Jednoducho popísané, predstavme si nasledovné. Energie, ktoré prichádzajú z Kozmu majú ohnivý charakter, akoby sa počet priestorových ohníkov (zábleskov Prapôvodného), ktoré k nám prichádzajú z Kozmu exponenciálne zväčšoval a ich koncentrácia v okolitom priestore sa po skokoch zvyšuje. Ohne, Záblesky, Lúče, Energie majú ohnivý charakter, sú to vyššie jemné energie, prenikajúce všetkým hrubším, teda atmosférou, fyzickými telami, jemnými telami …

Zvyšovanie koncentrácie ohnivej energie, daný aktuálnym a jedinečným stavom v Kozme, nasycuje priestor, doslovne napĺňa okolité priestranstvo Ohňom a zvyšuje konštruktívny energetický potenciál okolitého priestoru.

Ohnivé energie priestoru sú svojou podstatou prejavené vyššie jemné energie, veľmi blízke Prapôvodnému zdroju, nasýtené Prapôvodnou Iskrou, Ohňom Stvoriteľa, Božou tvorivou Iskrou, zábleskom Prapôvodného Života, nasýteným rovnováhou dvoch Prapôvodných Počiatkov (Homme et Femme).

Ohnivé energie priestranstva majú svoju vibráciu, vlnovú dĺžku, rotáciu. Zvyšujúc nasýtenie priestoru, Energie vplývajú na celý život na Zemi, na flóru, faunu, človeka, národy, krajiny. Týkajú sa osobného života aj toho najnevedomejšieho človeka. Tieto energie nasycujúce priestor, aktuálne vytvárajú tzv. koridor evolúcie, prechod jednej rasy v druhú, jednej doby v druhú. Tým sú dané najpriaznivejšie podmienky pre zosúladenie sa s vyšším prejavmi Prapôvodného Počiatku.

Pretože Vesmír je inteligentné Vedomie aj tieto Energie sú inteligentné a predstavujú vo svojej podstate Osnovu (základ) vedomia všetkých bytostí, prejavených na nižších stupňoch pod týmto Energiami, ako Ohnivé Prejavenia Prapôvodného Počiatku. Pre nás to znamená, že i my máme v sebe časticu týchto Ohnivých energií, pretože sme kedysi vyšli z rovnakého Zdroja – zo Slnka Sĺnka, Zo Srdca Vesmíru.

Svojim konaním však, po nespočetné životy, sme my ľudia zabudli na túto zhodu, na tento energetický súlad a životodarnú Osnovu a vlastným rozhodnutím (nesledujúc teraz príčinu tohto rozhodnutia) sme sa vydali cestou poznania „Stromu života“, čo je poznávanie diferenciácie Prapôvodnej ohnivej osnovy – poznávanie tzv. dobra a zla. Keďže všetko je energia, dobro i zlo, ako zámery vznikajúce v človeku, sú energie. S opačnými vibráciami, rotáciami v priestore, s opačnou príťažlivosťou ku „svojim“ Zdrojom.

Aktuálna doba, ako koridor evolúcie, nastavuje všetkým bytostiam na Zemi zrkadlo. Jednoducho, energeticky je neustále vyslovované: „Znieš (súzvučíš) so svojou Prapôvodnou Osnovou?“, hoci samotné ohnivé energie sú nezávislé a nenadŕžajú nikomu, takto sa prejavujú pre nás, ľudské bytosti. Táto energetická otázka je pre nás čoraz silnejšia, v zmysle neustáleho zvyšovania nasycovania priestoru Prapôvodnými ohnivými energiami až do úplného nasýtenia.

Od človeka sa očakáva odpoveď áno, alebo nie. „Áno chcem súznieť so svojou Osnovou, so svojim Prapôvodným Počiatkom, alebo ani nie.“ Toto je to povestné áno a nie, povestný posledný súd. Povestné navrátenie strateného syna, alebo povestná vzbura a popretie svojho Počiatku.

Ak vysloví človek áno, úprimne, celou bytosťou, Prapôvodné ohnivé energie postupne zjemňujú, v spolupráci s týmto človekom, jeho energetiku, nalaďujúc postupne ako mnohostrunný nástroj všetky bunky, atď… všetky telá človeka, smerom ku celostnému energetickému systému spôsobilému znášať zvyšujúci sa energetický potenciál priestoru, v zmysle nasycovania prapôvodnými Ohnivými energiami, smerom ku úplnému pretvoreniu energetiky človeka do úplného, celostného súladu s týmito Energiami. Človek mohol toto „áno“ vysloviť už dávno pred storočiami a v súčasnosti je proces dokončenia, uskutočnenia samovoľný a prirodzený.

Na tejto úrovni dochádza ku stretu starých a nových energií, starých nánosov storočí, ktoré prebývajú na energetických telách človeka. Odstraňovanie, alebo odpor týchto energií Novým vzbudzuje na fyzickom tele fyzické bolesti, prípadne, na jemnejších telách vzbudzuje psychické prežívania v nepríjemných pocitoch, smútku, depresiách, atď. Všetky nesúlady vznikajú na jemnejších úrovniach energií, potom sa prejaviac na fyzickom tele.

Všetko je však v rukách človeka. Môže pomôcť procesu uskutočňovania už porozumením toho, čo sa deje. Môže pomôcť očistnému procesu vlastnou disciplínou, snahou o etické prerodenie, založené na zákonoch kozmu, spolu s princípom vlastným Matke života, milujúcej a dávajúcej život. Princíp Ohňa je totožný s čistotou, nevinnosťou, krásou, cnosťami, nádherou ľudskej bytosti, preto vedomé ( i nevedomé) uskutočnenie týchto vlastností urýchľuje i skracuje proces pretvárania.

Už uvedomenie, čo sa deje a snaha zmeniť sa, spúšťa v človeku proces uskutočnenia.

