich dome, ešte pred touto veľkou udalosťou.Áno, našli  ho, stálo tam neporušené a na ňom bol ten istý pôvodný znak. Teraz však tomuto znaku úplne rozumeli. Ten znak znamenal: Jedna Planéta – Jedno Svetlo – jedna Harmónia.

Vedeli, že prekonali niečo dobré, nevyhnutné, znamenalo to nový začiatok, veľké uvoľnenie a nová budúcnosť. Vedeli však, že týmto zážitkom neprešli násilím, cítili, že sa zúčastnili tejto udalosti s plným súhlasom ich duší. Vnímali, že ich čaká veľa práce, začali pociťovať nové úlohy, výzvy, začali prichádzať nové myšlienky.

Tu sen skončil.

Šiesta rasa. Rasa šťastných ľudských bytostí. Rasa ľudí so zmyslom pre rozhodovanie, pre kultúru, pre vedu, pre etiku žitia. Intuícia je z určitej roviny náhľadu fyzický orgán. Teda menej hmotný, ako sme naučení. Núti nás hľadať vo vyšších formách prejavu energií, začínajúc hmotou a postupujúc vyššie. Učíme sa vnímať ďalšie nad-fyzické orgány, nástroje, ktoré nám ľuďom prislúchajú.

Vedomia,  ktoré zodpovedajú, vrámci kozmických zákonov, za rozvoj nášho kontinua  zaraďujú do hierarchií civilizácie, národy, skupiny ľudí, jednotlivcov, podľa ÚČELNOSTI a SCHOPNOSTI evolúcie. Akékoľvek rozhodnutie je akceptované. Jedná sa o pochopenie zákona blízkosti. Takmer každý človek, má svojich blízkych, pôsobiacich vo svetoch v obidvoch základných prejavoch energie. Vo Svetle a v Tme. V pravotočivom a ľavotočivom. Nech sa ktokoľvek rozhodne akokoľvek, vždy tí, ktorým na ňom záleží, snažia sa vplývať na Rozhodujúceho človeka.

A tak mu vysielajú z obidvoch strán poslov, sprievodcov, náznaky, myšlienky, city, inšpirácie, impulzy. Zľava, aj sprava. Svetlo a Tma. Človek je stredom týchto správ z iných svetov. Spracováva tieto impulzy a rozhoduje sa. Odkláňa sa doprava alebo doľava. O človeka je boj.

Je nevýslovný informačný chaos. Je boj o pozornosť človeka a následne jeho vedomie. Pravda je však hlboko, hlboko ukrytá v srdci každého človeka. A vo finále prichádza čas, kedy sa pravda prejaví  na vedomí úplne všetkých.

Jedna vec je vedieť o všetkých „neprávostiach“ čo sú na nás páchané, druhá vec je naučiť sa v týchto „neprávostiach“ orientovať, žiť a dostať sa z nich von. Naučiť sa ROZLIŠOVAŤ. Pri všetkých informáciách a impulzoch nám je naporúdzi šiesty zmysel. Intuícia. Je zmyslom citu rozlišovania šiestej rasy, striedajúcu v tejto dobe súčasnú piatu ľudskú rasu.

Drvivá väčšina ľudí sa spája horizontálne na druhých ľudí, na energetické bytosti, na energetické systémy. A nemusí to byť len napojenie prostredníctvom emočného charakteru, môže to byť prostredníctvom otrockej kvality podriaďovania sa, väčšinou silnejším bytostiam.To, že je kvalita otroctva a podriadenia vštepovaná systémom od malička všetci tušíme, alebo vieme. Naučme sa prepracovať otrockú vibračnú kvalitu na uvedomenie jedinečnosti samých seba. Sme ľudia s vedomím kozmu, pôsobiaci na zemi. Srdce nám umožní spojiť sa so svojim karmickým plánom. Srdce nám nedovolí horizontálne napojiť sa na akúkoľvek bytosť, entitu. Srdce je citlivý aparát na osobnú slobodu. Spája nás s vlastnou dušou, VERTIKÁLNE, priamo nahor. Spája nás s informačnými poliami zeme, ktoré sú zbavené otrockých vibrácií. A práve túto kvalitu, ako jednu z mnohých, je úlohou človeka preniesť na zem.Keď nebude otrokov, nebude otrokárov. Rozpojenie energetických reťazí prebieha pomaly, aj za cenu mnohých bolestí na fyzickom tele. Za minulé spojenie sa musí zaplatiť. Odtiaľ teda mnoho bolestí a nepríjemných pocitov na fyzickom tele. Otrokári, nech je to iný človek, bytosť, skupina bytostí, civilizácia, si chcú vziať svoj nárok.