Pretvorenie na Prapôvodnú osnovu ohnivých energií má mnoho úrovní  a ľudia môžu prejsť týmto procesom úplne vedome, menej vedome, alebo nevedome. Všetko závisí od skúseností, možností, predurčeností, úloh. Lineárne pojímanie získavania nejakých síl alebo výnimočných schopností sa zmení na „stupeň“, či hĺbku uskutočnenia, úplnej vnútornej zmeny, vnútorného stavu. Kvantita sa zmení na kvalitu. To, čím človek je, akými kvalitami žije, to rozhodne. Ohnivé energie prejdú prejavením očisty všetkého na Zemi

Bytosti, ktoré nerozvíjali svoj potenciál smerom ku prichádzajúcim Energiám vytvárajú čoraz väčšiu energetickú diferenciáciu, viď v búrke rozdiel teplý a studený vzduch, a v určitom momente nastane nebezpečenstvo výboja – vyrovnania napätí, prejavené do vzbĺknutia, sebazničenia. Toto je možný scenár, pokiaľ ľudia nevrátia svoj energetický systém do súladu s Prapôvodnou Osnovou, ktorej prichádzajúce reálne kozmické energie sú súčasťou.

Tu je dôležité vidieť narastajúcu diferenciáciu energií medzi starým a Novým nie výhradne v deštruktívnom charaktere. Vždy existujú v jednej a tej istej udalosti, procese, počiatky obidvoch charakterov, ako deštruktívny, tak aj konštruktívny. Našou úlohou je nájsť možnosti a príležitosti vo všetkých prebiehajúcich ťažkostiach, pochopiť ich ako príležitosť ku rozvoju, ku rozšíreniu poznania. Inými slovami zvíťaziť nad polarizáciou okolitých udalostí a procesov, zvíťaziť na ich neustálou diferenciáciou, zahrnúť oba prejavy pod jedno náručie pochopenia, uvedomenia a vnútornej krásy. Tomu sa hovorí duchovné víťazstvo.

Zdrojom ohnivých energií, totožných s tými, ktoré nasycujú okolitý priestor v životodarných a očistných procesoch, je ľudské srdce, jeho energetické centrum Anahata, srdečná čakra. Tu sa spája hmotný svet s duchovným, tu prebieha syntéza hmotných a duchovných procesov, syntéza protikladov a v neposlednom rade, najvýznamnejšie, spojenie s ochranou a veľkou silou svetov na ohnivých energiách a kozmických zákonoch znejúcich. Svety Srdca a Múdrosti. Tu je počiatok zosúladenia sa s ohnivými energiami a počiatok procesu vnútornej premeny. Inteligentné Energie, pôsobiace prostredníctvom otvoreného srdca realizujú pretvorenie, postupný a samovoľný proces utvrdenia ohnivých energií v organizme človeka, za asistencie duše človeka a blízkych bytostí, či Bytosti z vyššieho Sveta.

V súčasnosti je človek volaný ku zodpovednosti. Za seba a za Planétu. Každá myšlienka dobra, krásy, spája pozemské kontinuum s vyššími prejavmi ohnivej energie. Zosúlaďuje plán človeka s plánom Vesmíru. Harmonizuje sa okolie takéhoto človeka. Prebieha nespočetne veľa rovnovážnych a harmonizačných procesov. Vyrovnávajú sa možné deštruktívne predpoklady budúcich prejavení a zakladajú sa lepšie možnosti. Harmónia, rovnováha, vytvorená celostným organizmom človeka je nesmierne významná v aktuálnych procesoch veľkého energetického tlaku a diferenciácie. Srdce, jeho energie a jeho súlad vnáša (prostredníctvom nášho celostného energetického organizmu) upokojenie prvkom priestoru, ohnivé energie nachádzajú v nás vyváženie činnosti prvkov a procesov v informačných poliach. Uskutočníme Prapôvodnú osnovu a Vesmír vydýchne radosťou. To všetko sa deje prostým jednoduchým otvoreným Srdcom a rozhodnutím. Alebo, inými slovami, vykročením a ponorením sa do nevinnosti a nádhery ľudskej bytosti.

Pripájam úryvok jedného listu, ktorý som dostal koncom zimy od blízkeho človeka, ktorý strávil niekoľko dní v malom mestečku blízko Moskvy, ponorenom v brezových a borovicových lesoch. Tento list ma veľmi vnútorne pohol, pretože je to autentická výpoveď jednej citlivej duše a znie s aktuálnymi problémami našej (časti) Európy. List vznikol ako uvedomenie si protikladu aktuálnej energetickej situácie v Rusku a (nielen) v našej časti Európy.

Je to jemná básnická duša, preto aj precítenia sú poetické … Tu je ten list:

… Dovoľ, aby som ti oznámil neobyčajne veľkú pravdu. Obrovskú významnú vec. Žijeme v lži. v obrovskej poľutovaniahodnej lži. Žijeme v umelom živote, uzatvorenej nádobe, podobajúcej sa na umelý odchov, doslovne však sa rovnajúcej  „život zabraňujúcemu“ živočíchovi.

Drahý, prekrásny Bože, pomôž mi prosím udržať toto poznanie, toto rozjasnenie, bolesť a zároveň šťastie, uvedomenie a porozumenie aktuálneho stavu Európy, stredu Európy. Tlačia na nás, obzvlášť na nás, viem to úplne jasne, je to zámer, úplne presne je jasné, že nám vytvárajú umelé podmienky.

Chýba nám šírka niekto nám vzal šírku, chýba nám úplný nádych, slobodné naplnenie hrude, prekrásny tep života, rátajúci sa ďalším a ďalším tlkotom srdca, akoby sa oplatilo odovzdávať život životu, kedy je všetko v poriadku, tak to má byť a my máme nad sebou širokú oblohu. V akej obrovskej lži žijeme! Držia nás v umelom živote, ničia nám najlepšie myšlienky, najlepšie túžby, najkrajšie odovzdania, umelo nás potlačujú, utláčajú, umelo nás držia v limitných hraniciach, umelo nás stláčajú dolu, umelo nás udržiavajú v klamstve, to klamstvo je vytvárané umelo. Klamú naše deti, nemôžu sa rozvíjať slobodne, nemôžu dýchať slobodný vzduch

Toto je stav nášho kontinua Európy. Nášho stiesneného priestoru. Nášho umelo stlačeného priestoru.

Srdce prosím ochraňuj nás. Prosím rozviň sa vo svojej kráse, nie je čas, je okamih nekompromisného rozvinutia, pretože umelosť je nekompromisná. Nedá nám  dýchať, nemôžeme dôstojne, v pokoji, v poznávaní, v učení, v radosti žiť, nemôžeme. Ubíjajú nás. Umelo nás ubíjajú. Nedovolia nám vykročiť po širokých pláňach, nedovolia nám dýchať mrazivý, skutočný vzduch, taký, aký stvorila príroda, nedovolia nám počúvať vŕzganie snehu pod našimi nohami, pretože potlačili vyjadrenie prírody prejaviť sa prirodzene. Zašpinili prírodu, áno, dovolili si túto cenu, len aby odviedli človeka od prirodzeného života, jednoduchého, nie zložitého, rovnajúceho sa nadýchnutia a vydýchnutiu, tak ako bol človek prirodzene postavený, nedovolia mu rozvinúť svoje schopnosti.

Nikto z nás si neuvedomuje ako sme ovplyvňovaní cez krajinu, ako sme ovplyvňovaní stiesnenosťou priestoru. Nesmierne veľa spravili stlačením priestoru, sme stlačení nadol, sme obmedzovaní, naše možnosti sú umelo znížené, sú umelo minimálne.

Údelom stredoeurópskych krajín je prežiť, precítiť toto väzenie. Bolestne prežiť a prehliadnuť väzenie. Je to veľká bolesť, avšak úmerne ku lži, v ktorej sa nachádzame, je našou úlohou rozvinúť svoje srdce, sme vyrovnávači, sme obrovské svetlo, nemáme inú možnosť! Pretože iná možnosť znamená pre nás lož, oddelenie, úpadok, klamstvo, a záhubu. Aká titanská úloha! Aká predzvesť! Aká krása!

V strede Európy sa deje pomsta západu a volanie východu. Požehnanie a odvahu pre duše strednej Európy! Šťastní sú obyvatelia východu. Kráčajú v stupajách nového Sveta. Avšak v strednej Európe prebieha boj! Požehnaní sú nositelia svetla lásky. Požehnaní sú nositelia slobody a svetla. Požehnaní sú rozjasnitelia, osvetľujúci a odhaľujúci lož a klamstvo, ktorého je toľko vôkol! Odíď temný oblak, odíď od detí stredu Zeme, odíď a odkry pravé svetlo Slnka, ktoré doposiaľ zahaľuješ!

Sme nesmierne oddelení od prírody, vôbec nemusíme stavať kolónie a samotky, sme oddelení zakrytím duše, sme oddelení nedostatkom prány, životne nám chýba prána, vedome, podotýkam vedome, nám ju odoberajú, uzatvárajúc nás od prírodných dejov, prirodzených procesov v prírode, oddeľujú nás od prány, od energií otvárajúcej život, od prúdu, od životodarného prúdu, je nám odoberaná umelo šírka, veľmi nám chýba šírka, sloboda, rozsiahlosť, širokosť, hlboký nádych.

Treba neustále odhaľovať. Avšak len odhaľovať nestačí. Len odhaľovaním sa spúšťajú mechanizmy utláčateľského systému, a osamotené odhaľovanie pracuje pre samotného utláčateľa! Systém si nakoniec praje byť odhalený! Systéme chce, aby o ňom vedeli. Pretože jeho odhalením odhalí svoju ťažobu v mnohonásobnej prevahe a rozdrví úbohú dušu človeka v ťažobe pravdy. Aj s týmto ráta utláčateľský systém.

Existuje však rovnocenný protiklad systému. Je ním láska. Bezpodmienečný energetický stav, znamenajúci krásu, slobodu, nevinnosť, uvoľnenie, upriamenie, pevnosť, protiklad.

Existuje rovnocenný  energetický protiklad systému. Preto prosím uvedomme si, v akej lži nás nútia žiť. Žiť nevedome! Považujeme klamstvo za normálny život. I tento dokument je považovaný za prospešný pre utláčateľa. Ale pokračujme bez slov. Preciťujme, dýchajme, uvoľňujme sa, oslobodzujme sa, žime.

Odtrhnime svoj život od programov plynúcich vôkol. Za každodennou chvíľou plynie v tichosti iný život. Rozšírme svoje vnímanie prírody. Rozšírme svoje vnímanie širokých plání, rozsiahlych lesov, slobodných plání. Rozleťme sa po krajine, slobodne leťme. Dýchajme pránu, dýchajme vôňu prírody, energií života, energií dychu a slnka. Rozšírme sa do diaľky, leťme spolu s vetrom, sme v skutočnosti širokí ako Zem. Sme tu a máme právo tu byť.

Ochráňme svojich blízkych, ochráňme svoje deti. Európa je prejavená v temne.  I to, čo sa nám zdá ako svetlo, je umelé svetlo. Svetlo nie je zdanie, svetlo je poznanie, svetlo je okamžité uvedomenie. Lebo pravda sme my vo vnútri, úplne detailne vieme, čo je pravda. Pravda je príroda, je dych, je srdce, je láska, svetlo, oddych, pokoj, ticho, súcit. Je odpustenie, je nepútanie, je uvoľnenie, nezávislosť, širokosť, hĺbka, pokora, svätosť, čistota, radosť, odovzdanie, dávanie, neočakávanie a samostatnosť.