Preto je možné transformáciu chápať ako rozpájane reťazí otrockých vibrácií. Rozpájanie množstiev energetických napojení, ktoré ľudia počas svojich vtelení nadobudli. Vieme, že rozpájanie nie je jednoduché.  Svojim rozhodnutím však má človek má bezvýhradné právo energetické otroctvo skončiť. Nedovoľme vzájomné horizontálne spojenia, jemne skontrolujme všetky vzťahy. Skontrolujme vzťahy ku „duchovným“ učeniam a smerom. Skontrolujme vzťahy ku celému systému. Kde sme spojení kvalitou podriadenosti, tam sa snažme toto spojenie jemne prerušiť. Prosba o pomoc, modlitba vyslovená srdcom pomôže.

Smerujme do slobodného vesmíru. Smerujme do vesmíru ako jedinečné slobodné bytosti, komunikujúce medzi sebou ako „piliere“ spojené vertikálne s vesmírnymi informačnými poliami, nohami, telom na zemi a vedomím putujúcim slobodne zo sfér zeme do sfér vesmíru, a späť. Toto je prepojenie na iný druh spolupráce. Už neexistuje energetické „podporovanie“ iných bytostí a systémov ale rovnocenná spolupráca. My sme stvorení pre kvalitu spolupráce. Tam sa uplatňuje srdce, vedomie a intuícia, v neustálom rozlišovaní, ako nové nástroje nastávajúcej doby. Tam je uplatnené kvalita vesmírnej evolúcie. Tam je vstupná brána do kvality posvätnej Éry.

Nové nástroje a zmysly ducha sú rovnocenné terajšiemu fyzickému telu. Používajme šiesty zmysel, intuíciu narozlišovanie, na spoluprácu, spolu s jemnocitom ľudského srdca. Sami si nájdeme svoju cestu. Sami pochopíme smerovanie. Sami porozumieme účelnosť a svoju schopnosť rastu a zapojenia sa do evolúcie vesmíru ako jedinečné slobodné bytosti. Sami si vyberieme svoju jedinečnú a krásnu cestu.

Praktický dôsledok morálnych, etických a kultúrnych kvalít nového človeka je zhromažďovanie tzv. psychickej energie, inými slovami voľného potenciálu na tvorenie, alebo ohňa priestoru. Tento tvorivý oheň je možno zhromažďovať v energetickej sústave človeka a je súdený každému, kto sa vydá na úprimnú cestu sebapoznania a sebazdokonaľovania, učenia, v rámci kozmických zákonov. Oheň tvorenia je daný Vyššími  hierarchiami ako jeden so základných energií nastávajúcej novej Éry, mnohí ľudia vedome, či nevedome s psychickou energiou už pracujú. Odtiaľ spojenia: ohnivá Éra, slnečná Epocha, súlad so Slnkom galaxie, jedna línia so Slnkom Vesmíru.

Ohňom tvorenia, resp. samotným ohňom života, sa prenášajú pnutia hlboko v kôre Zeme do najbližšieho vyššieho priestoru. Človek, v súlade s týmito ohňami, pracuje ako spojovací článok medzi jadrom Zeme, kôrou a okolitým Priestorom. Človek je sprostredkovateľ rovnováhy medzi týmito dvoma rovinami, a vlastne vytvára článok na jednotnej línii svetov, na línii nekonečnosti hierarchických usporiadaní, evolučných rovín.

Oddelenie človeka od týchto dvoch liniek, vedúcich do nekonečna, spôsobuje pnutia hlavne v prerušených bodoch, u nás teda zemská kôra a nám nadradená vyššia realita, nám sa zhmotňujúca ako obloha, resp. viditeľný vesmír. Obidvom týmto bodom chýba styčný vodič, človek, ako anténa pre vesmírne energie. Pnutia v prerušených bodoch spôsobujú realizáciu neočakávaných zemetrasení a padajúcich ohnivých gúľ. Obidva prípady znamenajú prerušenie a kumulovanie ohnivých energií v kritických bodoch nekonečnej línii hore a dolu, v tomto prípade prerušenej absenciou energetickej práce človeka.