Ochráňme život ….

Tak sme tu, sme v živote a prenikáme skutočnosťou krok po kroku, hodinu po hodine. Pohyb vonkajšieho sveta naráža na naše citlivé vnútro, necháva pracovať jemný prístroj organizmu na premene hrubých vibrácií na láskavé, srdečné vlny. A toto svetlo, preniká závojom prítomnosť a dopadá na Zem bielym snehom svetla a optimizmu.

V súčasnosti, príliv času je veľmi prudký, mesiac, akoby zvyšoval príťažlivosť ku hmotnej Zemi, prichádzajú stále nové a nové znamenia, aj v lete vtákov odrazu cítiť symbol príchodu zmeny a neobyčajných udalostí. Pojmy, ako ľudská šľachetnosť, vznešenosť, súcit, akoby sa vynárali z hĺbok vesmíru, rozprestierajú sa na nás. Vedú nás ku okrúhlemu stolu dávnej rovnosti. Hostina ducha? Spoločnosť druhov a priateľov, nastupuje na púť, karavána sa pohla a púšťou nesie dary pre spoločnosť vzájomnosti a pomoci.

Kde sa zídu skupiny ľudí nesúce právomoc lásky, spolu s kahancom krásy? Je miesto v čase, ktoré je priaznivé aktuálnym zmenám a Novému? Človek je spätý s prírodou, cez jeho telo vypovedá poklad skrytý v žiarivých hĺbkach Zeme, volajúc po zmene podmienok v nás. Ticho a cnosť – kdesi tu sa tvorí jemný vír, svetelný stĺp. V týchto zemepisných šírkach sa schádzajú veky. Tisícky rúk a životov najlepšími myšlienkami v minulosti zasiali pole pre neobyčajnú úrodu. A my v tichosti, sme prišli až na toto miesto. Spomínate si na pocit cestujúcich, stojacich po úmornej, dlhej ceste pred bránou vytúženého svätého Mesta? Citlivosť sa mieša s posvätnosťou, priateľ jemnejšie vníma priateľa, slávnostná chvíľa znie éterom. Tam, za bránou je  oddych, úľava a bezpečie pre  všetkých. A my, vnútorne uvoľnení, tichí, pokojní, pripravujeme sa na ranné otvorenie drahocenných dvier vo vnútri nás samých.

Nastali podmienky pre uvedenie ľudského srdca do života. V odľahlých sviežich tôňach našej krajiny pramene vydávajú svoje tajomstvá, prúdy sa sčítavajú a tvoria priezračný potok s riekou. Človek, čo drží v rukách tieto prúdy, súznie s podmienkami doby prácou pre Dobro a Svetlo. Vôňa jari v ňom sa rozširuje ovzduším, nové rastliny otvárajú svoje súkvetia. A pláň Zeme sa mení na pestrofarebné miesto.

V strede Európy sa pozdvihuje závoj. A Láskavé Ruky, držiac svojich pozemských priateľov pod pôvabnou ochranou a vedením, dvíhajú oponu pre poznanie lásky a krásy v živote. Šľachetní ľudia vychádzajú zo svojej tichej minulosti a dávajú svoje najlepšie myšlienky pre chrám planéty. Hrdinské duše pretavujú lúče slnka do každodenného života.

V nás v každom okamžiku nastáva táto chvíľa. Sme svedkami rozhodovania, prepracovávania nerovnováhy a naopak, necitlivosti k bytiu a hrmotu bubnov egoizmu a vlastníctva. Rozhodnutím, stavia sa v nás povestná hranica zmeny, či prechodu. Čierna, biela, napravo, vľavo, odpovedáme na letmé myšlienky,  hľadajúce v priestore odpoveď. Myslením sa skladá mozaika blízkej budúcnosti. Áno – nie, sú naším sprievodcom, uistením a jasnou formulou.

Otázkou je množstvo a kvalita. Prinášame svoj dar a množstvo sa pomaly mení na obsah. Čo rozhoduje pre smädného, pohár, či voda? Tak sa napĺňa púšť života životodarným obsahom. Jednotlivci nájdu seba v kresbe Ducha, vhĺbajú sa do vlastného vnútra, objavujú priezračné poklady Zeme a Vesmíru. A obohatení o neobyčajné poznanie, kedy všetko so všetkým súvisí, podajú svojim bratom pomocnú ruku a usmejú sa na svet.

Stred Európy je nezvyčajné miesto. Neopakovateľná atmosféra hôr, hebké listnaté lesy a ukryté malebné stráne. Niečo hlboké v ľuďoch. Akoby sa nositelia toho najlepšieho zišli pred slávnosťou vzájomnosti a súladu. To všetko pripomína pradávny čas. V hĺbke človeka vyviera horúci prameň pravdy. A tento vrúcny záprah, vezie ho vpred, i keď konečný cval sa skôr podobá na túžobné konečné utíšenie a láskavé pochopenie.

Ak sa niekto pozorne započúva do šumu života, uvedomí si šepot neodkladnosti chvíle. Každý svojim dielom, svojim srdcom, prekračuje medze súčasného človeka. Pod ľadom emotívnosti sveta, pôsobia tiché pramienky ľudí, ukrytých v obyčajnostiach života. V rodinách, v práci, v samote, ráta sa biele k bielemu, priezračné k priezračnému, kúsok po kúsku menia sa podmienky uskutočnenia. Tak sa súčet robí z myšlienok a kvalít obyvateľov. Preto rozhodujú najkrajšie dary pre ostatných.

Naše miesto sa nazýva srdce Zeme. Tu chodili za dávnych čias zasvätení, ešte pred vekmi dýchali atmosféru súladu hmoty, prírody a ducha. A tieto čiastočky vedomia zostali v znakoch miesta a po storočiach rozkvitajú v číre, inšpirujúce myšlienky. Niekto vyňal melódiu z éteru a zaspieval podmanivú pieseň, niekto si uvedomil svoju hodnotu v spoločenstve a vytvoril hru s tradičnými motívmi prírody, niekto spísal básne o jednotnom duchu, čo spája človeka so Zemou a Vesmírom. Boli ľudia, čo v prostom vnímaní kráčali v jednote s duchom zeme a krásou svojej jednoduchosti vnášali poklad do budúcej klenotnice nás všetkých, tejto aktuálnej doby.

Všetko má význam v kolektívnom duchu. Sily sa znásobujú a jedinečný jednotlivec, určuje kvalitu a krásu celku. Hodnota človeka sa mení jednoduchými skutkami v mikrokozme života. Veď kto z láskavého, Vyššieho Sveta by neodpovedal na hrdinskosť a čistotu myšlienky človeka, kto z nich by neposlal požehnanie a pomoc pre ľudí na Zemi? Takto sa spolu s Nimi povznášame každodenné záležitosti do krajov neobyčajnosti a lásky.

Toto miesto je kvetom, lotosom lásky. Ľudského, bezpodmienečného, zahrňujúceho celé spoločenstvo a hierarchiu bytia, liečivý dych pre planétu. Môžeme stáť pevnými nohami v objektívnom pojatí. Môžeme meniť skutočnosť kúzelným prútikom srdca. A skutky pomoci bez podmienok, zahrňujúce všetkých ostatných, stanú sa majákom jedinečnosti krásy človeka a Planéty.

Pre dary, ktoré nám ona odovzdala, pre jej náklonnosť k nám, pochopme veľkosť nás a nájdime seba v labyrintoch životov pre túto jedinečnú chvíľu. A spolu s jedinečným miestom, krajinou a podmienkami pripravenými pre obnovu dôvery v bytie, vykročme v sebe na svetlú horu porozumenia, vzájomnosti a lásky.

Predstavme si slnko, pomaly vychádzajúce v našej hrudi, ako jemne sa otvárajúci kvet lotosu. Rozvíja svoje lupienky, akoby z vnútra duše počúvajúc krásnu hudbu, jemné tóny chvejúce sa v srdci, v príjemnej melódii. Hudba hrá akoby zďaleka, avšak nám je neopakovateľne blízka, počujeme tóny nášho Domova, ako volanie, ako vítanie, bezvýhradné objatie. Kvet lotosu sa roztvára, až otvoriac sa, žiari jemnými žiarivými farbami, svietiac vnútorným slnkom, vrúcnym úsmevom, podobajúc sa na roztvorené dlane. Toto je slnko Lotosu Lásky, slnko Nehy a Pomoci, slnko spojenia s Vyššími duchovnými Hierarchiami. Svetlom, lúčom lotosu môžeme presvietiť svoje okolie, prítomné i budúce udalosti, nenásilne, hebko pohladíme priestor a krajinu vôkol.

Slnkom otvoreného srdca sa spájame s Vyššími svetmi. Poprosme o pomoc, pretože tieto Svety nám môžu pomáhať natoľko, nakoľko im to my dovolíme.

Nech nás otvorený lotos srdca sprevádza počas každej chvíle. Nech nás láska a ochrana Učiteľov sprevádza v týchto i budúcich dňoch.

 

Na úpätí Svätých hôr, je zhromaždené veľké vojsko, biele ako sneh, zbroj rytierov je zdobená jasným slnkom a ich odhodlanie a oddanosť je vyňatá z Mysle čistej ako krištáľové jazero, naplnenej túžbou po slávnych skutkoch hrdinstva a evolúcie. Neublíži im žiadne zlo, pretože Biele Bratstvo im dalo svoje Slovo a priazeň Lásky im dodala prekrásne krídla.

Zišli Bieli Bratia z hôr, ochraňovať ubolenú StredoZem. Úpätie hôr sa transformuje na slávne bojisko v údolí. A na vejúcich zástavách sú jemnou rukou vyšité posvätné slová: „Nová Zem.“

A tichý človek, biely ako neha Nebies, vôjde do života Zeme. O malú chvíľu, beštia mu kňučí pri nohách a šialení vládcovia sa vrhajú do priepastí, pretože neznesú pohľad na jeho jasnú pokojnú tvár. Prosím, vedzte toto, víťazstvo polnočného kráľa je biednou ilúziou, hoci aj Mára napäl všetky svoje sily. Sväté vojsko jedným hlasom volá: „My sme Tu.“ A toto samotné slovo tvorí zázrak, hneď sa usmievajú ľudia v mestách, lebo cítia, že sa blíži nový čas.

Vo svätej chvíli sa už krížia meče. A Beštia vetrí vo vzduchu svoj blízky koniec.

Všetky evolučné roviny sa spájajú do jedného celku. Prírodné svety, bytosti živlov, bytosti jemných svetov sa družia na záverečný zápas. Evolúcia je predo dvermi, nič nemôže zastaviť jej cestu. Čo bolo predurčené, sa splní.

A človek je tu, šťastný, že tu môže byť, držať s rukou sväté Ja, strážiť a ochraňovať posvätný kraj Zeme. Chrám človeka je nanovo stavaný, Biela Zem zvíťazí !

Je to práve pocit nového paradigma, ktorý ľudí postupne stavia do pozície vnímateľa, čo je pre neho dobré a čo nie.

A práve v stave tušenia a počiatku vnímania tohto neobyčajného láskavého a krásneho paradigma je odrazu vedomie, ktoré ešte nie je zvyknuté na pokoj, ticho a svetlo tohto paradigma, rodiaceho sa v srdci človeka, konfrontované s týmto lúčom – náznakom, ktorý priťahuje, ťahá, volá tohto človeka na prekrásnu cestu.