Tu je ďalší príklad, kam vedie manipulácia človeka, k samo-zničeniu súčasného sveta z hora a zdola. Pôsobením hrubohmotných programov sa nachádzame v tlakovom pieste, na naše rozhranie dolu tlačia neuvoľnené ohne Zeme, z hora neuvoľnené ohne Priestoru. Príkladom izolovania človeka od nekonečných línií je snaha o vytvorenie chemických a impulzných štítov okolo Zeme …

Neustálou prácou, vedomým uvoľňovaním priestorových a zemských ohňov je možné predísť mnohým nešťastiam. Áno, hovorí sa o osude ľudstva. Praktickou skúškou je stav ľudstva a množstvo uchovanej psychickej energie, energie ohňa tvorenia, v ľuďoch.

Slnečný vietor, jedná sa o víry, špirálové pravotočivé víry slnečnej energie, prenikajúce úrovňami hmoty vesmíru a dosahujúce Zem v intenzite zaznamenávanej ľudským organizmom, najcitlivejšie pociťované v ľudskom srdci.  

Energetické procesy v človeku prebiehajú v podobnej štruktúre, oheň = oheň, ohnivé telo prenikajúce miechou, spája energetický systém človeka s božskou iskrou, jeho podstatou. Rotuje u väčšiny ľudí pravotočivo, podobne ako slnečný vietor. Identita bytostí vo vesmíre sa určuje podľa rotácie ohnivého tela, v smere slnečného vetra alebo v jeho protismere.

Vezmúc do úvahy silné nárazy slnečného vetra na energetickú sústavu človeka, možno toto vnímať ako „konflikt“ hmotných, nízko a pomaly vibrujúcich vírov organizme človeka, s jasným, mohutným slnečným energetickým oceánom a jeho silnými vlnami.

Tu práve, na tomto rozhraní sa odohrávajú problémy transformácie. Pomalé vibrovanie nižšej hmoty je urýchľované rýchlou frekvenciou energetického vyžarovania slnka, podľa vibrácií slnečného vetra sa roztáčajú celé energetické systémy hmoty a odtiaľ ich hmotné prejavy (atómy, molekuly). Odtiaľ spomínané zohrievanie organizmu. Studené sa stáva horúcim … Zostáva otázka, ako to všetko „prežiť“? Staré východné národy, doporučujú súlad, harmóniu, spoluprácu … Súlad na energetickej úrovni vytvára súlad na úrovni hmotnej. Súlad na energetickej úrovni môže byť rovný s intenzitou a rotáciou slnečného vetra. Slnečný vietor je pravotočivý, my môžeme so svojim energetickým systémom rotovať rovnako pravotočivo.

Ľavotočivé rotácie sú nesúladné a vytvárajú odpor, transformujúci sa do hmoty ako deštruktívny proces.

Podľa tradície Východu sa uprednostňuje v tomto období energia srdca a jeho oheň, ako priama cesta k premene vibrácií energetického systému človeka a odtiaľ hmoty. Energia srdca v sebe spája oheň prvopočiatku Vesmíru s ohňom Slnka ako božskej bytosti. Ohňom srdca sa človek dokáže spojiť so svojim ohnivým telom a s ním transformovať ostatné energetické telá. 

Všetko je to však teória. Ako sa k ohňu srdca dostať? Mnohokrát povedané, jednoduché je pravdou: Milovať život v každodenných situáciách, otvoriť svoje srdce akýmkoľvek prejavom života, vedieť ovládať emócie, myšlienky. Snažiť sa to najlepšie zo svojho vnútra nebojácne realizovať vo svete, s odvahou, statočnosťou, milovať pravdu, jemne a so súcitom ľúbiť blízke bytosti, a odtiaľ všetko živé. S odvahou, aj napriek fyzickým ťažkostiam, pozerať do budúcnosti a vidieť ju žiarivú ako Slnko samo. Takto sa budúce stane prítomným. Sen o zhode, súlade a harmónii sa stane každodennou prácou, otvárajúcou čoraz častejšie srdce, až jeho plameň sa stane nepretržitým.