Zároveň však rôznymi „malými“ aktuálnymi, už zanikajúcimi pripútaniami, ulpievaním, ležiacimi na našich energetických telách, vytvárajúcimi ešte spojenie so starým svetom, vzbudzuje toto volanie emocionálny výboj, prejavujúci sa do odopierania, popierania, posúdenia iných a ich sebavyjadrenia. Tieto emocionálne výboje vytvárajú pocit duality. Ale to je v poriadku, to je prirodzené. I dočasné.

Prosím tu si uvedomme, že duálny princíp je jedným zo zákonov kozmu, je to prirodzený princíp Vesmíru, nie je treba sa ho báť a popierať ho. Jediný problém nastáva v neporozumení kozmického spolunažívania týchto dvoch protikladov, vytvárajúcich v nevedomej bytosti napätia, či predpätia, tvoriac takto v objekte, či subjekte bytosti predpoklad ku pohybu, ku dynamike, ku pádu, ku rastu, pri splnení určitých podmienok.
Tento problém sa prejavuje vo vzniku napätí v ľudskej bytosti, hrubo popisovaných ako boj protikladov, ako tzv.„dualita“. Celá syntéza teda spočíva v pochopení nevyhnutnosti procesu vytvárania napätí, ako svedkov pôsobenia dvoch protikladov v človeku, v bytostnom prijatí tohto princípu, v postupnom pozorovaní stavov, ktoré v bytosti človeka tieto napätia vytvárajú, a použijúc slobodnú vôľu, neustále premieňať tieto pôsobenia v zmysle najvyšších morálnych princípov, ako láskavých energetík vibrujúcich a znejúcich na otvorenom srdci. Teda prostredníctvom lásky, pochopenia a súcitu.

Všetko sa postupne otvára ako kniha. Budeme odrazu vidieť, vedieť, odkiaľ čo prichádza, kto kde stojí, aká energetika cez koho prechádza, aké energetiky stoja za akýmkoľvek procesom vôkol a vo vnútri nás . Od istého okamihu budeme vedieť úplne prirodzene, jednoducho, prosto rozlišovať.

Rozlišovať a popierať (odsudzovať) sú však dva rôzne procesy, s rôznou kvalitou. Od určitého okamihu porozumieme, že existuje ešte niečo viacej ako linearizácia procesov okolo nás. Preto aj individuálny rozvoj : hľadanie – učenie sa rozlišovať – rozlišovanie duality- syntéza duality, neprebieha lineárne. Všetky tieto procesy existujú súčasne, teda aj pri syntéze duality významne pôsobí zjemnená kvalita rozlišovania, ako jasné poznanie prebiehajúcich dejov.

Spojovacím článkom týchto procesov v človeku je láska. Je to magnet srdca. Syntéza nenaplnená pochopením lásky, nie je syntézou, ale stratením sa v duálnych prejavoch hmoty a energií. Rozlišovanie, nenaplnené svetlom milovania nie je rozlišovaním, ale autoritatívnym súdom.

Syntéza je možná práve v zahrnutí všetkých morálnych, ušľachtilých, láskavých kvalít človeka, do jedného bodu – existujúceho v prítomnom okamžiku, ako súhrn hľadania, nachádzania, rozlišovania a syntézy oboch protipólov. Tu začína nové paradigma. V hlbokej premene bytosti, všezahrňujúcej bytie vo vysokom morálnom prerode.

A keď stretneme dej či proces, ktorý spoznáme ako dej starého sveta, skúsme s ním mať súcit a pochopenie. To je najlepšie, čo môžeme pre tento proces urobiť. Môžeme nanajvýš vyslať do priestoru alebo v slovách povzdych: „Veď … ešte to ide ináč … „ a celobytostne zahrnúť tento proces do svetla svojej duše. Skôr nie vedome, hlavou, ale ozajstným prežívaním stavu vo svojej bytosti. Všetko nech sa deje s láskou, vrúcnou láskou, ničím iným.

Pri tzv. prechode dimenziami, je každý konfrontovaný so sebou samým. Rozhodne len kvalita, jemnosť emócií, ušľachtilosť, dobro, láska, schopnosť a hĺbka porozumenia, nadobudnuté poznanie, vedomosti z toho vyplývajúce. Rozhodne len svetlo duše, realizované tu, vo fyzickom svete. Rozhodne sebapretvorenie v komplexný všezahrňujúci duchovno-hmotný organizmus. Takto, prirodzeným, neustále pretrvávajúcim rozlišovaním a zároveň láskavou syntézou, vytvára človek most, pilier, chrám jemných energií, existujúcich vo vyšších svetoch, prechádzajúcich však cez takéhoto človeka do ľudského kontinua, umožňujúc všetkým javom napiť sa z tohto Lúča, napiť sa neobyčajným svetlom budúcnosti, tvoriacej sa takto na Zemi. Tomuto sa hovorí evolúcia.

Milujúci človek pôsobí ako lúč spojenia so Srdcom Kozmu, všetky deje pracujú na princípe magnetizmu, podobné priťahuje podobné. Je to veľký zázrak, ktorý sa v súčasnosti v mnohých ľuďoch uskutočňuje, vo fyzickom tele, tu na Zemi. Na Zemi sa tvorí, realizuje, postupne zjemňujúc emócie, smerom ku šľachetnosti, porozumeniu, veľkorysosti, nasledujúc morálny prerod bytosti ku čistote, nevinnosti a pochopeniu, nový človek.