Hovorí sa o osvietení Sveta. Toto dokáže len oheň ľudského srdca. Pozdvihnutie sveta je možné len v súlade s energetickým vyžarovaním Slnka. Oheň človeka je predurčený splynúť s ohňom Slnka, a ohňom celého Vesmíru. Pri dosiahnutí rovnakého energetického rotovania, s rovnakou alebo podobnou frekvenciou ako slnečný vietor, sa človek stane jedným z jeho lúčov, súladný, silne vibrujúci energetický vír. Podobné sa stane súladným, harmonické frekvencie sa nerušia. Odtiaľto toľko pôsobivých a inšpirujúcich povestí o slnečných ľuďoch, slnečných svetoch.

Poéziu do života, Ohnivá doba je pred nami, Poznanie dáva svoje dary odvážnym a milujúcim, koho srdce je blízke ohňu, cítiace všetko živé vo svete, nemusí sa báť …

Odovzdanie seba do plánu evolúcie umožňuje vnímať seba – JA, na zemi, v pláne vesmírnej hierarchie. Avšak na zemi realizujúc vesmírny najvyšší princíp, je nutné prejsť transformáciou vnútorných ohňov … od toho sa odvíjajú nespočetné ťažkosti, bolesti, depresie, pichanie v srdci, v hlave … bolesť v srdci … straty rovnováhy … mravenčenie … pískanie v ušiach … toto všetko sú problémy na Ceste do cieľa.

V súčasnosti prebiehajúci proces transformácie je proces zväčšovania podielu vesmírneho Ohňa na fyzickom bytí. Inými slovami, transformácia je postupné prinášania srdečného Ohňa vesmíru svetla do fyzického plánu 3D. Avšak pri akejkoľvek bolesti zachovávame pokoj, transformáciou vesmírneho Ohňa, ohňa tvorenia, prebieha očistenie fyzického tela, spojeného so zemou, od hrubohmotných programov a uvoľnenie tvorivých programov.

Nepríjemnosti sú súčasťou tejto doby, nadobúdame pojem sebaobetovania, ktorý zahŕňa v sebe životne dôležitú sebareflexiu, bdelosť a sebapomoc: „vydrž“ … je to dar pre veľké Svetlo budúcnosti.  Existuje cieľ … prísť Domov a priniesť svoj najlepší Dar, potom sme pripravení obetovať veľa z pohodlia fyzického tela, s nemalým optimizmom. O možných priebehoch transformácie vnútorných ohňov sme boli informovaní pred príchodom na zem. Áno, všetko sa mení, menia sa aj podmienky, ale charakter stretu dvoch energií je rovnaký.

Predstavujeme si, že prinášame do cieľa najposvätnejšiu čašu, hlboko v sebe nesieme Grál, vznešený princíp Muža a Ženy. Svetlo ideálu sa mieša s nedokonalým fyzickým telom a okolitými podmienkami, jeho lúč spaľuje všetko nedokonalé, a cítime sa na fyzickej úrovni nepríjemne. Avšak my nesieme posvätnú čašu, pre milovaných, pre zem …  bolesti sa učíme ignorovať. My zostávame ľuďmi a učíme sa pracovať s pocitmi tela a mysle.  

Zahŕňame v srdci, spaľujme všetky nedostatky, bolesti … Usporiadame myšlienky a upriamujeme ich na cieľ. Ujasnenie, Komu slúžime je liečivé ….

Srdce je nesmierne zaťažené, snažíme sa k nemu prehovárať, upokojovať ho, proces premeny má vyšší plán …  nedokážeme naplno postihnúť úplnosť deja v jemnej energetickej rovine zeme. Mnohokrát v jemnohmotných úrovniach prebieha veľký boj – stret energií a naše srdce je v ňom zapojené. Súčasne prebieha transformačný proces spôsobený novými vesmírnymi energiami a slnečným vetrom.

Stret dvoch energií,  transformácia, prinášanie Ohňa z vesmíru na Zem, prinášanie individuálneho najlepšieho Daru každého človeka sú takmer súčasné deje veľkého finále.