Čím jemnejší budeme, tým budeme mať potrebu menej posudzovať a súdiť. Budeme to detailne „vedieť“, avšak múdro nechajúc plynúť život, svojou láskou a pochopením, vytvárame alternatívu života, ako jemné napätie v priestore, v poznanom spolupôsobení dvoch protikladov. Takto vytvárame najlepší predpoklad budúceho pohybu, prerodu aktuálneho starého deja, smerom ku láske, ku svetlu. A nakoniec, takto budeme vedieť, kedy je treba zasiahnuť pre ochranu princípu, ktorého súčasťou sme sa stali.

Inými slovami, oddáme sa láske, odpusteniu a nevinnosti.

Popri všetkých predpovediach, popri všetkých oslavovaných menách, názvoch, popri proroctvách, popri metódach, popri veľhlasných článkoch, popri výrokoch,  prúdi ešte jeden život. Jeho Krása je tak očarujúca, že i duša si oddýchne a načerpá nové sily. Jeho svetlo je tak nežne prenikajúce, že prekrýva všetky bolesti a neprávosti kozmu. Tento prúd, ako prúžok živej vody, obnovuje túžbu a radosť žiť, nezávisiac však od nich, buduje nové porozumenie, poznanie a úplné pochopenie. Nie je už odsudzovanie, nie je už  prevyšovanie sa jeden nad druhým. Tento prúd prináša uvoľnenie, hlbokú voľnosť, umocnené krásou ľudského srdca, v spojení so srdcom Vesmíru, v uvedomení si krásy a nehy Otca a Matky.

Čuduj sa svete, prúd sa rozhodol čudne, vynecháva hlasný prejav a plynie ticho v pozadí hlavných udalostí. Plynie v obyčajnom živote, každého človeka. Posledný bude prvým, i tak si to neuvedomujúc, len slobodne plynie, plynie a plynie, sám sebe pre radosť, pre Krásu vesmíru.

Ako výhonky nového stromu jeho vetvy prenikajú potichu, nenápadne, v ústraní základy stavieb starého sveta. Rozrušujú ich, prechádzajú cez popukané kamenné základy, nebojujúc, netlačiac, nesúperiac, len potvrdzujú vôľu novej Doby.  Ale i to je hra, pretože všetko prebieha v láske, v nepopieraní, len v naznačovaní a utvrdzovaní nového a krásneho. Nový, tichý prúd je tu, prúdi v nás.

Nech všetci osudom predurčení ľudia, splynú hlboko s týmto prúdom. Možno menej slov, ale viacej pochopenia, i keď slová mnohokrát v snahe porozumieť, predsa len odrážajú tento tichý, nový prúd. Nech každého človeka jeho túžba nesie do hĺbok jeho vlastnej Pravdy, vzbudzujúc v jeho bytí neopakovateľné volanie, krásne pozvanie na vlastnú cestu, na vlastné porozumenie života, prostredníctvom srdca, vytvárajúc podľa najlepších a najkrajších predstáv slobodný život, v jednote zámeru s týmto prúdom.

Nech ľudia poznajú mystérium lásky, ako skôr úplné pochopenie, blízkosť, hlboké odpustenie. Sama o sebe však zostáva tichom, najkrajším tichom, rozletom ducha, darujúca neustále slobodu, právo na život a jeho ochranu. Nech sa ako ľudstvo navrátime do pôvodných spevov planéty, ktoré neustala vo svojom vnútri spievať od dávnych vekov. Každý tichý človek je zvukom Planéty, jej neopakovateľné melódie, znejúce v harmónii so sférami bratských a sesterských svetov.

„Ľudskými rukami a ľudskými nohami“, obrazne sa hovorí o čarovnej premene Zeme. Veľká zmena začína zmenou človeka, nech sa teda milovaný človek zmení. Nech nasleduje krásu, lásku, nech spojí tieto dva aspekty do poznania, do nového hlbokého poznania, zhrnúc celé doterajšie bytie do jednej chápajúcej existencie.

Prajem všetkým, aby sa ponorili do svojho ticha, nech všetci blízki ľudia načúvajú svoje ticho, ako plynúci láskavý život, ako odpoveď na svoje otázky a túžby. Z ticha obyčajného každodenného života sa zrodí človek. Takto vojde do krásy a lásky, vojde do rieky poznávania, vojde do rieky vedúcej do milovaného Domova. Tú krásu je vidieť už teraz.

Bude treba ešte veľa síl. Avšak v uvedomení si vzájomnej blízkosti, v prepojení všetkých čiastočiek súladného života, podpory a ochrany nás všetkých energiami, ktorým hovoríme Láska a Svetlo, prenesieme sa cez ťažkosti týchto chvíľ. Jednota v srdciach, spolupráca na viditeľnej úrovni, je veľká nová energia, veľké pozvanie do budúcnosti, veľká krása prítomnej práce. Nech každý predurčený človek, pocíti a prežije tento aspekt tichého prúdu. Nech prežije v tichosti rozvinutie tohto kvetu Zeme a Kozmu, vo svojom otvorenom srdci.

Prajem všetkým odvahu, odhodlanie, silu nasledovať svetielko krásy a lásky pred svojim vnútorným zrakom. Choďte svojimi cestami, svojimi precíteniami, svojimi vyjadreniami Svetla. Tak prinesieme nový život vo svojej rozmanitosti a nepredvídanej Kráse.

Každý môže byť vynaliezavý. Každý môže nájsť svoj spôsob, ako vytvoriť krásu.

Niekto tvorí srdcom svetelné lúče, niekto prednáša, niekto učí deti, niekto predáva v obchode, niekto píše, kreslí, niekto sedí v kancelárii. Krása … samotné bytie človeka sa za určitých okolností stáva tvorivým. Nemusí sedieť v meditácii.

Tvorivé energie sú obrovské, široké spektrum liečivých, blahodarných energií pre systém zem. Tvorivé energie ľudskej práce, ľudských myšlienok vytvárajú protipól ku prejavom nám negatívnych energií. Tvorivé energie neutralizujú účinok týchto energií, prepracúvajú ich a posielajú do častí vesmíru, odkiaľ prichádzajú. Oheň tvorenia odráža negatívne víry, presvetľuje, vnáša pôvodnú harmóniu, ochraňuje, dáva záruku budúcnosti ako procesu vesmírnej evolúcie.

Tvorivé energie prichádzajú z ohnivého počiatku priestranstva, z ohnivej energie, napĺňajúcej celé priestranstvo prejaveného vesmíru. Srdečná čakra AnaHáta akumuluje túto energiu. Tvorenie je prejavenie ohňa lásky v práci ľudí. Tvorenie je podstatou evolúcie, pohyb, dynamizmus, svetlo.

Kdekoľvek sa tvoriví ľudia objavia, kde žijú, ich svetlé práce vytvárajú podmienky pre prechod jemných energií do kontinua zeme. Nech robia čokoľvek, robia svoju obľúbenú prácu.

Vnesme optimizmus do svojho života. Naučme sa milovať život taký, aký je. Naučme sa v ňom tvoriť. Áno, práve pre podmienky na súčasnej Zemi je to ťažké. Svet vôkol má svoje veľké nedostatky. Ale dosiahnutie krásy je možné a je veľké. V človeku je latentná obrovská sila,  jeho duch, vôľa a láska. Jeho tvorivé vyjadrenie. Láska človeka zasvieti ďalšie a ďalšie plamienky v dušiach ľudí vôkol.

Energetický vír svetla sa deje jednoduchou prácou. Otvoreným srdcom. Úsmevom, zdieľaním chvíľ s priateľmi. Pohladením, objatím, počúvaním druhého. Schopnosťou ticho bez slov vyjadriť lásku a náklonnosť k blízkemu človeku. Nadchnutím sa pre vznešený cieľ, postupnou premenou bytosti na plamienok spolupráce. Plamienok je však predzvesťou veľkého ohňa Spolupráce.

Vnášajme myšlienkou dobra do nášho sveta. Vnášajme oheň sebavyjadrenia do nášho sveta. Vnášajme plamienok vynaliezavosti do našich životov. Láska, dynamizmus, krása nech sú našim vyjadrením. Nepredvídateľné sú naše prejavy krásy. Láska k životu, v tomto veľkom okamžiku zvíťazí.

Urusvati, prekrásna sestra, počuješ? Posvätné Ja je s nami, ochráňme Univerzitu Slnka, na Zemi je Tvoj Duch a cez naše ruky prejde Tvoja stavba do nového Sveta.

Urusvati, počuješ? Umenie je Tvojim dielom, Vzdelanie volá naše vnútro, našimi rukami prejde do nového Sveta.

Urusvati, biela sestra, krásne je ráno pri prvých lúčoch, pôvabný je západ slnka pri poslednom záblesku svetla.

Priatelia, vytvorme svoju najkrajšiu predstavu o novom Svete, každý svoju jedinečnú predstavu, a smelo ju realizujme v živote. Postavme Univerzitu Slnka. Postavme Katedry jedinečnosti, krásy mnohotvárnosti a jedného Celku.

Ja hovorím, že budem radšej vlastnými rukami stavať dom pre Milovanú, len nech som v spojení so s Ňou a Zemou, celým telom vedomý jej tela. Tak zostanem chránený a nesený v dlaniach Bohyne a Boha.

Urusvati, drahá sestra, sedíme pri Tebe a Ty nám spievaš opojnú melódiu nezvyčajnej krásy.

A v diaľke, neznámy národ trubačov silno zatrúbi hlbokú, tiahlu pieseň. Rozostavaný šík sa pohol nadol z Hôr do údolia Zeme. Vznešení bieli rytieri, kniežatá, vládcovia a králi. Kráľovné ,princezné, bojovníčky Svetla so zástavami nadobudnutých storočí, skúseností a so znakmi Lásky, Poznania a Slobody. Všetci schádzajú do človeka do údolí Zeme.

Urusvati, počuješ? Ochraňuj sväté dni, ochraňuj ľudské deti, ochraňuj ženy a mužov na ceste do Domova, ochraňuj osud Zeme.

Urusvati, Sestra, buď s nami.

Bratia, priatelia, ochraňujme bytie a budujme našu najkrajšiu myšlienku. Vyjdime opäť na chvíľu z Ticha a ozvime sa nádhernému životu. Matka je s nami.



Ako sa zachvieva slnečná sústava, ako sa zachvieva slnko, ako sa zachvieva planéta Zem, tak sa chveje ľudské srdce. Poznajme v ňom princíp okúzľujúceho „volania“. Volajú nás ďaleké Svety, princíp Nite, ktorá spája všetky svety, je utvrdzovaný pociťovaním „udalostí“ cez srdce.

Hovorí sa, že v srdci možno cítiť udalosti v ďalekých Svetoch. Takto mohol byť niekto z nás vo svojom vnútri svedkom energetickej zmeny v ďalekom svete. Takto možno cítiť energetickú „búrku“ v ďalekom svete. Každý so svojim „počiatkom“, nesie ťažkosti zmien v celom Vesmíre, prejavujúce sa silnými záchvevmi a búšením srdca.

Obetavosť je však radosť a šťastie, prispieť svojou čiastkou pre evolúciu Zeme a celého Vesmíru.

Sme svedkami prípravy na budúcu éru, kedy srdce je citlivým „tykadlom“ priestoru, kedy  Svety sú spojené cez srdce a každú vesmírnu udalosť možno cítiť cez magnetizmus srdca. Mentálna energia je komunikačným poľom, srdce sa stáva pracovný nástroj.

Načúvajme ďalekým Svetom cez srdce. Načúvajme Zemi cez srdce.

Ochraňujme svoje srdce.